znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 224/06-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. R., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. H., B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava   III   č.   k.   5 C 661/01-1438 z 29. júna 2005 a Krajského súdu   v Bratislave č. k. 3 Co 291/05-110 z 31. októbra 2005 v časti o uložení poriadkovej pokuty a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. R. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2006 faxom doručená sťažnosť Ing. M. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len „okresný súd“) č. k. 5 C 661/01-1438 z 29. júna 2005 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 291/05-110 z 31. októbra 2005 v časti o uložení poriadkovej pokuty.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Návrhom z 26. septembra 2001 som sa na bývalom Okresnom súde v Pezinku, teraz Okresnom súde Bratislava III, v konaní pod č. k. 5 C 661/01 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k našim dvom maloletým deťom. Okresný súd v Pezinku svojím rozhodnutím zo 7. júna 2002 pod č. k. 5 C 661/01-101 rozhodol o rozvode môjho manželstva,   ako   aj   o   úprave   práv   a   povinností   rodičov   k   maloletým   deťom.   Toto rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   31.   júla   2002   len   v   časti   o   rozvode   manželstva. Rozhodnutie   o úprave   práv   a   povinností   rodičov   na   čas   po   rozvode   manželstva   nie   je doteraz právoplatne skončené. (...)

Okresný súd Bratislava III svojím uznesením z 18. marca 2005 pod č. k. 5 C 661/01- 1321 v spojení so svojím uznesením z 31. januára 2005 pod č. k. 5 C 661/01-1303 ustanovil pre konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva dve znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia   dospelých,   a   to   Mgr. M. B.   a   Mgr. O. T.   Ďalším   svojím   uznesením z 26. augusta 2005 pod č. k. 5 C 661/01-1499 znalkyňu Mgr. M. B. odvolal z vykonania znaleckého úkonu, pretože táto znalkyňa listom z 25. júla 2005 oznámila súdu, že bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

Okresný   súd   Bratislava   III   ďalším   svojím   uznesením   z   19. septembra 2005   pod č. k. PK 5 C 661/01-1508 rozhodol o tom, že znalkyňa O. T. nie je vylúčená z úkonov znalca v prejednávanej veci. Proti tomuto uzneseniu som podal dňa 18. októbra 2005 odvolanie na Krajský súd v Bratislave, o ktorom odvolaní nebolo doteraz rozhodnuté. (...)

Okresný súd Bratislava III ďalším uznesením z 29. júna 2005 pod č. k. 5 C 661/01- 1438   okrem   iného   rozhodol   aj   o   tom,   že   sa   mi   ukladá   poriadková   pokuta   vo   výške 20.000,- Sk za to, že z podaní znalkýň Mgr. O. T. (zo dňa 7. júna 2005, č. l. 1419) a Mgr. M. B. (zo dňa 14. júna 2005, č. l. 1428 spisu) zistil, že som nereagoval na predvolania dostaviť sa   k   ustanoveným   znalkyniam   bez   náležitej   prekážky,   čím   som   mal   zmariť   vyhotovenie spoločného znaleckého posudku. Proti tomuto uzneseniu som podal odvolanie a súčasne som   vzniesol   aj   námietku   zaujatosti   voči   obom   znalkyniam,   pretože   okresnému   súdu zámerne podávali skresľujúce informácie o dôvodoch mojej neúčasti na vyšetreniach a tiež preto, že nebolo vylúčené, že sa nad rámec znaleckého úkonu, ktorý v predmetnej veci mali podať, kontaktovali s odporkyňou. (...)

