znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 225/2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   t.   č.   Ústav   na   výkon   väzby ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská 28, Nitra, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014 a jeho uznesenímzo 7. januára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústavna výkon   väzby ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014 a jeho uznesením zo 7. januára2015.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uznesením zo dňa 01.10.2014 mi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr.z.

Dňa 02.10.2014 bol Okresnému súdu Levice podaný návrh na moje vzatie do väzby, pričom o tomto návrhu bolo rozhodnuté Uznesením sp. zn.: 4Tp 12/2014 zo dňa 03.10.2014 tak,   že   som   bol   vzatý   do   väzby   z   dôvodu   podľa   §   71   ods.   1   písm.   c)   Tr.   por.   Proti predmetnému uzneseniu som podal sťažnosť.

Uznesením sp. zn.: 4Tpo/64/2014 zo dňa 14.10.2014 Krajský súd v Nitre rozhodol tak, že moju sťažnosť zamieta.

Dňa 14.11.2014 som podal žiadosť o prepustenie na slobodu a o tejto rozhodol Okresný   súd   Uznesením   sp.   zn.:   4Tp/12/2014   zo   dňa   15.12.2014   tak,   že   návrh na prepustenie   z   väzby   na   slobodu   zamieta,   ponuku   dôveryhodných   osôb   na   prevzatie záruky za ďalšie správanie neprijíma a žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.

Proti   vyššie   citovanému   uzneseniu   som   podal   sťažnosť,   ktorá   bola   písomne odôvodnená   dňa   18.12.2014,   pričom   v   predmetnej   sťažnosti   som   namietal   spornosť skutkových   zistení   týkajúcich   sa   obdobia,   počas   ktorého   som   sa   mal   dopúšťať   trestnej činnosti a súdom konštatovanej mojej závislosti na návykových látkach. Tento rozpor medzi skutkovými   zisteniami   a   odôvodnením,   resp.   nesúlad   právnych   záverov   s   vykonaným dokazovaním spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Ďalej   som   v   sťažnosti   poukazoval   na   výnimočnú   okolnosť   prípadu,   ktorou   je nečinnosť orgánov činných v trestnov konaní, nakoľko z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že vyšetrovateľ od 01.10.-11.12.2014, t.j. po dobu 10 týždňov, resp. 70 dní nevykonal žiadny vyšetrovací úkon, hoci ide o väzobnú vec, ktorú je potrebné riešiť prednostne a urýchlene. Obsahom sťažnosti boli aj procesné nedostatky uznesenia súdu prvého stupňa a to:

-   že   nepoučil   poskytovateľov   záruky   o   možnosti   podania   sťažnosti   ako   riadneho opravného   prostriedku,   hoci   sa   ich   uznesenie   priamo   týka   a   dokonca   dali   na   moje prepustenie vo svojom výsluchu dňa 15.12.2014 návrh (§ 186 ods. 1 Tr.por.) a teda ako oprávneným osobám im bolo odňaté právo podať sťažnosť,

-   že   moja   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   na   slobodu   bola   vedená   pod   sp.zn. 4Tp/12/2014, t.j. pod rovnakou spisovou značkou, pod ktorou bolo realizované konanie o mojom   vzatí   do   väzby,   hoci   ide   o   samostatný   návrh   a   iné   konanie   –   nie   o   návrhu prokurátora na vzatie do väzby, ale o rozhodovanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby,

- skutočnosť, že hoci v žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 14.11.2014 sa výslovne uvádza, že žiadam nahradiť väzbu zárukami, pričom o nahradení väzby môže rozhodnúť len súd a preto nepredkladám žiadosť o prepustenie z väzby dozorujúcemu prokurátorovi (§ 79 ods.   3   Tr.por.),   súd   ju   postúpil   prokurátorovi   na   vyjadrenie,   čím   došlo   k   zbytočnému oddialeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 4Tpo/83/2014 zo dňa 07.01.2015 bolo rozhodnuté o mojej sťažnosti tak, že súd túto ako nedôvodnú zamieta.

