znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 224/05-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla vo veci sťažnosti Ing. Lucie Kopčovej, bytom Košice, Kováčska 41, zastúpenej   advokátom   JUDr.   Tiborom   Šafárikom,   Košice,   Štúrova   20,   namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   Lucie   Kopčovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Lucii Kopčovej p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   Lucii   Kopčovej   trovy právneho   zastúpenia   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet advokáta JUDr. Tibora Šafárika, Košice, Štúrova 20, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 3. októbra 2005 doručené podanie Ing. Lucie Kopčovej (ďalej len „sťažovateľka“), bytom Košice, Kováčska 41, označené ako „Sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48/ Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 872/01 o náhradu škody 310 949 Sk s prísl.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Som   žalobkyňou   v spore,   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   I,   pod   sp.   zn. 13 C 872/01.

Žalobou sa domáham ochrany svojho vlastníctva, na ktorom mi vinou žalovaného vznikla a vzniká škoda. Ide konkrétne o škodu na mojom dome, spôsobovanú neodborným postupom pri rekonštrukcii, vykonávanej na susednej nehnuteľnosti.

Žalobu som podala 17. 3. 1999. V krátkych lehotách som splnila výzvy súdu, ktoré mi v odpovedi na moju prvú sťažnosť predseda súdu ako môj podiel na prieťahoch vytkol... Dňa 29. 6. 1999 sa na žalobu vyjadril žalovaný, na čo som ja odpovedala dňa 22. 7. 1999. O rok neskôr, 20. 7. 2000 som žiadala o určenie termínu pojednávania. Dňa 5. 3. 2001 som žiadala o odstránenie prieťahov v konaní, žiadosť ostala bez odpovede. Dňa 2. 5. 2001 sa konalo   prvé   pojednávanie.   Bolo   odročené   na   26.   6.   2001.   Na   tomto   pojednávaní   bolo zastavené   konanie   voči   jednému   z účastníkov   a spisu   bola   pridelená   súčasná   spisová značka.   Ďalšie   pojednávanie   dňa   17.   12.   2001   bolo   odročené   pre   práceneschopnosť sudkyne na neurčito. Na pojednávaní dňa 2. 5. 2002 boli vypočutí účastníci a žalovanému bolo uložené predložiť dôkazy. Dňa 6. 8. 2002 som oznámila adresy svojich svedkov súdu. Na pojednávaní 26. 5. 2003 oznámila sudkyňa, že sa cíti zaujatá a odročila ho na neurčito. Na dosiaľ poslednom pojednávaní v novembri 2004 bol súdom určený znalec, ktorému bolo uložené v určenej lehote podať posudok. Znalec sa so mnou skontaktoval tým, že mi oznámil svoje ustanovenie a že úkon vykoná. Keďže som s ním už viac nerozprávala, na ohliadke nebol, doteraz zrejme posudok nepodal...

Ako som uviedla, neriešením sporu mi stále narastá škoda, pretože odporca sa k veci stavia nezodpovedne. Každý deň už šesť rokov pociťujem bezmocnosť znásobenú tým, že viac som nútená bojovať so súdom, ako s protistranou...“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Okresný súd Košice I svojím postupom vo veci 13 C 872/01 porušil základné právo sťažovateľky, chránené čl. 48/2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému   súdu   Košice   I sa   prikazuje,   aby   vo   veci   13   C   872/01   konal   bez zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   Košice   I   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   z titulu   primeraného finančného zadosťučinenia sumu 50.000,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I, je povinný nahradiť sťažovateľke trovy, vzniknuté jej právnym zastupovaním   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   JUDr.   Tibor   Šafárik, Slovenská sporiteľňa Košice, č. ú. 82179517/0900, var. symbol 12005 vo výške, určenej pri skončení veci.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 224/05-6 z 13. októbra 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   3.   novembra   2005 sťažovateľku   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 8. novembra 2005 (doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2005), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril takto:„Na Vašu žiadosť č. j. II. ÚS 224/05-10 zo dňa 3. 11. 2005 vo veci sťažovateľky Ing. Lucie Kopčovej, v ktorej namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   v   konaní   13   C   872/01   Vám   oznamujem,   že   sťažovateľka,   ktorá v predmetnom konaní vystupuje na procesnej strane žalobkyne, podala dňa 17. 3. 1999 žalobu, ktorou sa domáhala náhrady škody vo výške 310.949,- Sk.

