znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 227/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť H. M., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   KVP sp. zn. ČTS:   314/2000   z 3. júla   2000   o odložení   veci   podľa   §   159   ods.   2   Trestného poriadku, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. M.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2002 doručené podanie H. M. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky [(ďalej len „ústava“) (právo na zachovanie osobnej   cti   a dobrej   povesti)],   ako   aj   čl.   50   ods.   1   ústavy   (právo,   aby   o vine   a treste za trestný čin rozhodol súd, a právo na prezumpciu neviny). K ich porušeniu malo dôjsť uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice KVP sp. zn. ČTS: 314/2000 z 3. júla   2000,   ktorým   bola   vec   pred   začatím   trestného   stíhania   sťažovateľky   odložená podľa § 159 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukázaním na § 11 ods. 1 písm. h) a z dôvodu uvedeného v § 163a ods. 1 Trestného poriadku (nesúhlas poškodeného s jej trestným stíhaním). V označených formuláciách tohto uznesenia videla sťažovateľka porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy. V dôsledku uvedeného požiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol:

„Právo   sťažovateľky   na   zachovanie   dobrej   cti   a povesti   podľa   článku   19   ods.   1 Ústavy   SR,   právo,   aby   o vine   z trestného   činu   rozhodoval   súd   podľa   článku   50   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prezumpciu neviny podľa článku 50 ods. 2 Ústavy SR bolo uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice – KVP sp. zn. ČTS: 314/2000 zo dňa 3. 7. 2000 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

Odporca   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy   konania   pred   Ústavným   súdom Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľky, z jej petitu, ako aj z priložených príloh bolo zrejmé, že k porušeniu jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy malo dôjsť uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice KVP sp. zn. ČTS: 314/2000 z 3. júla 2000 o odložení veci   podľa   § 159 ods. 2 Trestného poriadku. Pri predbežnom prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   preto   ústavný   súd   zobral   do   úvahy,   že   podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým   malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľky, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona) pre jej oneskorenosť.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená až 12. septembra 2002, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2002