znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 227/2012-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o prijatej sťažnosti Š. H., U., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Humenné   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   161/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Humenné   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   161/03 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Š. H. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Humenné p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. H. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 227/2012-30   zo   4.   júla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. H., U. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03 koná okresný súd o žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti svojmu niekdajšiemu zamestnávateľovi (ďalej len „žalovaný“) domáha ochrany osobnostných práv, k zásahu do ktorých malo dôjsť tým, že za pracovný úraz, ktorý sťažovateľ utrpel, žalovaný pripisoval zodpovednosť práve sťažovateľovi,   pričom   túto   informáciu   mal   žalovaný   uverejniť   aj   vo   svojej   správe zverejnenej pre svojich zamestnancov na intranete. Podľa tvrdení sťažovateľa aj napriek jeho   urgenciám   adresovaným   zákonnému   sudcovi   okresného   súdu,   ako   aj   napriek   jeho sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu (bola vyhodnotená ako nedôvodná, pozn.) a napokon aj napriek závažnosti predmetu konania a jeho dopadu na život sťažovateľa, ktorý bol po pracovnom úraze prepustený z práce, okresný súd postupuje v danej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále prehlbuje právna neistota sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie veci.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «... Okresný súd Humenné ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.

K odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo ani po tom, čo sa sťažovateľ dožadoval zjednania nápravy u zákonnej sudkyne a nasledovne u predsedu Okresného súdu Humenné; táto sťažnosť bola predsedom súdu vybavená dňa 14. 01. 2011 ako nedôvodná....

... prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci   (spory   o   ochranu   osobnosti   súdy   bežne   prejednávajú   a   rozhodujú).   Taktiež zo správania   sťažovateľa   nemožno   vyvodiť   záver,   že   svojim   konaním   spôsobil   prieťahy v súdnom konaní, keďže sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní a reagoval na výzvy súdu. Osobitne sa žiada upriamiť pozornosť na postup prvostupňového súdu v čase, kedy mu bol vrátený spis z odvolacieho súdu (t. j. dňa 13. 03. 2009) s rozhodnutím o zrušení rozsudku a vrátením veci na ďalšie konanie, a s rozhodnutím o prerušení konania. Súd aj napriek ustanoveniu § 109 ods. 2 O. s. p. (druhá veta) O. s. p., v zmysle ktorého: „Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.“, sám nesledoval odpadnutie tejto prekážky, a aj napriek skutočnosti, že k tomu došlo v júli 2009, konal až na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 24. 09. 2009. Súd sa ďalej dôsledne neriadil   pokynmi   odvolacieho   súdu   a   vo   veci   nariadil   znalecké   dokazovanie,   ktoré sťažovateľ nenavrhoval. Hoci súd uznesením zo dňa 15. 03. 2011 ustanovil znalkyňu a určil jej   lehotu   60   dní   na   vypracovanie   znaleckého   posudku,   tento   do   dnešného   dňa   nie   je vypracovaný.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   všeobecný   súd   nesie zodpovednosť aj za zbytočné prieťahy, ktoré zapríčinili súdom ustanovení znalci, pričom v okolnostiach   prípadu   všeobecný   súd   nevykonal   žiadne   opatrenie   na   to,   aby   znalecky posudok bol vypracovaný v súdom ustanovenej lehote t.j. súd neurgoval znalca, neuložil mu poriadkovú pokutu a pod.). Súd síce formálne koná, ale tieto úkony nevedú k efektívnemu odstráneniu stavu právnej neistoty...

