znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 225/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2012 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným   okresnému   súdu   28.   decembra   2007   domáhal   proti   mestu   P.   (ďalej   len „žalovaný“), zaplatenia sumy 112 500 Sk (t. j. 3 734,32 €) s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V právnej veci žaloby bolo konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 28 C 385/2007.

Okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   28   C   385/2007-147   z   15.   decembra   2008   žalobu sťažovateľa zamietol v celom rozsahu, pričom rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Sťažovateľ   však   podal   proti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   28   C   385/2007-147 z 15. decembra 2008 odvolanie (riadny opravný prostriedok), o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 3 Co 39/2009 z 3. júna 2009 tak, že   odvolaním   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   ako   vecne   správny   potvrdil.   Tento rozsudok   krajského   súdu,   a   tým   aj   označený   rozsudok   okresného   súdu   nadobudli právoplatnosť 13. júla 2009.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 28 C 385/2007 z 11. júla 2012 sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy tohto konania v sume 983,62 € v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Sťažovateľ aj proti tomuto uzneseniu okresného súdu o náhrade trov konania podal 3. augusta 2012 odvolanie.

Sťažovateľ   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje okrem iného takto: «... Sťažovateľ listom zo 07. 08. 2012, doručeným v tento deň, podal predsedníčke Okresného súdu Prešov sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní.

Dňa 24. 08. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 08. 2012, sp. zn. Spr 2274/2012, v ktorej uvádza, že uznesenie o trovách   konania   bolo   vydané   v   zákonnej   lehote   troch   rokov,   od   právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej....

Sťažovateľ   listom   z   28.   08.   2012,   doručeným   v   tento   deň,   podal   predsedníčke Krajského súdu Prešov žiadosť o prešetrenie vybavenia predmetnej sťažnosti. Sťažovateľ namietal, že jeho sťažnosť nebola riadne vybavená. Skutočnosť, že na uznesení o trovách konania je uvedený dátum 11. 07. 2012 ešte neznamená, že v tento deň bolo aj o trovách rozhodnuté. Táto skutočnosť nebola nijako preukázaná. Podľa informácií sťažovateľa bol dátum - 11. 07. 2012 na uznesení o trovách konania uvedený spätne, o čom okrem iného svedčí aj podanie uznesenia na poštovú prepravu, ktoré bolo podané dňa 17. 07. 2012. Dňa 03. 10. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Krajského súdu Prešov zo dňa 26. 09. 2012, sp. zn. Spr 10135/2012, v ktorej je uvedené:

„Súd vo veci priebežne konal a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. Vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté dňom 13. 07. 2009. O trovách konania bolo rozhodnuté s odstupom 2 rokov, avšak dôvody uvádzané predsedníčkou Okresného súdu Prešov považujem za objektívne.

Vzhľadom   na   uvedené   možno   konštatovať,   že   v   predmetnej   veci   neboli   zistené subjektívne prieťahy. Odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu Prešov považujem za adekvátnu stavu vybavenia veci, zákonný sudca konal vo veci bez prieťahov.

Postup predsedníčky Okresného súdu Prešov preto považujem za správny a Vašu sťažnosť hodnotím ako nedôvodnú.“...

Podľa § 151 ods. 3) O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov   konania   alebo   väčšieho   počtu   nárokov   uplatňovaných   v   konaní   súd   môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dni po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dni plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo vecí samej.... Pokiaľ v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007 porušovateľ nekonal a nerozhodol o trovách konania v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 151 ods. 3) O. s. p., ale rozhodol až po uplynutí viac ako 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok KS Prešov, sp. zn. 3 Co   39/2009   z   03.   06.   2009   nadobudol   právoplatnosť   dňa   13.   07.   2009   a   uznesenie OS Prešov o trovách konania bolo sťažovateľovi doručené dňa 19. 07. 2012), je nesporné, že povinnosť rozhodnúť o trovách konania do 30 dní odo dňa 13. 07. 2009 (právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej) si porušovateľ nesplnil...»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim čl.   2 ods.   2 Ústavy SR,   bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007.

