znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 226/09-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, H., zastúpenej Advokátskou spoločnosťou K. – advokáti, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 20 UL 1/2005 a Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 21 CoZm 16/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2009 doručená sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 20 UL 1/2005 a Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 21 CoZm 16/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. mája 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   doručeným   Okresnému   súdu Senica 6. decembra 2005 domáhala umorenia vlastnej zmenky vystavenej 24. októbra 2001 vystaviteľom Z., a. s., S., pre R. H., a. s., na sumu 10 643 836 Sk so splatnosťou 30. apríla 2002 v sídle vystaviteľa. Okresný súd Senica vec postúpil okresnému súdu ako miestne príslušnému, kde sa konanie viedlo pod sp. zn. 20 UL 1/2005. Dňa 23. januára 2007 sa na okresný súd bez predvolania dostavili Ing. J. C. a JUDr. P. K. a vyšší súdny úradník za prítomnosti   notárky   JUDr.   I.   K.   ich   bez   prítomnosti   sťažovateľky   ako   navrhovateľky vypočul a spísal úradný záznam. Z úradného záznamu vyplýva, že spoločnosť A., s. r. o., má zmenku u seba a v lehote vyplývajúcej z uznesenia okresného súdu č. k. 20 UL 1/2005-30 ju prihlasuje na súde a súčasne podáva námietky proti umoreniu zmenky. Zároveň malo údajne   dôjsť   aj   k predloženiu   originálu   zmenky   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na nahliadnutie s tým, že tento potvrdil, že kópia umorovanej zmenky na č. l. 61 súdneho spisu doslovne súhlasí s originálom. Následne bol potom uznesením okresného súdu č. k. 20 UL 1/2005-92   z 11. mája   2007   návrh   na   umorenie   zmenky   zamietnutý.   Proti   uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila v zásade tým, že nemala možnosť vyjadriť sa k obsahu originálu predloženej zmenky. Poukázala na skutočnosť, že okresný súd ju ani dodatočne neinformoval o tak závažnom procesnom úkone, akým bolo predloženie umorovanej zmenky. V prípade, ak by bola sťažovateľka prizvaná na vykonanie dokazovania   predložením   originálu   umorovanej   zmenky,   mohla   by   už   pred   vydaním uznesenia okresného súdu uplatňovať prípadné ďalšie vyjadrenia, stanoviská a návrhy na doplnenie   dokazovania.   Namietala   tiež,   že   okresný   súd   pred   vydaním   uznesenia   prijal jednostranne od ostatných účastníkov konania informácie a rokoval s nimi bez jej účasti o skutkovej podstate prerokúvanej veci, ako aj o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu mať vplyv, a práve na výsledkoch tohto rokovania založil uznesenie o zamietnutí návrhu. Nesprávny procesný postup okresného súdu teda jednoznačne zapríčinil, že sa sťažovateľke ako   navrhovateľke   znemožnila   realizácia   jej   procesných   práv   priznaných   v občianskom súdnom konaní na účel obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Inak povedané, postupom okresného súdu sa sťažovateľke odňala možnosť konať pred súdom. Uznesením krajského súdu č. k. 21 CoZm 16/2008-182 z 27. februára 2009 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že sa okresný súd s originálom   zmenky   oboznámil   v neprítomnosti   sťažovateľky   a o tomto   úkone sťažovateľku   neinformoval,   a tak   jej   neposkytol   možnosť   predkladať   ďalšie   vyjadrenia a prípadne   návrhy   na   doplnenie   dokazovania,   vzhľadom   na   právnu   úpravu   konania o umorenie   listín   obsiahnutú   v ustanoveniach   §   185i   až   §   185s   Občianskeho   súdneho poriadku   nemožno   považovať   za   odňatie   možnosti   sťažovateľky   konať   pred   súdom a uplatňovať jej procesné práva. Sťažovateľka realizovala svoje procesné právo na podanie odvolania,   avšak   ním   nespochybnila   to,   pre   rozhodnutie   zásadne   významné   zistenie okresného súdu, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená.

