znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 225/06-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8. novembra 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudcu Jána Auxta a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť J. C., S., zastúpeného advokátom JUDr. E. B., N., vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Nitre   z   29. mája   2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 33/2006 a takto

r o z h o d o l :

Právo   J.   C.   podľa   čl. 5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 33/2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 225/06-10   zo   7. júla 2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie svojho práva podľa   čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tpo 33/2006 z 29. mája 2006.

Predmetom konania vo veci samej je posúdenie, či krajský súd citovaným uznesením rešpektoval   právo   sťažovateľa   podľa   čl. 5   ods. 4   dohovoru,   keď   ho   osobne   nevypočul k dôvodom a okolnostiam ďalšieho predĺženia trvania jeho väzby do 7. septembra 2006.

Ústavnému súdu bolo 26. júla 2006 doručené vyjadrenie predsedu trestnoprávneho kolégia krajského súdu, z ktorého okrem iného vyplýva:

«Na účel zistenia stavu trestnej veci, vedenej na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 1 Tpo 33/2006, som sa oboznámil s týmto trestným spisom, z ktorého som zistil, že dňa

25. 05. 2006 bol A. doručený tunajšiemu krajskému súdu trestný spis, vedený na Okresnom súde Nové Zámky   (...)   pod   sp.   zn.   1 Tp 77/2006,   za   účelom   rozhodnutia   o sťažnosti   obvineného, ním podanej proti uzneseniu súdu I. st. zo dňa 17. 05. 2006, sp. zn. 1 Tp 77/2006. Tento bol v ten istý deň, prostredníctvom elektronickej podateľne, pridelený na rozhodnutie senátu 1 Tpo, pod poradové číslo 33, ktorého predsedom senátu je JUDr. Š. H. (...)

B. určený termín neverejného zasadnutia na deň 29. 05. 2006, na ktorom bola podľa § 193 odsek 1 písmeno c) zákona č. 301/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z. (...) ako nedôvodná zamietnutá sťažnosť obvineného

30. 05. 2006 bolo uznesenie zo dňa 29. 05. 2006, sp. zn. 1 Tpo 33/2006, písomne vyhotovené a v rovnaký deň bol spis zaslaný súdu I. st.

Tieto   zistenia   odôvodňujú   vyvodiť   záver,   že   takýto   procesný   postup   senátu 1 Tpo bol v súlade s

s článkom   2   odsek   1,   článkom   3   odsek   1   Úpravy   ministra   spravodlivosti   SR zo 14. apríla   1997   č.   2466/97-43,   na   zabezpečenie   včasného   konania   a rozhodovania vo väzobných veciach

§ 2 odsek 6, druhá veta, odsek 7, § 76 odsek 2, odsek 3, odsek 6 písmeno b) (bolo mu vznesené obvinenie pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Tr. zák., účinného do dňa 31. 12. 2005), odsek 7, odsek 8, § 192 odsek 4, § 172 odsek 3, veta pred „čiarkou“, § 180, § 564 odsek 7, druhá veta Tr. por.

odsekom   4,   článku   5   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, pretože tunajší krajský súd uznesenie, ktorým rozhodol o sťažnosti obvineného, ním podanej proti uzneseniu súdu I. st. zo dňa 17. 05. 2006, sp. zn. 1 Tp 77/2006, odôvodnil spôsobom predpísaným v ustanovení § 176 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Tr. por.»

Dňa 10. augusta 2006 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa   k vyjadreniu   predsedu   trestnoprávneho   kolégia   krajského   súdu,   z ktorého okrem iného vyplýva: „Čo sa týka doručeného vyjadrenia porušovateľa ústavného práva môjho   klienta,   Krajského   súdu   v Nitre,   zotrváva   na   svojich   doterajších   prednesoch a podaniach a nesúhlasí s právnym názorom porušovateľa, že k porušeniu Dohovoru z jeho strany   nemohlo   dôjsť   len   preto,   lebo   napadnuté   uznesenie   bolo   odôvodnené   spôsobom predpísaným ustanovením § 176 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdnych spisov dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na základe preskúmania uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 33/2006 z 29. mája 2006,   konania,   ktoré   mu   predchádzalo,   súdnych   spisov   a vyjadrení   účastníkov   konania možno zhrnúť nasledovné:

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) z 9. decembra 2005   sp.   zn.   2 Tp 189/05   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby   podľa   § 68   ods. 1   zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Okresný   prokurátor   v N. (ďalej len „okresný   prokurátor“)   15. mája 2006 doručil okresnému súdu návrh na predĺženie lehoty trvania väzby obvineného sťažovateľa a sudca okresného   súdu   uznesením   sp. zn.   1 Tp 77/06   zo   17. mája 2006   mu   predĺžil   väzbu do 7. septembra 2006.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 18. mája 2006 sťažnosť, ktorá bola doručená krajskému súdu 25. mája 2006. Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2006 uznesením sp. zn. 1 Tpo 33/2006 sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v   priebehu   konania   sa   nemal   možnosť   osobne   vyjadriť k návrhu   na   predĺženie   väzby   a   nebol   osobne   vypočutý   ohľadom   jeho   dôvodov, argumentoval   rozhodovacou   praxou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   a judikatúrou ústavného súdu, napr. rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 84/06. Sťažovateľ „nesúhlasí s právnym názorom porušovateľa, že k porušeniu Dohovoru z jeho strany nemohlo dôjsť len preto, lebo napadnuté uznesenie bolo odôvodnené spôsobom predpísaným ustanovením § 176 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru došlo tým, že krajský súd rozhodol 29. mája 2006 uznesením sp. zn. 1 Tpo 33/2006 o predĺžení lehoty trvania   jeho väzby bez jeho prítomnosti   a bez toho,   aby ho osobne vypočul   a   dal   mu možnosť vyjadriť sa k návrhu prokurátora na predĺženie väzby.

Základným ústavným predpokladom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na vznik právomoci ústavného   súdu   na   konanie   o sťažnostiach   je   to,   aby   o   ochrane   označeného   porušenia základného práva alebo slobody nerozhodoval iný súd, pričom iným súdom podľa tohto článku ústavy sa rozumie súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho základného práva alebo slobody.

Po   prijatí   sťažnosti   zo   7. júna 2006   prihliadal   ústavný   súd   na   to,   či sťažovateľ (právny   zástupca   sťažovateľa)   pred   tým,   ako   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu,   využil možnosť, ktorú mu od 1. januára 2006 poskytoval zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.).

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona   č. 650/2005   Z. z.)   o ďalšom   trvaní   väzby,   zmene   dôvodov   väzby,   návrhu na predĺženie   lehoty   väzby   alebo   žiadosti   obvineného   o prepustenie   z väzby   možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba   obvineného   vypočuť   na   verejnom   zasadnutí,   alebo   ak   obvinený   v   žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie.

Podľa tejto právnej normy sťažovateľ mal možnosť pred rozhodovaním všeobecných súdov podať krajskému súdu žiadosť o výsluch, využitím ktorej sa mohol domáhať nápravy ním   označeného   práva   prostredníctvom   krajského   súdu.   Podľa   názoru   ústavného   súdu mohol   tak   urobiť   a navrhnúť   súčasne   aj   v   sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súdu, ktoré mu   bolo   doručené   25. mája 2006.   V   sťažnosti   a   ani   v   inej   žiadosti   o vykonanie výsluchu podľa § 72 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) však takáto požiadavka vznesená sťažovateľom nebola uplatnená.

Po prijatí sťažnosti preto ústavný súd vyzval sťažovateľa, či využil túto zákonnú možnosť, ktorú mu umožňoval a umožňuje od 1. januára 2006 citovaný právny predpis, teda či okrem iného výslovne požiadal o výsluch krajský súd, ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu.

Na   výzvu   ústavného   súdu   z   22. septembra 2006   odpovedal   právny   zástupca sťažovateľa   podaním   zo   4. októbra 2006,   v ktorom   uviedol   že „vzhľadom   na   okolnosti prípadu môj klient nemohol a ani nepožiadal o výsluch ani Okresný súd v Nových Zámkoch a ani Krajský súd v Nitre“.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   mal   možnosť   od   1. januára 2006   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   (v znení   zákona č. 650/2005 Z. z.) požiadať krajský súd, aby pred jeho rozhodnutím mohol byť osobne vypočutý   k návrhu   na   predĺženie   väzby,   prípadne   podať   žiadosť   o   výsluch,   no   takúto možnosť nevyužil.

Navyše   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   bol   návrh   okresného   prokurátora na predĺženie   väzby   doručený   už   16. mája 2006   a   po   rozhodnutí   okresného   súdu zo 17. mája 2006 mal dostatočný časový priestor a možnosť sa k nemu vyjadriť. Postup krajského súdu bol v súlade so zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.), a preto ústavný súd konštatuje, že právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nemohlo byť a ani nebolo v danom prípade zákonným postupom krajského súdu porušené.

Keďže   sťažovateľ   nebol   v konaní   pred   ústavným   súdom   úspešný,   ústavný   súd mu nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie výroku o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa, a tiež mu nepriznal úhradu trov konania.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006