Konanie trvá viac ako 8 rokov, pričom nie je predpoklad jeho skorého právoplatného ukončenia, keďže vo veci súd prvého stupňa v súčasnosti ešte len „vyčkáva“ na doručenie znaleckého posudku.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa Š. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod spis. zn.: 8 C/161/2003 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Humenné   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 8 C/161/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   Š.   H. priznáva finančné zadosťučinenie 20.000,-EUR...,   ktoré je Okresný   súd   Humenné   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   Š.   H.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktoré   je   Okresný   súd Humenné   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd zákonná sudkyňa v danej veci, ako aj predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 4007/12 zo 17. augusta 2012 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 4. septembra 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov okresného súdu v predmetnej veci uviedla:

„Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Okresný súd Humenné vo veci nepretržite koná od podania žaloby na súd. V prvom štádiu konania (do vyhlásenia prvostupňového rozsudku vo veci) došlo k predĺženiu daného konania tým, že žalobca podal viaceré procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť, resp. predložiť spis nadriadenému súdu (3 krát podaná námietka zaujatosti, návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu a podanie dovolania   voči   uzneseniu   KS   v   Prešove).   Jedno   pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne žalovaného pre PN a dve pre neúčasť žalobcu z dôvodu PN. Po vrátení veci z Krajského súdu v Prešove bolo konanie prerušené a to rozhodnutím samotného krajského súdu. Po odpadnutí prekážky, právoplatné rozhodnutie v inej veci, súd v   konaní   pokračoval.   Keďže   v   konaní   boli   predložené   znalecké   posudky   obidvoma zúčastnenými stranami, ktorých závery boli rozdielne, súd na návrh žalovaného nariadil vo veci   znalecké   dokazovanie.   Pretože   nebol   do   zoznamu   znalcov   zapísaný   znalec   z príslušného odboru činnosti, bolo potrebné pribrať znalca až po zložení sľubu, pričom tento úkon bol vykonaný prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica. Znalkyňa nedodržala lehotu   na   vypracovanie   posudku,   ale   požiadala   o   predĺženie   tejto   lehoty,   vzhľadom   na množstvo   listinných   dôkazov,   ktoré   bolo   treba   v   znaleckom   posudku   vyhodnotiť. Pojednávanie,   ktoré   bolo   nariadené   po   doručení   znaleckého   posudku   účastníkom   a vypracovaní   uznesenia   o odmene   znalca,   bolo   odročené   na   žiadosť   právneho   zástupcu žalobcu. Ďalší termín pojednávania vo veci je nariadený na deň 10.9.2012.

Okresný súd Humenné vo veci koná bez porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.   Ide o vec náročnú na skutkové dokazovanie,   pretože je potrebné posúdiť, či žalovaný zverejnil nepravdivú informáciu o tom, že žalobca zapríčinil prevádzkovú haváriu. Ako bolo uvedené v prehľade, súd vypočul množstvo svedkov na túto okolnosť.   Vzhľadom   na   dva   rozdielne   znalecké   posudky   predložené   účastníkmi   konania a návrh   žalovaného,   konajúca   sudkyňa   rozhodla   o   nariadení   znaleckého   dokazovania súdom. Krajský súd totiž zrušil prvostupňový rozsudok a nariadil vo veci konať, vrátane vykonania   ďalšieho   dokazovania.   Konajúca   sudkyňa   preto   postupuje   v   intenciách zrušujúceho uznesenia KS v Prešove.

Okresný súd Humenné súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu okrem iného uviedol:

„... sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznamuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania....

K vyjadreniu Okresného súdu v Humennom (ako i k vyjadreniu zákonnej sudkyne) považujem za potrebné poznamenať, že daný spor trvá viac ako 9 rokov a nie je právoplatne ukončený, pričom ani z prehľadu stavu súdneho konania nie možné ospravedlniť jasné stavy nečinnosti. Poslednou nečinnosťou je napríklad nečinnosť znalkyne, kedy znalkyňa bola ustanovená dňa 15. 03. 2011 a posudok vrátila skoro po roku, t. j. dňa 28. 02. 2012. Je potrebné zobrať na zreteľ aj samotné vyúčtovanie uvedenej znalkyne (t. j. 76 hodín), ktoré jej konajúci súd nepriznal v celosti. Ak by sme aj priznali, že uvedená znalkyňa strávila pri vypracovaní   znaleckého   posudku   76   hodín   (tak   ako   sama   uvádza),   tak   tento   znalecky posudok by mal byť vypracovaný za 2 kalendárne týždne, a nie takmer jeden kalendárny rok. Okresný súd v Humennom (a ani zákonná sudkyňa) sa však k tejto zjavnej nečinnosti bližšie nevyjadrovali hoci táto nečinnosť bola výslovne v ústavnej sťažnosti namietaná), len lakonicky uviedli, že súd neporušil právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. K právnej zložitosti je potrebné poznamenať aj to, že v danej veci je súd viazaný právnym   názorom odvolacieho   súdu,   a   práve aj   z tohto   pohľadu by   malo byť   konanie plynulé.

