znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 227/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 260/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2007 doručené podanie Ing. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. D.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 260/96.

V tomto   podaní   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   uviedla,   že „ešte   v roku   1996 odstúpil OS Bratislava I na KS Ba časť žaloby môjho klienta z 19. 5. 1993, týkajúcu sa náhrady   škody   z nezákonnej   výpovede   z účtu   podnikateľa   a povinnosti   ďalej   viesť   účet vo VÚB a. s. Bratislava.

Vzhľadom   na   to,   že   od   februára   1998   môj   klient   ukončil   podnikanie,   podaním z 15. 11. 2001 som upravila žalobný petit na povinnosť vydať zostatok na účte namiesto vedenia účtu.

Vo veci samej bolo potom jediné pojednávanie až 13 rokov od podania žaloby dňa 16. 5. 2006, na ktorom súd návrh môjho klienta zamietol z dôvodu premlčania (?), inými slovami neurobil v merite veci žiadne dokazovanie,   preto som musela podať odvolanie, keďže právo na majetok sa nepremlčuje.

Hoci môj klient zaplatil poplatok za odvolanie ešte 19. 1. 2007, KS Ba doteraz spis neodstúpil   odvolaciemu   súdu   a na   moju   sťažnosť   mi   predseda   KS   Ba   neodpovedal   – príloha.

Po celých 14 rokov od podania žaloby je teda môj klient nedôvodnými prieťahmi súdu poškodzovaný, táto dlhá doba má vplyv už aj na jeho zdravie a peniaze, ktorých sa domáha,   sú   znehodnocované.   Preto   ako   primerané   finančné   zadosťučinenie   navrhujem priznať mu sumu 200.000 Sk“. Sťažovateľ k podaniu okrem splnomocnenia pre advokátku JUDr. V. D. pripojil ako prílohu písomnosť adresovanú do rúk predsedovi krajského súdu z 22. februára 2007 s týmto textom „30 Cb 260/96 prieťahy v konaní. Ešte dňa 19. 1. 2007 zaplatil môj klient p. Ing. R. K. súdny poplatok za odvolanie, spis však dodnes nebol zaslaný NS   SR na   odvolacie   konanie.   Keďže ide   o vec   takmer spred   14-ich rokov,   prosím   Vás o urobenie nápravy.“ Písomnosť je podpísaná JUDr. V. D., advokátkou, a je na nej rukou pripísaný text „Bez odpovede!“. Z jej obsahu a ani zo žiadnej k podaniu pripojenej listiny nemožno zistiť, či bola táto písomnosť krajskému súdu doručená.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vydať tento nález:„1. Základné právo Ing. R. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veci Krajského súdu Bratislava sp. zn. 30 Cb 260/96 porušené bolo.

2.   Ing.   R.   K.   sa   priznáva   suma   200.000   Sk   ako   primerané   zadosťučinenie   za porušenie jeho základného práva, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť mu v lehote 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby bez ďalších zbytočných prieťahov pokračoval v konaní.

4.   Krajský   súd   Bratislava   je   povinný   uhradiť   Ing.   R.   K.   trovy   konania   a trovy právneho zastúpenia do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu krajský súd prípisom sp. zn. Spr. 3316/2007 z 10. mája 2007 doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007 uviedol, že vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 30 Cb 260/96 bol 16. mája 2006 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, následne bol spisový materiál postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Najvyšší súd predmetný spis vrátil krajskému súdu bez rozhodnutia, pretože sťažovateľ neuhradil súdny poplatok za odvolanie. Dňa 27. decembra 2006 bolo vydané uznesenie, ktorým krajský súd odvolacie   konanie   zastavil.   Aj proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   odvolanie,   a to 15. januára 2007, v dôsledku čoho sa spis od 19. januára 2007 nachádza na najvyššom súde.

Ústavný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa výzvu zo 16. mája 2007, ktorá jej bola   doručená   22.   mája   2007.   Ústavný   súd   v nej   sťažovateľovi   oznámil,   že   podľa informácie získanej od krajského súdu bol spis sp. zn. 30 Cb 260/96 postúpený na odvolacie konanie najvyššiemu súdu, kde sa nachádza od 19. januára 2007, teda už v čase podania sťažnosti sťažovateľom ústavnému súdu (24. apríla 2007) vo veci nekonal krajský súd. Ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa   doplniť   podanie   z dôvodu,   že   jeho   sťažnosť   a petit   sú nejasné a k sťažnosti   neboli pripojené žiadne z rozhodnutí vzťahujúcich   sa   na vec a ani sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

Zároveň ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či odvolací súd už vo veci rozhodol,   a ak   trvá   na   podanej   sťažnosti,   aby   upravil   návrh   tak,   aby   zodpovedal požiadavkám   ustanovenia   §   20   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z. o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), a to do 15 dní od doručenia výzvy. Ústavný súd v závere svojej výzvy sťažovateľa poučil, že ak v uvedenej lehote návrh riadne neupraví, ústavný súd ho môže odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   na   túto   výzvu   odpovedal podaním zo 4. júna 2007 (bez príloh) doručeným ústavnému súdu 11. júna 2007, v ktorom uviedol:

„Na   Vašu   výzvu   Vám   oznamujem,   že   v sťažnosti   namietame   zbytočné   prieťahy v konaní na Krajskom súde v Bratislave, pretože doteraz vec nebola právoplatne skončená. Odvolací súd vo veci doteraz nerozhodol. Kým   nie   je   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté,   trvajú   prieťahy   v konaní.   Prieťahy v konaní   ak   trvajú   neúmerne   dlho   nie   je   potrebné   podávať   sťažnosť   predsedovi   súdu, pretože ťažko zjedná okamžitú nápravu.

Navrhujem, aby Ústavný súd pripojil celý spis pod sp. zn. 30 Cb 260/96, z ktorého sú zrejmé všetky skutočnosti týkajúce sa predmetného sporu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd sťažovateľa výzvou zo 16. mája 2007, ktorá bola doručená jeho právnej zástupkyni 22. mája 2007, upozornil, že jeho podanie nespĺňa náležitosti ústavnej sťažnosti ustanovené zákonom o ústavnom súde a určil lehotu na jeho doplnenie s tým, že ak podanie nedoplní, môže byť jeho sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Napriek uvedenému sťažovateľ svoju sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplnil, dosiaľ nedoložil ústavnému súdu najmä dôkaz o zásahu do jeho základného práva, nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu a ani neupravil návrh tak, aby zodpovedal požiadavkám ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, keď v odpovedi   na   výzvu   ústavného   súdu   uviedol   iba   to,   že   odvolací   súd   dosiaľ   vo   veci nerozhodol a vyjadril svoj názor, že v danej veci nebolo potrebné pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podávať sťažnosť predsedovi krajského súdu na prieťahy v konaní.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   takéto   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí odôvodniť.

Keďže ústavný súd zistil, že podanie sťažovateľa z 20. apríla 2007 označené ako ústavná   sťažnosť   ani   v spojení   s podaním   zo 4.   júna   2007   nespĺňa   náležitosti   ústavnej sťažnosti, a to ani napriek výzve a poučeniu, sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007