3. Okresnému   súdu   v   Prešove   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 C 385/2007 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. P.   J.   sa   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie vo výške 3.000,-   EUR..., ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

5. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   28   C 385/2007   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a   právu   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z   obsahu   na   danú   vec   vzťahujúceho   sa   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľ   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   28   C   385/2007-191   z   11.   júla   2012 o náhrade   trov   konania   podal   odvolanie   (riadny   opravný   prostriedok)   3.   augusta   2012, pričom   spis   na   účely   rozhodnutia   o   tomto   odvolaní   bol   krajskému   súdu   doručený 4. septembra   2012.   Krajský   súd   o   odvolaní   sťažovateľa   rozhodol   uznesením   č.   k. 15 Co 30/2012-203   z   5.   decembra   2012   tak,   že   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu o náhrade   trov   konania   ako   vecne   správne   potvrdil,   pričom   žalovanému   náhradu   trov odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd potom, čo mu bol 10. decembra 2012 krajským súdom   spis   vrátený,   svoje   uznesenie   o   náhrade   trov   konania   z   11.   júla   2012,   ako   aj uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 30/2012-203 z 5. decembra 2012 (po jeho doručení účastníkom   konania,   pozn.),   ktoré   nadobudli   právoplatnosť   12.   decembra   2012,   opatril doložkou o nadobudnutí právoplatnosti 20. decembra 2012.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 385/2007 (na poštovú prepravu podaná 15. novembra 2012, pozn.) bola ústavnému súdu doručená 20. novembra   2012,   potom   ako   bol   spis   už   doručený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa (4. septembra 2012). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené   práva   sťažovateľa,   pretože   postúpením   spisu   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa z 3. augusta 2012 proti uzneseniu okresného súdu o náhrade trov konania   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   v   štádiu   konania   pred   krajským   súdom   nemohol vykonávať. Ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. 28 C 385/2007-147 z 15. decembra 2008 vo veci samej, t. j. od 13. júla 2009, do rozhodnutia o náhrade trov konania, resp. do postúpenia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, t. j. do 4. septembra 2012, tak skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Pokiaľ ide o obdobie od potvrdenia odvolaním sťažovateľa napadnutého uznesenia okresného súdu o náhrade trov konania z 11. júla 2012 uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 30/2012-203 z 5. decembra 2012, resp. od opätovného postúpenia veci (vrátenia spisu) okresnému súdu, t. j. od 10. decembra 2012, do 20. decembra 2012, keď okresný súd svoje uznesenie č. k. 28 C 385/2007-191 z 11. júla 2012, ako aj označené potvrdzujúce uznesenie   krajského   súdu   opatril   doložkou   o   nadobudnutí   právoplatnosti,   podľa   názoru ústavného súdu toto nijako nemožno považovať za neprimerané.

Tu ústavný súd už len pre úplnosť veci poznamenáva, že tridsaťdňová lehota na rozhodnutie   o   trovách   konania   v   zmysle   ustanovenia   §   151   ods.   3   zákona   č.   99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov,   na   ktorú   sťažovateľ v sťažnosti   poukazuje,   bola   do   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky   zavedená   až zákonom č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení neskorších   predpisov   a ktorým   sa   menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. januára 2012.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv zaručených ústavou a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom v spojení porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy, ktoré nie je ustanovením o základných právach a slobodách,   ale   je   v   ňom   vyjadrený   všeobecný   ústavný   imperatív   adresovaný   štátnym orgánom   konať iba   na   základe   ústavy,   v   jej   medziach   a   v   rozsahu   a   spôsobom,   ktorý ustanoví   zákon,   ktorého   prípadné   porušenie   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi   by   nevyhnutne „našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo slobody zaručeného v druhej hlave ústavy.

Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie ním označeného konkrétneho základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o uložení povinnosti okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, tiež nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013