znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 224/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu   ochranu   a na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   46   a čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 18/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2007   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho   základného   práva na   súdnu   ochranu   a na   spravodlivé   súdne   konanie podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý   proces   a na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   6   a čl. 13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 18/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že «zákonná sudkyňa Mgr. S. K. (...) porušuje základné práva sťažovateľa opakovane a absurdne. Porušuje právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2,   podľa čl. 46 právo na súdnu ochranu, vykonáva šikanózny výkon súdnictva,   keď   sťažovateľa   zavádza   do   slepej   uličky   navádzaním   do   konania „odporovateľných právnych úkonov, ktoré sú už dávno premlčané, vymáha protizákonným spôsobom súdne poplatky“ vynucuje si neustálu korešpondenciu, ktorá nevedie k nijakým výsledkom a spôsobuje a navyšuje škodu sťažovateľovi. Nespochybniteľne porušuje základné právo garantované medzinárodným dohovorom čl. 6 - právo na spravodlivé konanie, marí aj čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok. (...)»

Sťažovateľ navrhol vydať nález tohto znenia:„Okresný súd v Senici porušuje základné práva sťažovateľa MUDr. D. B. podľa čl. 48 ods. 2, čl. 46; podľa čl. 6 a čl. 13, právo garantované medzinárodným dohovorom, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť MUDr. D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný súd je povinný konať vo veci 5 C/18/2005 bezodkladne a rozhodnúť do 30 dní   od   doručenia   Nálezu   Ústavného   súdu.   V   prípade   porušenia   tejto   povinnosti   je   OS Senica   povinný   zaplatiť   za   každý   deň   omeškania   ďalších   10.000.-   Sk   za   každý   deň omeškania, bez ďalšieho konania.

Sudkyňa Mgr. S. K. je povinná zaplatiť do pokladne Ústavného súdu 200.000.- Sk za šikanózny výkon súdnictva do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   tiež   o ustanovenie   advokáta   na zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov, že nemá žiaden príjem, je plne invalidný a bez možnosti zárobku, má majetok na príťaž. Z podania sťažovateľa napokon vyplynulo, že medzi inými žiada vylúčiť sudcu Lajosa Mészárosa z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.

3. Uznesením ústavného súdu č. k. 0. ÚS 30/08-6 z 8. apríla 2008 bolo rozhodnuté, že sudca ústavného súdu Lajos Mészáros nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 224/08-7 z 22. mája 2008 bolo rozhodnuté o nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v tomto   konaní. V odôvodnení uznesenia bol sťažovateľ vyzvaný, aby do 10 dní od doručenia uznesenia predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom s tým,   že   ak   tak   neurobí,   jeho   sťažnosť   môže   byť   odmietnutá   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Uznesenie   bolo sťažovateľovi doručené, pričom na výzvu reagoval podaním zo 4. júna 2008, splnomocnenie pre   advokáta   nepredložil   a vo   svojom   uvedenom   písomnom   podaní   uviedol,   že   tak   ani neurobí, pretože „nemá peniaze na nákup advokáta na zastupovanie“.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   po   tom,   ako   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek   výzve   žiadneho   advokáta   nesplnomocnil.   V plnej   miere   teda   obstojí   záver,   že sťažnosť   nespĺňa   jednu   z náležitostí   predpísaných   zákonom,   už   aj   preto   bolo   potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Sťažovateľ podaním   zo 4.   júna 2008 na výzvu ústavného súdu,   aby predložil splnomocnenie udelené pre advokáta v danom konaní, reagoval tak, že o predsedovi senátu, ktorý   podpísal   uznesenie   o nevyhovení   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu, uviedol, že je „nepoučiteľný výtržník“, a ďalej dodal, že:

„Výtržník JUDr. Kohut si urobil z Ústavného súdu plochu na šantenie na dobu 12- rokov.   Pripojil   sa   k iným   výtržníkom   Ústavného   súdu   (...).   Ústavný   súd,   chlievik   pre ustráchancov,   ktorí   sa   boja,   trasú   pred   zákonom   (...)   o preukazovaní   pôvodu   majetku. Od strachu, že im bude preukázané ich bohatstvo získané illegálne. (...)“

Pôvodné podanie sťažovateľa z 25. októbra 2007 tiež obsahovalo urážlivé výroky na adresu sudcov ústavného súdu, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia, keď sa o nich vyjadril   tak,   že „ zapojili   sa do   šikanózneho   výkonu súdnictva   a mafiánskeho   výkonu - svojvoľného vyčíňania“.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorého „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   podaniach   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a hrubo   uráža   ústavný   súd a jednotlivých sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty k ústavnému súdu a jeho sudcom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu bolo treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti,   na   okolnosti   prípadu,   ako   aj   na   to,   že sťažovateľ nevyhovel výzve ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, a z toho dôvodu už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2008