Z   uvedených   dôvodov   máme   preto   za   to,   že   sťažnosť   bola   podaná   dôvodne   a žiadame, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 161/03:

- 25. september 2003 – sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal proti žalovanému (svojmu zamestnávateľovi) ochrany osobnostných práv, k zásahu do ktorých malo dôjsť tým, že žalovaný na intranete zverejnil správu, podľa ktorej za ťažký pracovný úraz, ktorý utrpel sťažovateľ, mohol on sám, resp. že prispel k jeho vzniku, pričom podľa správy inšpektorátu práce sťažovateľ nebol vinným za vznik tohto pracovného úrazu,

- 3. október 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu, a žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k žalobe,

- 23. október 2003 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 24. október 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 10. november 2003 – okresný súd vyzval žalovaného, aby predložil listinné dôkazy,

- 28. november 2003 – žalovaný predložil vyžiadané listiny,

- 20. január 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. marec 2004,

-   9.   február 2004   –   sťažovateľ   oznámil,   že si   zvolil   právnu   zástupkyňu, ktorá   súčasne spresnila žalobu,

-   4.   marec   2004   –   po   vypočutí   účastníkov   a   svedkov   bolo   pojednávanie   odročené   na neurčito s tým, že obidve strany mali predložiť návrhy na ďalšie dokazovanie,

-   8.   marec   2004   –   žalovaný   si   od   okresného   súdu   vyžiadal   fotokópie   listín,   ktoré   na pojednávaní   predložil   do   spisu   zástupca   Národného   inšpektorátu   práce   (ďalej   len „inšpektorát práce“),

- 19. marec 2004 − žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 23. marec 2004 – žalovaný označil dôkazy, ktoré navrhoval vo veci vykonať, a tiež upravil žalobný petit,

- 24. marec 2004 − sťažovateľ označil dôkazy, ktoré navrhoval vo veci vykonať,

- 4. máj 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2004,

- 24. máj 2004 – sťažovateľ oznámil mená svedkov, ktorých žiadal vypočuť,

- 24. jún 2004 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 25. jún 2004 – žalovaný upozornil, že okresný súd stále uznesením nerozhodol, či pripúšťa zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu sťažovateľa z 23. marca 2004,

- 28. jún 2004 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci navrhnú najneskôr do 2. júla 2004 ďalšie dôkazy,

- 15. júl 2004 – sťažovateľ sa vyjadril k predmetu konania,

- 31. august 2004 – žalovaný sa vyjadril k predmetu konania,

- 10. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2004,

- 10. november 2004 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na 24. január 2005 na účely predvolania ďalších svedkov,

- 7. január 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že sťažovateľa už nezastupuje, a súčasne ešte predložila spresnený žalobný petit,

-   24.   január 2005 –   po vypočutí   účastníkov   a svedkov   bolo   pojednávanie odročené   na neurčito s tým, že žalovaný sa mal vyjadriť k upravenému žalobnému petitu sťažovateľa zo 7. januára 2005 a tiež mali obidve sporové strany predložiť návrhy na dokazovanie,

- 28. február 2005 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku, ktorý iniciatívne preložil žalovaný,   a   súčasne   okresný   súd   vyzval   žalovaného,   aby   k   tomu   vyjadreniu   zaujal stanovisko,

- 10. marec 2005 – sťažovateľ oznámil, že má nového právneho zástupcu, ktorý zároveň predložil vyjadrenie,