Na   moje   odvolanie   rozhodoval   vo   veci   Krajský   súd   v   Bratislave,   ktorý   svojim uznesením   z   31. októbra 2005   pod   č. k.   3 Co 291/2005   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava III   z   29. júna 2005   pod   č. k.   5 C 661/01-1438   potvrdil,   t. j.   potvrdil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o uložení poriadkovej pokuty. Bol toho názoru, že som   si   predvolania   k   znalkyniam   mal   vyzdvihnúť   na   pošte   včas,   v   lehote   troch   dní (§ 47 O.   s.   p.).   Tiež   tvrdil,   že   dňa   24. mája 2005   som   sa   mohol   zúčastniť   vyšetrenia u znalkyne,   keby   som   si   bol   býval   zásielku   s   určeným   termínom   vyšetrenia   vyzdvihol v trojdňovej lehote na pošte. (...)

Proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Bratislave   z   31. októbra 2005   pod č. k. 3 Co 291/2005 som dňa 13. februára 2006 podal dovolanie na Najvyšší súd SR. Bol som toho názoru, že v konaní na tomto súde, ako aj na súde prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo,   došlo   k   takým   procesným   vadám,   ktoré   má   na   mysli   ustanovenie   §   237 písm. f) O. s. p., pričom tieto procesné vady mali za následok nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. februára 2006 pod č. k. 4 Cdo 44/2006   moje   dovolanie   odmietol.   Bol   toho   názoru,   že   v   danej   veci   nebolo   prípustné dovolanie podľa § 239 O. s. p. a neboli ani zistené vady podľa § 237 O. s. p. Toto uznesenie Najvyššieho súdu SR mi bolo doručené 19. apríla 2006. (...)

Rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z   27. februára 2006   pod č. k. 4 Cdo 44/2006,   ktorým   som   vyčerpal   v   zmysle   ustanovenia   § 53   ods. 3   zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v predmetnej veci všetky opravné prostriedky, mi bolo doručené 19. apríla 2006. Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti v zmysle citovaného ustanovenia je zachovaná, pretože posledným dňom lehoty na podanie tejto sťažnosti je 19. jún 2006. (...)“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava III z 29. júna 2005   pod   č. k.   5 C 661/01-1438   v   spojení   s   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave   z   31. októbra   2005   pod   č. k.   3 Co   291/2005   v   časti   o   uložení   poriadkovej pokuty vo výške 20.000,- Sk porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 29. júna 2005 pod č. k. 5 C 661/01-1438 v spojení   s   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   z   31. októbra 2005   pod   č.   k.   3 Co 291/2005   sa   v   časti   o   uložení   poriadkovej   pokuty   vo   výške   20.000,-   Sk   zrušuje   a   vec sa vracia Okresnému sudu Bratislava III na ďalšie konanie.

Okresný   súd   Bratislava   III   a   Krajský   súd   v   Bratislave   sú   povinní   sťažovateľovi uhradiť trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to   kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde tiež viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a text uvedený mimo petitu považuje za súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie jeho označených práv iba uzneseniami okresného súdu č. k. 5 C 661/01-1438 z 29. júna 2005 a krajského súdu č. k.   3 Co 291/05-110   z   31. októbra 2005   v   časti   o   uložení   poriadkovej   pokuty,   pričom právoplatnosť   napadnutých   uznesení   (13. január 2006)   je   relevantná   pre   počítanie   lehôt v danom prípade. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxom 19. júna 2006, a následne 21. júna 2006 poštou aj s prílohami, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

K námietke   sťažovateľa,   ktorý   odvíja dodržanie   zákonnej   lehoty   na   podanie   jeho sťažnosti   od   doručenia   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 4 Cdo 44/2006 z 27. februára 2006, ústavný súd poznamenáva, že pre posúdenie zachovania lehoty   v   zmysle   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   nie   je   v   okolnostiach   prípadu rozhodujúce,   kedy   bolo   sťažovateľovi   doručené   predmetné   uznesenie,   ktorým   bolo odmietnuté   jeho   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu.   Pokus   sťažovateľa   vyvolať zmenu   označeného   uznesenia   krajského   súdu   podaním   dovolania   nemohol   ovplyvniť v danom prípade plynutie uvedenej zákonnej lehoty (obdobne IV. ÚS 286/05).

Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   tak,   že   ju   z   toho   dôvodu   odmietol   bez   toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006