Podľa   názoru   sťažovateľky   uzneseniami   okresného   súdu   a krajského   súdu   došlo k porušeniu   označených   článkov   ústavy.   V posudzovanom   prípade   je   totiž   zjavné,   že všeobecné súdy nedali sťažovateľke (ako účastníčke konania) možnosť, aby bola prítomná pri prerokovaní veci a mohla sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov ústavy s tým, aby uznesenia okresného súdu   a krajského súdu   boli zrušené   a vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Napokon   požaduje   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 21 CoZm 16/2008-182 z 27. februára 2009 vyplýva, že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 20 UL 1/2005-92 z 11. mája 2007 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 20 UL 1/2005-131 z 28. januára 2008. Odvolacie námietky sťažovateľky, podľa ktorých sa okresný súd dôsledne neriadil ustanoveniami § 18 a § 122 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj čl. 152 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy a svojím procesným postupom jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že prijal informácie od ostatných účastníkov konania a rokoval s nimi bez jej účasti, nie sú dôvodné. Konanie o umorenie listín je svojím charakterom nesporovým konaním, ktoré sa nespravuje   zásadami   ústnosti   a priamosti,   čoho   výrazom   je   ustanovenie   §   185j   ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd o návrhu rozhoduje bez pojednávania. Súd   nestanovuje   termíny   pojednávania   na   vykonávanie   dokazovania   za   prítomnosti účastníkov konania, a preto je logické, že ani osoba, ktorá návrhu odporuje predložením listiny, o umorení ktorej sa koná, listinu nepredkladá za ich účasti vo vopred stanovenom termíne. Skutočnosť, že sa okresný súd oboznámil s originálom zmenky v neprítomnosti sťažovateľky   a pred   svojím   rozhodnutím   ju   o tomto   úkone   neinformoval,   a tak   jej neposkytol   možnosť   predkladať   ďalšie   vyjadrenia   a návrhy   na   doplnenie   dokazovania, vzhľadom na právnu úpravu konania o umorenie listín obsiahnutú v ustanoveniach § 185i až §   185s   Občianskeho   súdneho   poriadku   nemožno   považovať   za   odňatie   možnosti sťažovateľky konať pred súdom a uplatňovať jej procesné práva. Sťažovateľka realizovala svoje procesné práva na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu. Keďže ním však nespochybnila správnosť zistenia, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená (čo má pre rozhodnutie zásadný význam), krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu č.   k.   21   CoZm   16/2008-182   z 27.   februára   2009   dovolanie   a   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2009.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa §   53   ods.   1   a 2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pokiaľ   ide   o tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu   vedenému   okresným súdom   pod   sp.   zn.   20   UL   1/2005,   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   o tejto   časti sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade   bolo   proti   uzneseniu   okresného   súdu   prípustné   odvolanie   ako   riadny   opravný prostriedok,   a preto   právomoc poskytnúť ochranu   označeným   právam   sťažovateľky   mal krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná   je   situácia,   pokiaľ   ide   o tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 21 CoZm 16/2008. Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd za neprípustnú.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom všeobecných súdov jej bola ako účastníčke konania odňatá možnosť konať pred súdom. Nemohla byť prítomná   pri   predložení   údajného   originálu   zmenky,   a preto   nemohla   uplatniť   v tejto súvislosti svoje stanoviská a prípadné procesné návrhy.

Z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   ak   sa   účastníkovi   konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom   na   povahu   námietok   uplatňovaných   sťažovateľkou   je   nepochybné,   že mala možnosť podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. Prípustnosť tohto dovolania vyplýva z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Dovolanie treba považovať za účinný opravný prostriedok, na ktorého použitie bola sťažovateľka oprávnená. Nevyužitie tohto prostriedku zakladá neprípustnosť sťažnosti.

K dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom netvrdila (tým menej preukázala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.   Preto   zo   strany   ústavného   súdu   vôbec   neprichádzal   do   úvahy   prípadný   postup vyplývajúci z ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009