znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 227/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom P. zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., so sídlom   B.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   upraveného   v   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením jej základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. D 1377/88-109, Dnot 191/02 z 26. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2004 doručená sťažnosť J. K., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., so sídlom B., vo veci porušenia jej základného práva upraveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. D 1377/88-109, Dnot 191/02 z 26. augusta 2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že pred bývalým Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici (ďalej len „notárstvo“) sa viedlo dedičské konanie po zomrelom otcovi sťažovateľky P. K.. V tejto dedičskej   veci   vydalo   notárstvo   rozhodnutie   sp.   zn.   D   1377/88   zo 6. októbra   1988. Sťažovateľka podľa jej tvrdenia toto rozhodnutie nedostala, a to aj napriek tomu, že v spise je založená doručenka, ktorá mala potvrdzovať, že rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené do vlastných rúk. Sťažovateľka tiež tvrdí, že sa nezúčastnila pojednávania v predmetnej dedičskej veci a nepodpísala dedičskú dohodu v predmetnej veci. Predmetom dedenia boli okrem iného nehnuteľnosti vedené v súčasnosti, v k. ú. Nemecká, zapísané na LV č. 187 ako rodinný dom č. s. 962 na KN 1560 a parcela KN 1560 zast. pl. 703 m2, pričom ich výlučnou vlastníčkou sa v zmysle   rozhodnutia notárstva sp. zn. D 1377/88 zo   6. októbra 1988 stala matka sťažovateľky M. K.

Sťažovateľka sa o skutočnosti, že nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, podľa jej tvrdenia dozvedela až vtedy, keď bola proti nej podaná žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností. Na tomto základe požiadala sťažovateľka okresný súd   o doručenie   predmetného   rozhodnutia   notárstva   a následne   podala   proti   nemu v zákonnej   lehote   odvolanie.   O odvolaní   rozhodol   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici uznesením č. k. 13 CoD 2004/2002-74 z 18. septembra 2002 tak, že rozhodnutie notárstva zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V pokračujúcom dedičskom konaní bolo zistené, že matka sťažovateľky previedla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 22. novembra 1999 na sestru sťažovateľky - M. S. Následne M. S. odpredala predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 3. októbra 2001.   Sťažovateľka   namieta   podľa   §   39   Občianskeho   zákonníka   absolútnu   neplatnosť právnych úkonov súvisiacich s prevodmi predmetných nehnuteľností.

Po preskúmaní predmetu dedenia notár pripravil pre súd návrh uznesenia o dedičstve, ktorým   sa   malo   potvrdiť   dedenie   podľa   zákonných   podielov   k   predmetným nehnuteľnostiam patriacim do vlastníctva poručiteľa ku dňu jeho smrti. Sudkyňa vrátila vec notárovi s usmernením, že dedičstvo   má prejednať bez domovej nehnuteľnosti,   ktorá je podľa sudkyne sporná. Následne okresný súd vydal napadnuté uznesenie č. k. D 1377/88-109, Dnot 191/02 z 26. augusta 2004, ktorým dedičské konanie zastavil s odôvodnením, že poručiteľ nezanechal majetok.

Podľa   právneho   názoru   sťažovateľky   jej   bolo   napadnutým   uznesením   okresného súdu odňaté právo dediť zákonný podiel po otcovi, t. j. jeho majetok, ktorý vlastnil ku dňu svojej smrti. Sťažovateľka dôvodí, že v čase smrti jej otca bolo nesporné, že bol vlastníkom predmetných   nehnuteľností,   čo   potvrdzuje   aj   rozhodnutie   notárstva   sp.   zn.   D   1377/88 zo 6. októbra   1988.   Sťažovateľka   tiež   poukazuje   na   skutočnosť,   že   zmluvy   o prevode majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi boli uzatvorené síce po smrti poručiteľa, avšak pred právoplatným skončením dedičského konania.

Z uvedeného skutkového a právneho stavu vyvodzuje sťažovateľka porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jej   sťažnosti   prijal   nasledovné rozhodnutie:

„1.   Uznesením   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   D   1377/88-109,   Dnot 191/02 zo dňa 26. 8. 2004, ktorým súd zastavil dedičské konanie bolo porušené základné právo J. K. podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. D 1377/88-109, Dnot 191/02 zo dňa   26.   8.   2004 zrušuje a vracia vec   Okresnému súdu v Banskej   Bystrici na   ďalšie konanie.

3. J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000, -Sk (tristotisíc slovenských korún),   ktoré je Okresný súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresnému súdu v Banskej Bystrici ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet advokátky M. S. do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka sa domáha svojou sťažnosťou na ústavnom súde vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy s čl. 46 ods. 1 ústavy, hoci podľa názoru ústavného súdu mala využiť účinný právny prostriedok v systéme všeobecného súdnictva, a to žalobu, ktorou by sa domáhala rozhodnutia, že vec patrí do dedičstva. Využitie toho prostriedku   však   sťažovateľka   nepreukázala,   a preto   ústavný   súd   odmietol   jej   sťažnosť v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

V nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2004