znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 226/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť A. V., bytom K., zastúpenej komerčnou právničkou JUDr. D. S., K., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 19 C 1651/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 2. októbra 2003 doručené podanie A. V. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej komerčnou právničkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   označené   ako   „Sťažnosť   pre   porušenie   základných   práv a slobôd zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“. Z jeho obsahu vyplynulo, že porušenia označených základných práv sťažovateľky podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sa mal dopustiť Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. 19 C 1651/98 o jej návrhu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na základe argumentov uvedených vo svojej sťažnosti sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:„1. Základné práva sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o práve   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde a právo zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote   zákonom   zriadeným,   nezávislým a nestranným súdom porušené boli.

2. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000.- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8.786.- Sk (za dva právne úkony po 4.270.- Sk + 2 x 128.- Sk náhrada výdavkov podľa § 19 ods. 3 vyhl. č. 591/2002 Z. z. po 128,- Sk).“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   a   s účinnosťou   od   1.   januára   2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   upravených   buď   v ústave,   alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky   konania   ústavného   súdu   o sťažnostiach,   ako   aj   ich   zákonom   predpísané náležitosti   sú   upravené   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Osobitne sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky, keďže v prípadoch namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd považuje za opodstatnenú sťažnosť, v ktorej je označený súd, ktorý vo veci koná, takže jeho nečinnosťou možno porušiť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu je potrebné už pri predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, v ktorej je za porušiteľa základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru označený súd, ktorý vo veci už nekoná, a nie súd, ktorý vo veci koná. Z tohto hľadiska ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky a zistil, že táto sa na ústavný súd 12. februára 2003 obrátila so svojou sťažnosťou, v ktorej po prvýkrát namietala porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru   v konaní   pred   Okresným   súdom   Košice   II   sp.   zn.   19   C   1651/98.   Po   výzve ústavného súdu na jej doplnenie ju však 2. apríla 2003 zobrala späť a ústavný súd preto ďalšie konanie o nej zastavil 4. apríla 2003 (IV. ÚS 60/03). Z pripojenej prílohy Okresného súdu Košice II zo 7. mája 2003 však vyplynulo, že vec sťažovateľky vedená pod sp. zn. 19 C 1651/98 bola 7. mája 2003 (a v súlade s § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) postúpená Okresnému súdu Košice I „z dôvodu miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu“. Hoci sa sťažovateľka na ústavný súd obrátila až 10. septembra 2003 (sťažnosť ústavnému súdu   doručená   2.   októbra   2003),   t.   j.   po   postúpení   jej veci   Okresnému   súdu   Košice   I, napriek   tomu   naďalej   požadovala vysloviť   porušenie   svojich   práv   Okresným   súdom Košice II (ktorý však v jej veci už nekoná), a nie Okresným súdom Košice I (ktorý vo veci koná pod sp. zn. 25 C 174/03). Keďže sťažovateľka vo svojej sťažnosti označila súd, ktorý v dobe   podania   jej   sťažnosti   nebol   (v   dôsledku   postúpenia   spisu)   spôsobilý   porušiť   jej základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2003