V odôvodnení predmetného uznesenia Krajský súd v Nitre uvádza, že obdobie od 01.10.2014 do 15.12.2014 nie je možné považovať za prieťahy v konaní, keď neuplynulo obdobie   troch   mesiacov   od   vznesenia   obvinenia.   Rovnako   súd   nepovažoval   namietané prieťahy ani za výnimočnú okolnosť prípadu. Toto tvrdenie súdu bez ďalšieho neobstojí a rovnako mám za to, že sa Krajský súd v Nitre s mojou námietkou prieťahov nevysporiadal takým   dostatočným   spôsobom   s   ohľadom   na   obsah,   spôsob,   kvalitu,   výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia.“

Sťažovateľ   bol   toho   názoru,   že   napriek   závažnosti   zločinu,   za   ktorý   je   stíhaný,nemožno   hovoriť   o tom,   že   by   v danej   veci   bolo   opodstatnené   zdĺhavé   zabezpečeniedôkazov,   a že   jeho   právo   ako   obvineného   v prípravnom   konaní   bolo   porušovanénečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Ďalej v sťažnosti poukazoval na zmysel a účel väzby a na skutočnosť, že krajský súdsa nevysporiadal s otázkou zákonnosti trvania väzby v súvislosti s namietanými prieťahmiv konaní, pretože len vyhodnotil nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní ako postup,ktorý nemožno považovať za prieťahy. Sťažovateľ zdôraznil, že ku dňu podania sťažnostiubehlo od vznesenia obvinenia 111 kalendárnych dní, počas ktorých orgán činný v trestnomkonaní vykonával procesné úkony len 2. novembra 2014 a 11. decembra 2014 formouvýsluchu svedkov. Takéto konanie orgánov činných v trestnom konaní zakladá podľa jehonázoru porušenie zásady prednostného a urýchleného vybavenia trestnej veci a vykazujeznaky prieťahov.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšiekonanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre vedené pod spisovou značkou 4Tpo/83/2014-162 zo dňa 07.01.2015 porušené.

2. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 1 000,- € (slovom tisíc eur), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu....“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom zhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavnýsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu ktomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv.   Platí   to   predovšetkým   vsituácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS2/05). Tvrdenia o porušení iných práv, resp. iným subjektom (v danom prípade okresný súd,orgány činné v trestnom konaní) ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, jepodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (obdobneIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07). V zmysle uvedeného ústavný súd vec posudzoval.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesenímkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014, ktorým krajský súd zamietoljeho sťažnosť (v namietanom konaní obvineného) podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákonač. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom   orgánu štátu nemohlo   vôbec   dôjsť k   porušeniu toho   základného práva   aleboslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podstatou námietok sťažovateľa je jeho tvrdenie o nezákonnosti väzby v súvislostis namietanými prieťahmi v konaní. Z toho dôvodu sťažovateľ nesúhlasí s právnym názoromkrajského súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom Okresnéhosúdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v danej veci.

Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s otázkou zákonnosti trvania väzbyv súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní, pretože len vyhodnotil nečinnosť orgánovčinných v trestnom konaní ako postup, ktorý nemožno považovať za prieťahy. Vzhľadom nato, že ku dňu podania jeho sťažnosti ubehlo od vznesenia obvinenia 111 kalendárnych dní,počas ktorých boli vykonané procesné úkony len v priebehu dvoch dní, bol toho názoru, žev danom   prípade   došlo   k markantnému   porušeniu   zásady   prednostného   a urýchlenéhovybavenia   jeho   väzobnej   veci.   Podľa   názoru   sťažovateľa   pri   posudzovaní   jeho   žiadostio prepustenie z väzby a jej nahradenie prispel k neodôvodnenému predĺženiu času konaniaaj   okresný   súd,   ktorý   postúpil   jeho   žiadosť   o prepustenie   z väzby   na vyjadreniek prokurátorovi,   čím   došlo   k zbytočnému   oddialeniu   rozhodnutia   okresného   súdu,ku ktorému došlo až 15. decembra 2014.

Krajský   súd   v   napadnutom   uznesení,   ktorým   potvrdil   rozhodnutie   súdu   prvéhostupňa ako vecne správne, uviedol:

„Krajský   súd   k jednej   z materiálnych   podmienok   existencie   dôvodu   väzby u obvineného poukazuje na doteraz vykonané dôkazy orgánmi činnými v trestnom konaní a to   predovšetkým   výpoveď   obvineného   a výpovede   svedkov,   ktoré   dôkazy   dôvodnosť podozrenia, že skutok sa stal a skutok mal spáchať obvinený, nespochybňujú, ba naopak, z dôkazov doteraz vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní je daná dôvodnosť tohto podozrenia.

Pokiaľ   ide   o druhú   z materiálnych   podmienok,   u obvineného   sú   dané   konkrétne skutočnosti odôvodňujúce dôvodnú obavu, že tento by v prípade prepustenia na slobodu, pokračoval v páchaní trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý...

