znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 227/2010-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 6. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. V. B., P., zastúpeného advokátkou JUDr. A. V., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 1 Co 191/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. V. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010 doručená sťažnosť Ing. arch. V. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 Co 191/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. apríla 2010.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C 225/2006 z 23. septembra 2008 bolo určené, že J. S. (ďalej len „žalobkyňa“) je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 347/21 vo výmere 35 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. 519 v katastrálnom území V. Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 191/2008 zo 14. septembra 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený, avšak v odôvodnení rozsudku bol zmenený začiatok plynutia vydržacej lehoty. Prípisom Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   č.   k.   Kc   15/10-4 z 18. februára   2010   bol   odložený   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti rozsudku   krajského   súdu   podaný   sťažovateľom   a doručený   Generálnej   prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) 29. decembra 2009, pretože nebol zistený dôvod na podanie mimoriadneho dovolania. Prípis bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľa 24. februára 2010.

Podľa   názoru   sťažovateľa   rozsudky   všeobecných   súdov   sú   zjavne   neodôvodnené a z ústavného hľadiska neudržateľné, pretože došlo k svojvoľnej aplikácii ustanovenia § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka o vydržaní. Sťažovateľ preto dospieva k názoru, že došlo k porušeniu čl. 20 ústavy a navrhuje, aby boli rozsudky všeobecných súdov zrušené, vec vrátená na ďalšie konanie a obnovený stav pred porušením označeného základného práva.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavnému súdu nie je známe, kedy presne bol rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Co 191/2008   zo   14.   septembra   2009   doručený   sťažovateľovi,   resp.   jeho   právnej zástupkyni, avšak z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 15/10-4 z 18. februára 2010 je preukázané,   že   podnet   sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku krajského   súdu   bol   generálnej   prokuratúre   doručený   29.   decembra   2009.   Preto   je nepochybné, že najneskôr tohto dňa musel byť rozsudok krajského súdu už sťažovateľovi, resp. jeho právnej zástupkyni doručený. Keďže sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na   poštovú   prepravu   až   19.   apríla   2010,   stalo   sa   tak   dávno   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto skutočnosť zakladá oneskorenosť sťažnosti.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   vo   vzťahu   k prípisu   krajskej   prokuratúry   č.   k. Kc 15/10-4 z 18. februára 2010 by bola sťažnosť podaná v zákonnej lehote, avšak sťažnosť nesmeruje proti opatreniu o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale proti rozsudkom všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010