- 14. marec 2005 – žalovaný sa vyjadril k podaniu sťažovateľa z 28. februára 2005,

- 24. marec 2005 – právny zástupca sťažovateľa predložil listinné dôkazy,

- 10. máj 2005 – právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadala nariadiť nové pojednávanie, pričom tiež uviedla, že o uvedenom informovala aj sťažovateľa a jeho právneho zástupcu,

- 12. máj 2005 – kvôli neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na 7. júl 2005,

- 30. jún 2005 – žalovaný sa opätovne vyjadril k stanovisku sťažovateľa z 28. februára 2005,

- 7. júl 2005 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci predložia návrhy na dokazovanie,

- 29. júl 2005 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým udelil súhlas na sprístupnenie svojej zdravotnej dokumentácie pre účely súdneho konania,

- 11. august 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. november 2005,

- 18. august 2005 – okresný súd vyzval príslušný inšpektorát práce o zaslanie listinného dôkazu,

- 24. august 2005 – inšpektorát práce predložil vyžiadaný listinný dôkaz,

-   21.   október   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na pojednávaní z dôvodu kolízie konaní,

- 24. október 2005 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 9. november 2005 a nový termín nariadil na 12. január 2006,

-   10.   december   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   o   odročenie   pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa,

- 12. január 2006 – po oznámení okresného súdu, že v deň pojednávania bolo okresnému súdu   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktorým   namietal   zaujatosť   sudcu,   bolo   na   účely vybavenia tejto námietky pojednávanie odročené na neurčito,

- 20. január 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“),

- 24. január 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 NcC 4/06 rozhodol, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokovania a rozhodnutia danej veci,

- 7. február 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 8. február 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2006,

- 27. apríl 2006 – po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov okresný súd vyhlásil uznesením   dokazovanie   za   ukončené,   sťažovateľ   proti   uzneseniu   hneď   na   pojednávaní podal odvolanie a súčasne právny zástupca sťažovateľa predniesol návrh na odňatie veci okresnému súdu, okresný súd následne odročil pojednávanie na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa predloží písomné zdôvodnenie svojho návrhu,

- 9. máj 2006 – právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu   vyhlásenému   na   poslednom   pojednávaní   konanom   27.   apríla   2006,   ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania, a tiež predložil aj písomné odôvodnenie   na   pojednávaní   ním   vzneseného   návrhu   na   odňatie   veci   okresnému   súdu, súčasne okresný súd vyzval sťažovateľa, aby za podané návrhy zaplatil súdny poplatok, a žalovaného vyzval, aby sa k uvedeným podaniam sťažovateľa vyjadril,

- 17. máj 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 25. máj 2006 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 2. jún 2006 – okresný súd postúpil krajskému súdu vyjadrenie žalovaného,

-   15.   jún 2006   –   krajský   súd uznesením   sp.   zn. 4 NcC   35/06   rozhodol   o vrátení veci okresnému súdu, aby sa sudcovia okresného súdu vyjadrili „k námietke zaujatosti“ (správne mal zrejme byť „k návrhu na odňatie veci okresnému súdu“, pozn.),

- 30. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

-   24.   júl   2006   –   po   vyjadrení   sudcov   okresného   súdu   bol   spis   opätovne   predložený krajskému súdu,

- 26. júl 2006 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniam okresného súdu vyhláseným na pojednávaní 27. apríla 2006, ktorými okresný súd jednak nevyhovel   žiadosti   žalovaného   na   opravu   zápisnice   a   jednak   nevyhovel   tiež   návrhu žalovaného vypočuť ním navrhovaných svedkov,

-   26.   október   2006   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   7   NcC   25/06   zamietol   návrh   na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,

- 10. november 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

-   11.   december   2006   –   právny   zástupca   sťažovateľa   podal   dovolanie   proti   uzneseniu krajského súdu z 26. októbra 2006,

- 12. december 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za dovolanie,

- 20. december 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 11. január 2007 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

