znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 225/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 182/05 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 109/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. decembra 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 182/05 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 109/06.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že „obidva   súdy   porušujú   základné   práva   sťažovateľa   a ústavné   právo   garantované   čl. 48   ods. 2,   čl.   6   -   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie garantované medzinárodným dohovorom v znení protokolu č. 11.

Sťažovateľ   podal   žalobu   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   dňa   15. 08. 2005. Zákonnou   sudkyňou   sa stala   Mgr.   I.   F.   Ide o jednoduchú   žalobu o náhradu   škody   a nemajetkovú ujmu jej náhradu.

Namiesto   konania   bez   prieťahov,   ako   už   vždy,   dochádza   zo   strany   súdu k obštrukciám a prieťahom. Súdna úradníčka sa začala venovať šikanovaniu sťažovateľa Bc. Z. O.

Súdna   úradníčka   O.   sa   začala   venovať   obštrukciám,   pritom   musí   vedieť,   že sťažovateľ   má   nárok   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   lebo   spĺňa   všetky   nutné parametre“.

Sťažovateľ navrhol vydať nález tohto znenia:„Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava porušujú základné práva D. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 - medzinárodného dohovoru. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava každý zvlášť, sú povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie každý vo výške 59.000.- Sk do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný súd Bratislava III a Krajský súd Bratislava sú povinný bezodkladne konať a rozhodnúť vo veci v lehote 30 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   tiež   o ustanovenie   advokáta   na zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov, že „nemá žiaden príjem od mája 2006, teda nedosahuje ani len príjem vo výške 1.4 násobku životného minima (...), návrh nie je bezúspešný(...), sťažovateľ nemá majetok, ktorý popisuje sudkyňa K. v konaní 7C/63/02 (...), vlastní 2-iz. Byt v Ž., ktorý je bez kúrenia (...)“. Z podania sťažovateľa napokon vyplynulo, že medzi inými žiada vylúčiť sudcu Lajosa Mészárosa z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.

3. Uznesením ústavného súdu č. k. 0. ÚS 31/08-5 z 8. apríla 2008 bolo rozhodnuté, že sudca ústavného súdu Lajos Mészáros nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 225/08-9 z 22. mája 2008 bolo rozhodnuté o nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v tomto   konaní. V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 10 dní od doručenia uznesenia predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom s tým,   že   ak   tak   neurobí,   jeho   sťažnosť   môže   byť   odmietnutá   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Uznesenie   bolo sťažovateľovi doručené, pričom na výzvu reagoval podaním zo 4. júna 2008, splnomocnenie pre   advokáta   nepredložil   a vo   svojom   uvedenom   písomnom   podaní   uviedol,   že   tak   ani neurobí, pretože „nemá peniaze na nákup advokáta na zastupovanie“.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   po   tom,   ako   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek   výzve   žiadneho   advokáta   nesplnomocnil.   V plnej   miere   teda   obstojí   záver,   že sťažnosť   nespĺňa   jednu   z náležitostí   predpísaných   zákonom,   už   aj   preto   bolo   potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Sťažovateľ podaním   zo 4.   júna 2008 na výzvu ústavného súdu,   aby predložil splnomocnenie udelené pre advokáta v danom konaní, reagoval tak, že o predsedovi senátu, ktorý   podpísal   uznesenie   o nevyhovení   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu, uviedol, že je „nepoučiteľný výtržník“, a ďalej dodal, že:

„Výtržník JUDr. Kohut si urobil z Ústavného súdu plochu na šantenie na dobu 12- rokov.   Pripojil   sa   k iným   výtržníkom   Ústavného   súdu   (...).   Ústavný   súd,   chlievik   pre ustráchancov, ktorí sa boja, trasú pred zákonom (...) o preukazovaní pôvodu majetku. Od strachu, že im bude preukázané ich bohatstvo získané illegálne. (...)“

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v zmysle   ktorej   „V zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   podaniach   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a hrubo   uráža   ústavný   súd a jednotlivých sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty k ústavnému súdu a jeho sudcom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu bolo treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti,   na   okolnosti   prípadu,   ako   aj   na   to,   že sťažovateľ nevyhovel výzve ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, a z toho dôvodu už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2008