SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 227/03-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť K. V., bytom P., vo veci porušenia jeho ústavných práv príkazom Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 1 Nt V 401/03 na vykonanie domovej prehliadky z 10. júla 2003 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, odboru kriminálnej polície, pri jej vykonávaní 11. júla 2003 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. októbra 2003 doručené podanie K. V. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom P., označené ako „Sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd“ s pripojenými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že 11. júla 2003 bola v rodinnom dome, ako aj v rekreačnej chate sťažovateľa vykonaná domová prehliadka na základe príkazu Okresného súdu v Pezinku z 10. júla 2003 (1 Nt V 401/03), pretože je „dôvodné podozrenie, že v uvedených priestoroch sa majú nachádzať veci dôležité pre trestné konanie“. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal:„Podľa môjho názoru sudca okresného súdu JUDr. K. K. vydal príkaz na domové prehliadky bez riadneho odôvodnenia a bez toho, aby preskúmal, či moje konanie je vôbec trestné, čo sa dodnes nepotvrdilo.
Ďalej som presvedčený, že podľa Trestného poriadku policajti mali od domovej prehliadky upustiť z dôvodu, že som dobrovoľne vydal veci spojené s podozrením z trestného činu.
Myslím si, že orgány činné v trestnom konaní v tejto veci prekročili svoje právomoci a teraz sa snažia zo všetkých síl mi preukázať trestný skutok, aby vedeli odôvodniť tvrdý postup voči mojej osobe.
Vážený Ústavný súd, žiadam Vás, aby ste preskúmali, či na základe horeuvedeného boli porušené moje ústavné práva a slobody a v prípade ich porušenia zjednali nápravu s následným finančným zadosťučinením vo výške 100.000,- Sk (slovom: Jednostotisíckorún).“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Lehota na podanie sťažnosti nie je však časovo neobmedzená, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z pripojených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a slobôd príkazom Okresného súdu v Pezinku z 10. júla 2003 na vykonanie domovej prehliadky (1 Nt V 401/03), ako aj postupom príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, odboru kriminálnej polície, pri jej vykonávaní 11. júla 2003. Napriek tomu, že k porušeniu základných práv sťažovateľa malo dôjsť postupom označených orgánov štátu v dňoch 10. a 11. júla 2003, tento sa na ústavný súd so svojou sťažnosťou obrátil až 17. októbra 2003, t. j. po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.
Z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2003