- 23. január 2007 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 6/07 konanie o dovolaní zastavil,

- 12. február 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

-   27.   február   2007   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   12.   apríl   2007,   súčasne uznesením   uložil   žalovanému,   aby   sa   vyjadril   k   návrhu   priloženému   k   predmetnému uzneseniu (k predmetnému uzneseniu však nebol pripojený žiadny návrh, pozn.),

- 16. marec 2007 – žalovaný oznámil okresnému súdu, že okrem uznesenia z 27. februára 2007 mu nebol doručený žiadny návrh, ku ktorému by sa mohol vyjadriť, a tiež zaujal stanovisko k sporu,

- 20. marec 2007 – žalovaný predložil listinné dôkazy,

-   21.   marec   2007   –   sťažovateľ   žiadal,   aby   okresný   súd   vykonal   vo   veci   dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý predložil,

-   5.   apríl   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   predložil   svoje   vyjadrenie   k   stanovisku žalovaného zo 16. marca 2007,

-   10.   apríl   2007   –   sťažovateľ   žiadal   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   svojej práceneschopnosti,

- 12. apríl 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 24. máj 2007,

-   15.   máj   2007   –   žalovaný   sa   vyjadril   k   znaleckému   posudku,   ktorý   21.   marca   2007 predložil sťažovateľ,

- 18. máj 2007 – právny zástupca sťažovateľa žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 24. máj   2007   z   dôvodu   potreby   časového   priestoru   na   účely   konzultácie   so   znalcom a sťažovateľom, aby bolo možné podať kvalifikované stanovisko k obsiahlemu vyjadreniu žalovaného   k   znaleckému   posudku   s   tým,   že   uvedená   skutočnosť   bude   oznámená   aj žalovanému a jeho právnej zástupkyni,

-   22.   máj   2007   –   sťažovateľ   namietal   zaujatosť   zákonného   sudcu   kvôli   jeho „nadštandardným“ vzťahom s právnou zástupkyňou žalovaného,

- 24. máj 2007 – kvôli neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito, súčasne okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného, aby sa vyjadrila k námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom,

- 4. jún 2007 – právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k námietke zaujatosti,

- 11. jún 2007 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 15. jún 2007 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 NcC 18/07 rozhodol, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania danej veci,

- 3. júl 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 9. júl 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. október 2007,

- 9. október 2007 – právny zástupca sťažovateľa navrhol, aby okresný súd v danej veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, tiež upozornil, že trvajú na prerušení konania, a udelil súhlas, aby okresný súd konal v ich neprítomnosti,

-   11.   október   2007   –   okresný   súd   na   pojednávaní   vyhlásil   uznesenia,   ktorými   jednak zamietol návrh na prerušenie konania a tiež upustil od ďalšieho dokazovania a napokon vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,

- 12. november 2007 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,

- 14. november 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

- 22. november 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku,

-   28.   november   2007   –   okresný   súd   uznesením   dovyrubil   sťažovateľovi   poplatok   za odvolanie,

- 7. december 2007 – sťažovateľ podal odvolanie aj proti uzneseniu z 28. novembra 2007,

- 11. december 2007 – žalovaný sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku,

- 4. január 2008 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 29. január 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 3/08, sp. zn. 1 Co 4/08, sp. zn. 1 Co 5/08 a sp. zn. 1 Co 6/08 zrušil rozsudok okresného súdu z 11. októbra 2007 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, súčasne zmenil uznesenie okresného súdu z   11.   októbra   2007   tak,   že   prerušil   konanie   do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej okresným súdom pod sp. zn. 10 C 12/05, tiež zmenil uznesenie okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie,

- 13. marec 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 3. apríl 2009 – právny zástupca sťažovateľa oznámil zmenu adresy svojho sídla,

- 8. apríl 2009 – uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť,

- 10. jún 2009 – okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 10 C 12/05,

- 21. august 2009 – okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 10 C 12/05,