Od   vzatia   obvineného   do   väzby   do   podania   jeho   žiadosti   o prepustenie   z väzby na slobodu   (predloženie   ponuky   na   nahradenie   väzby   zárukou   dôveryhodnej   osoby   je potrebné pokladať za žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a preto bol aj dôvodný postup súdu I. stupňa na predloženie žiadosti na ďalší postup prokurátorovi) pričom krajský súd pripomína, že ide o obdobie siedmych týždňov a od právoplatnosti rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby ide o obdobie štyroch týždňov, nenastala jednak žiadna skutočnosť, ktorá by spochybnila dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku obvineným a ani žiadna zmena   v konkrétnych   skutočnostiach   odôvodňujúcich   dôvodnú   obavu   z pokračovania v trestnej činnosti obvineným.

K namietaným   prieťahom   v konaní   krajský   súd   poznamenáva,   že   v prípade obvineného ide o stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pričom trestné stíhanie je vedené od 18.07.2014   a obvinenému   bolo   vznesenie   obvinenia   oznámené   dňom   01.10.2014 a obdobie od 01.10.2014 do 15.12.2014, kedy bolo rozhodované súdom I. stupňa o žiadosti obvineného, nie je možné považovať za prieťahy v konaní, keď neuplynulo obdobie ani troch mesiacov od vznesenia obvinenia obvinenému ⬛⬛⬛⬛.

Pokiaľ ide o návrh obvineného na nahradeniu účelu jeho väzby prevzatím záruky za ďalšie správanie obvineného, krajský súd opätovne pripomína, že v prípade obvineného ide o stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. V danom prípade možno účel väzby nahradiť len v prípade existencie výnimočných okolností prípadu. V danom prípade si preto súd I. stupňa mal vyriešiť otázku, či existujú u obvineného výnimočné okolnosti prípadu a až v prípade, ak by dospel k záveru, že výnimočné okolnosti prípadu u obvineného existujú, mohol o jeho návrhu   na   nahradenie   účelu   väzby   prevzatím   záruky   rozhodovať   a   konať   s   rodičmi obvineného   ako   s   dôveryhodnými   osobami.   Pokiaľ   súd   I.   stupňa   dospel   k   záveru,   že výnimočné okolnosti prípadu u obvineného nie sú dané, mal návrh na prevzatie záruky zamietnuť   bez   výsluchu   dôveryhodných   osôb   a   aj   bez   vyriešenia   otázky,   či   osobám ponúkajúcim prevzatie záruky takého postavenie prizná. Krajský súd zotrváva na svojom závere, že v prípade obvineného ani okolnosti spáchania skutku a ani jeho osoba existenciu výnimočných okolností neodôvodňujú. V tejto súvislosti treba uviesť, že obvinený sa mal trestnej činnosti dopúšťať pomerne dlhé obdobie, ide o trestný čin pomerne vysokej miery závažnosti, keď   mal distribuovať psychotropné   látky   širšiemu okruhu   osôb   za finančnú odplatu. Takouto výnimočnou okolnosťou prípadu nie je v danom prípade ani nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, pričom s touto námietkou sťažovateľa sa krajský súd vyporiadal.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, že jeho rodičia neboli poučení o možnosti podať proti vyhlásenému uzneseniu sťažnosť, krajský súd v tejto súvislosti jednak poukazuje na predchádzajúce úvahy týkajúce sa ponúknutej záruky rodičov obvineného za ďalšie správanie obvineného a jednak poukazuje na to, že v danom konaní rozhoduje o sťažnosti obvineného ⬛⬛⬛⬛ proti napadnutému uzneseniu.“

K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súduvádza, že o žiadosti o prepustenie na slobodu zo 14. novembra 2014 bolo okresným súdomrozhodnuté 15. decembra 2014, pričom po podaní sťažnosti sťažovateľom 18. decembra2014   bol   spis   zaslaný   na   nadriadený   krajský   súd   príslušný   na   rozhodnutie   o sťažnosti.Krajský súd sťažnosť dostal 30. decembra 2014 a o sťažnosti rozhodol 7. januára 2015.Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že krajský súd o sťažnostiproti rozhodnutiu okresného súdu rozhodol v primeranej lehote a v jeho konaní nedošlok žiadnym prieťahom, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť väzby sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľapodanú z dôvodu namietaného porušenia základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad   rámec   petitu   sťažnosti   ústavný   súd   uvádza,   že   v   odôvodnení   napadnutéhouznesenia   krajský   súd   jednoznačným   spôsobom   uviedol   dôvody,   pre   ktoré   sťažnostisťažovateľa   spochybňujúcemu   právny   názor   okresného   súdu   nevyhovel   a   pre   ktorésťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom sadostatočným   spôsobom   vysporiadal   so   všetkými   podstatnými   námietkami   sťažovateľa.Právny   záver,   ktorý   krajský   súd   v   napadnutom   uznesení   prijal,   vyplýval   z popísanéhoskutkového   stavu   a bol   odôvodnený   v súlade   s požiadavkou   na   riadne   odôvodnenierozhodnutia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2015