znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 224/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   M.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.   zn.   4   C   115/2005   z   13.   decembra   2007   a   postupom   v   tomto   konaní   v   spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/113/2008 z 8. júla 2008 a postupom v tomto konaní a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 152/2010 z 25. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing.   A. M., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) a čl.   7 Všeobecnej   deklarácie ľudských   práv   rozsudkom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn. 4 C 115/2005   z   13.   decembra   2007   a   postupom   v   tomto   konaní v spojení s rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn. 5 Co/113/2008 z 8. júla   2008   a   postupom   v   tomto   konaní   a   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 152/2010 z 25. augusta 2010.

2. Sťažovateľ uviedol: „… došlo k porušeniu zákona v prípade 4 C 115/05, kde podľa   zákona   36/2005   Z.   z.   kde   justícia   o   určení   príspevku   na   výživu   rozvedeného nezobrala   do úvahy   dve   základné   podmienky:   …   to,   že   nebola   schopná   sa   živiť   nie   je pravda, nakoľko podľa dôkazu na str. 152 mala exmanželka dosť finančných prostriedkov a asi aj príjem, keď si uložila úspory na konto, počas doby, kedy bola údajne v hmotnej núdzi, naviac sa k podpore v hmotnej núdzi dostala podvodom, že úmyselne zamlčala rozhodujúce skutočnosti na jej udelenie … neprihliadlo sa na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi…“

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: „Ďalšie porušenie ústavného zákona bolo, že mi nebol ustanovený obhajca pre dovolacie konanie, keďže žijem a žil som hlboko pod hranicou chudoby a v neľudských podmienkach…

… sťažnosť   smeruje   voči   rozhodnutiu   OS   v Čadci   4   C   115/05-127,   KS   v   Žiline 4 C 115/05-144   a   NS   SR   4   C   115/05-240 (správne   označenie   rozhodnutí:   rozsudok okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   115/2005   z   13.   decembra   2007,   rozsudok   krajského   súdu sp. zn. 5Co/113/2008 z 8. júla 2008 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 152/2010 z 25.   augusta   2010;   pozn.) …   išlo   o   jednoznačne   protizákonný   justičný   omyl, diskriminačným konaním, bez spravodlivého procesu, ani mi nebolo umožnené konať pred súdom,   prebehli   4   pojednávania   na   OS,   dve   na   KS,   kde   ešte   člen   senátu   šepkal navrhovateľke tak hlasno čo má povedať, že som to aj ja počul. Teraz prebieha exekúcia a hrozí   mi   /jedna   sudkyňa   sa   mi   tým   dokonca   na   jednom   pojednávaní   i   vyhrážala/, že prídem o rodičovský dom, ktorý som z časti zdedil a z časti dostal darovaním.“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „... došlo k porušeniu týchto práv a slobôd:

1.právo na spravodlivý proces –

2. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR – každý má právo na pomoc v konaní pred súdmi

3. čl. 47. ods. 3 Ústavy SR – všetci účastníci sú si v konaní pred súdom rovní

4. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR – právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

5. čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv – všetci sú si rovní pred zákonom a majú právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkoľvek diskriminácie

6. prieťahy v konaní.“

5. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa   ustanovenia   §   20   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,   akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.   K   návrhu   na   začatie   konania   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie sťažovateľa advokátom. V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7. Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to za podmienok ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Podľa čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv všetci sú rovní pred zákonom a majú právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie.

III.

1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 C 115/2005 z 13. decembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co/113/2008 z 8. júla 2008 bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co/113/2008 z 8. júla 2008 podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 6 Cdo 152/2010 z 25. augusta 2010 tak, že   dovolacie   konanie   zastavil   pre   nesplnenie   podmienok   konania,   a   to   pre   nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v konaní.

2. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tvrdení, že označenými rozhodnutiami všeobecných súdov a postupom v   konaniach boli porušené sťažovateľove práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

3. Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 4 C 115/2005   z   13.   decembra   2007   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 5 Co/113/2008   z   8.   júla   2008   nadobudol   právoplatnosť   7.   novembra   2008 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 152/2010 z 25. augusta 2010 ako dovolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 2010.

4. Sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv označenými   rozhodnutiami   všeobecných   súdov,   bola   ústavnému   súdu   doručená 21. decembra 2010.

5. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

6. K   ústavnej   sťažnosti   nie   je   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta.   Vzhľadom na odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   návrhom na ustanovenie advokáta v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011