- 28. september 2009 – právny zástupca sťažovateľa žiadal, aby okresný súd pokračoval v konaní, pretože konanie sp. zn. 10 C 12/05 bolo právoplatne skončené už 29. júla 2009,

- 9. október 2009 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby predložil návrh na ďalšie dokazovanie,

- 30. október 2009 – sťažovateľ označil dôkazy, ktoré žiadal vykonať,

- 10. november 2009 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil okruh otázok, na ktoré by mal odpovedať znalec pri kontrolnom znaleckom dokazovaní,

-   26.   november   2009   –   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil,   že   netrvá   na   znaleckom dokazovaní,

- 15. december 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2010,

-   31.   december   2009   –   znalec,   ktorý   vypracoval   znalecký   posudok   predložený sťažovateľom, oznámil, že už nevykonáva znaleckú činnosť,

- 8. február 2010 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právni zástupcovia vyjadria svoje stanoviská k prednesom uskutočneným na pojednávaní, a tiež, že žalovaný sa vyjadrí k návrhu na zmenu žaloby predloženému   na   pojednávaní   sťažovateľovým   právnym   zástupcom,   súčasne   sa   právny zástupca sťažovateľa vyjadril k predmetu konania,

- 1. marec 2010 – právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k predmetu konania,

- 1. apríl 2010 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,

- 30. apríl 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. jún 2010,

-   2.   jún   2010   –   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov   konania   okresný   súd pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 17. jún 2010 – právna zástupkyňa žalovaného žiadala o predĺženie lehoty na predloženie listinných dôkazov v zmysle záverov z pojednávania,

- 9. júl 2010 – právna zástupkyňa žalovaného predložila návrhy na dokazovanie,

-   13.   júl   2010   –   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril k podaniu žalovaného z 9. júla 2010,

- 29. júl 2010 – právny zástupca sťažovateľa oznámil, že na to, aby sa mohol kvalifikovane vyjadriť k podaniu žalovaného, mu musia byť zaslané aj prílohy tohto podania,

-   18.   august   2010   –   okresný   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   požadované prílohy,

-   2.   september   2010   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   vyjadril   k   podaniu   žalovaného z 9. júla 2010,

-   16.   september   2010   –   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   sťažovateľa   právnej   zástupkyni žalovaného na zaujatie stanoviska,

-   5.   október   2010   –   právna   zástupkyňa   žalovaného   sa   ospravedlnila,   že   z   dôvodu práceneschopnosti   nezaslala   vyjadrenie   k   stanovisku   sťažovateľa   v   súdom   ustanovenej lehote, a žiadala o jej predĺženie,

- 19. október 2010 – právna zástupkyňa žalovaného predložila svoje vyjadrenie,

- 27. október 2010 – právna zástupkyňa žalovaného sa opäť vyjadrila k sporu,

- 29. november 2010 – právny zástupca sťažovateľa urgoval postup v konaní,

- 14. december 2010 – okresný súd žiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako aj inšpektorát práce, aby oznámili, koho má okresný súd ustanoviť za znalca, keďže z oboru chémie nie je v zozname znalcov nikto zapísaný,

- 17. január 2011 – inšpektorát práce oznámil meno znalca,

-   4.   február   2011   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Banská   Bystrica   (ďalej   len „dožiadaný súd“), aby predvolal inšpektorátom práce označenú osobu na zloženie „sľubu ako osoby nezapísanej v zozname znalcov...“,

- 11. február 2011 – ministerstvo odpovedalo na výzvu okresného súdu,

- 14. február 2011 – spis bol doručený dožiadanému súdu,

- 7. marec 2011 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 10. marec 2011 – spis bol po vybavení dožiadania vrátený okresnému súdu,

- 15. marec 2011 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore chémia, chemické   technológie   s   tým,   že   znalecký   posudok   mal   byť   spracovaný   do   60   dní   od právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2011,

-   30.   marec   2011   –   sťažovateľ   sa   odvolal   proti   uzneseniu   o   nariadení   znaleckého dokazovania, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znalca,

- 14. apríl 2011 – ustanovená znalkyňa žiadala o zaslanie spisu,

- 3. október 2011 – okresný súd zisťoval stav znaleckého dokazovania,

- 24. október 2011 – znalkyňa oznámila, že znalecký posudok predloží do 31. decembra 2011,

- 4. november 2011 – právny zástupca sťažovateľa navrhol vypočuť znalca, ktorý spracúval skorší posudok na pojednávanie,

-   16.   január   2012   –   okresný   súd   žiadal   ustanovenú   znalkyňu,   aby   predložila   znalecký posudok,

- 28. február 2012 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok,

- 9. marec 2012 – okresný súd žiadal znalkyňu, aby špecifikovala svoju odmenu,

- 20. apríl 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,

- 2. máj 2012 – okresný súd zaslal právnym zástupcom oboch sporových strán uznesenie o znalečnom, a tiež znalecký posudok na zaujatie stanoviska,

- 9. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti uzneseniu o znalečnom,

- 10. máj 2012 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k znaleckému posudku,

- 15. máj 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2012,

- 22. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa žiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie konaní,

- 23. máj 2012 – okresný súd u právnych zástupcov zisťoval, aké termíny by boli pre nich vhodné na nariadenie pojednávania,

- 25. máj 2012 – okresný súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu o znalečnom z 20. apríla 2012,

- 8. jún 2012 – okresný súd oznámil zrušenie nariadeného pojednávania,

- 12. jún 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2012,

- 10. september 2012 – po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie na účely predvolania ďalších svedkov odročené na 19. október 2012.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   161/03   o   žalobe   o   ochranu   osobnosti   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V   súlade   s   judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmet označeného konania sa priamo týka osobného statusu sťažovateľa, takže v danom prípade ide o mimoriadne citlivé konanie (I. ÚS 129/06), ktoré si vyžaduje mimoriadne starostlivý prístup súdu, a jeho účel možno efektívne   naplniť   len   vtedy,   ak   súd   rozhodne   v   primeranom   čase   od   podania   žaloby, čo okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS 241/06).

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že konanie o ochranu osobnosti   nie je vo všeobecnosti   po právnej   a skutkovej   stránke zložitým   konaním   a   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Ústavný súd síce v danom prípade pripúšťa určitú faktickú zložitosť veci súvisiacu s nariadením znaleckého dokazovania, ktorého nariadenia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal sám sťažovateľ (9. októbra 2007), avšak   podľa   názoru   ústavného   súdu   v   danom   prípade   ani   táto   skutočnosť   neprispela k podstatnému predĺženiu posudzovaného konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ústavný súd na jeho strane nezistil v podstate žiadne   také   skutočnosti,   ktoré   by na   prvý   pohľad prispeli   k   predĺženiu   posudzovaného konania, avšak na strane druhej ústavný súd podotýka, že sťažovateľ musí ako účastník konania strpieť predĺženie konania v dôsledku ním realizovaných procesných oprávnení priznaných mu zákonom. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ napríklad opakovane upravoval žalobu a jej petit (9. februára 2004, 23. marca 2004, 7. januára 2005 a 8. februára 2010), čo je síce jeho procesným právom, avšak z hľadiska ustálenia predmetu konania dôležitého pre určenie smerovania dokazovania to spôsobuje zdržanie konania, s ktorým musí sťažovateľ počítať. Obdobne je to tak aj pri realizovaní procesného práva sťažovateľa ako   účastníka   konania   podávať   riadne   opravné   prostriedky   (z   tohto   dôvodu   bol   spis na krajskom súde od 4. januára 2008 do 13. marca 2009, t. j. viac ako 1 rok a 2 mesiace, pozn.), mimoriadne opravné prostriedky (z tohto dôvodu bol spis na najvyššom súde od 11. januára 2007 do 12. februára 2007, t. j. 1 mesiac, pozn.), ako aj námietky zaujatosti (z tohto dôvodu sa spis nachádzal na krajskom súde celkovo trikrát v celkovej dĺžke viac ako 6 mesiacov, a to od 20. januára 2006 do 7. februára 2006, od 25. mája 2006 do 30. júna 2006 a po vrátení a doplnení veci od 24. júla 2006 do 10. novembra 2006, a napokon od 11. júna 2007 do 3. júla 2007, pozn.). Z uvedených   dôvodov   sa tak spis nachádzal na súdoch vyššej inštancie viac ako 1 rok a 9 mesiacov. Túto dobu síce nie je možné pripočítať na vrub sťažovateľovi, pretože uvedenými podaniami iba realizoval svoje procesné práva účastníka konania, avšak túto dobu musí sťažovateľ strpieť, pretože za jej trvanie nenesie zodpovednosť ani okresný súd (pozri ďalej, pozn.)

Okrem   toho ústavný súd tiež zistil,   že   napríklad právny   zástupca   sťažovateľa sa 9. októbra 2007 sám domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, avšak už 26. novembra 2009, keď ho okresný súd vyzval, aby uviedol otázky pre znalca, oznámil, že na znaleckom dokazovaní netrvá. Túto skutočnosť tiež nie je možné v konečnom dôsledku pripočítať na ťarchu   sťažovateľa,   avšak   svedčí   o   rozpačitosti   a   nejednotnosti   právnym   zástupcom sťažovateľa zvoleného postupu v konaní o ochranu práv sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného   súdu,   pričom   ústavný   súd   v   jeho   potupe   nezistil   žiadne   obdobie   absolútnej nečinnosti,   ktoré   by   mohlo,   resp.   ktoré   by   ovplyvnilo   celkovú   dobu   posudzovaného konania.

Okresný   súd   podľa   zistenia   ústavného   súdu   uskutočnil   vo   veci   dosiaľ   celkovo 13 pojednávaní, pri svojom postupe sa snažil zachovávať princíp kontradiktórnosti konania a   vyjadrenia   účastníkov   konania   zasielal   na   zaujatie   stanoviska   protistrane   tak,   aby   im na pojednávaní boli zrejmé ich vzájomné postoje, a tiež primerane reagoval na procesné návrhy účastníkov konania. Okresnému súdu nemožno na ťarchu pripočítať obdobie, keď sa spis nachádzal na súdoch vyššej inštancie z dôvodu konania o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, prípadne o námietke zaujatosti, pretože v tomto období okresný súd objektívne nemohol ovplyvniť priebeh a ani plynulosť konania. Na ťarchu okresného súdu nemožno pripočítať ani obdobie trvania objektívnej prekážky pokračovania konania, ktorou bolo prerušenie konania v čase od 29. januára 2009 do 29. júla 2009.

Skutočnosťou,   ktorú   však   možno   okresnému   súdu   vytknúť,   bol   jeho   málo   rázny a plynulý   postup   voči   ustanovenej   súdnej   znalkyni,   ktorá   sa   s   predložením   znaleckého posudku oproti stanovenej 60-dňovej lehote omeškala o 8 mesiacov. Okrem tohto ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaniach sťažovateľa z 30. marca 2011 proti uzneseniu z 15. marca 2011, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a o jeho odvolaní z 9. mája 2012 proti uzneseniu o znalečnom z 20. apríla 2012, pričom na účel ich vybavenia nebol spis stále predložený krajskému súdu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku napádaného konania (9 rokov) ústavný súd konštatuje, že táto je ako celok neprijateľná a odporujúca imperatívu primeraného a plynulého konania, ktorý vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   161/03   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 1 000   €,   tak ako   to je uvedené v bode   3   výroku   tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej sume 314,18 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platiteľa DPH).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 314,18 € vrátane režijného paušálu a 20 % DPH, a tiež mu vznikol nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 161,76 € vrátane režijného paušálu a 20 % DPH. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 475,94 €.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov iba v   sume   314,18   €,   ústavný   súd   túto   náhradu   sťažovateľovi   priznal v   sume   uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012