Vo veci boli od podania žaloby vykonané nasledovné úkony:

- 22. 3. 1999 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

- 29. 4. 1999 - výzva na doručenie ďalšie rovnopisu návrhu na začatie konania,

- 10. 6. 1999 - vzorom č. 39 O. s. p. bol doručený návrh na vyjadrenie odporcom v 1. a v 2. rade,

-   12.   7.   1999   -   doručené   písomné   vyjadrenie   odporcu   v   1.   rade   právnemu   zástupcovi navrhovateľky,

- 2. 3. 2001- vytýčený termín pojednávania na deň 2. 5. 2001,

- 2. 5. 2001 - pojednávanie pre neprítomnosť odporcov a na ich žiadosť odročené na deň 26. 6. 2001

-   26.   6.   2001   -   navrhovateľka   zobrala   návrh   vo   vzťahu   k   odporkyni   v   2.   rade   späť   - vyhlásené uznesenie o zastavení konania proti odporkyni v 2. rade, nárok navrhovateľky proti odporcovi v 1. rade vylúčený na samostatné konanie,

-   6.   7.   2001   -   vyhotovené   uznesenie   a   9.   7.   2001   expedované   účastníkom   a   právnym zástupcom,

- 18. 9. 2001 - vylúčený nárok zapísaný pod nové číslo konania 13 C 872/01,

- 17. 10. 2001 - vytýčený ďalší termín pojednávania na deň 12. 12. 2001,

- 12. 12. 2001 - pojednávanie z dôvodu PNS sudkyne odročené na deň 12. 2. 2001 (správne 12. 2. 2002, pozn.),

- 12. 2. 2002 - prebehlo pojednávanie a boli vypočutí účastníci konania, pojednávanie odročené na neurčito za účelom oznámenia svedkov,

- 17. 3. 2002 - vytýčený ďalší termín pojednávania na deň 26. 5. 2003,

-   26.   5.   2003   -   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   vznesenú   námietku   zo   strany vybavujúcej sudkyne na vyjadrenie navrhovateľky o korupcii a o možnom ovplyvňovaní zo strany odporcu,

- 12. 6. 2003 - spis pridelený na vybavenie sudkyni JUDr. Marte Pačinovej,

- 12. 1. 2004 - uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec, Doc. Ing. Milan Smutný, CSc., pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom vybavenia obhliadky domu na mieste samom,

- 26. 10. 2004 - uskutočnilo sa ďalšie pojednávanie. Na žiadosť žalovaného bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie,

- 15. 11. 2004 bol spis zaslaný znalcovi Ing. Vítovi Svobodovi,

- 28. 10. 2005 znalec vrátil súdny spis 13 C 872/2001 bez vyhotovenia znaleckého posudku, pretože   sa   mu   nepodarilo   zabezpečiť   na   obhliadke   spornej   nehnuteľnosti   účasť   oboch sporových strán.

Posudzovaná vec, aj keď patrí k štandardnej agende súdov, po skutkovej stránke sa javí byť značne zložitá. Vo veci už boli vypracované viaceré znalecké posudky. Účastníci konania   však   neustále   namietajú   ich   správnosť,   úplnosť   a   hodnotiace   závery.   Samotní účastníci neposkytli včasnú a potrebnú súčinnosť znalcom,   čo spôsobilo tiež predĺženie súdneho konania.

K dĺžke súdneho konania prispeli aj zmeny v osobe zákonného sudcu. V   jednom   prípade   aj   zavinením   sťažovateľky,   keď   zákonná   sudkyňa,   JUDr.   Szpyrcová, vzniesla sama námietku zaujatosti pre vyjadrenia proti jej osobe, ktoré boli na hranici trestnoprávnej zodpovednosti.

Dňom 31. 12. 2004 prerušila výkon funkcie sudkyne JUDr. Pačinová a spis bol následne pridelený sudkyni JUDr. Márii Žákovej potom JUDr. Martinovi Ivanovi. Prieťahy   v   konaní   spôsobil   aj   znalec   Ing.   Vít   Svoboda,   ktorému   súd   po   márnej urgencii podania znaleckého posudku uložil aj poriadkovú pokutu vo výške 5.000,- Sk. Na   základe   vyššie   uvedeného   som   dospel   k   záveru,   že   Okresný   súd Košice I v predmetnej veci zbytočné prieťahy v konaní nespôsobil.“

Z obsahu spisu zistil ústavný súd, že v súdom uvádzanom prehľade úkonov došlo k niekoľkým nepresnostiam, základné skutočnosti sa však zhodujú s tými, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu. Žaloba bola podaná sťažovateľkou okresnému súdu 17. marca 1999 pôvodne proti dvom odporcom 1. Ing. Ladislavovi Stredanskému a 2. Laure Stredanskej. Okresný   súd   22.   marca   1999   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a 29. apríla 1999 na predloženie rovnopisov žaloby. Žaloba bola 10. júna 1999 doručená odporcom s výzvou na vyjadrenie. Vyjadrenie odporcu v l. rade bolo následne 12. júla 1999 doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý sa k nemu vyjadril 22. júla 1999. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 2. mája 2001 a bolo odročené na 26. jún 2001. Na tomto pojednávaní okresný súd na základe návrhu sťažovateľky uznesením č. k. 13 C 271/99-53 konanie   voči   odporkyni   v 2.   rade   zastavil   a na   samostatné   konanie   vylúčil   žalobu   voči odporcovi v 1. rade. Po tomto rozhodnutí je vec na okresnom súde vedená od 18. septembra 2001 pod sp. zn. 13 C 872/01. Pojednávanie bolo nariadené na 12. december 2001, pre práceneschopnosť konajúcej sudkyne sa neuskutočnilo, bolo odročené na 12. február 2002 a následne na neurčito. Ďalšie pojednávanie súd 5. marca 2002 nariadil na 2. máj 2002. Na pojednávaní   2.   mája   2002   boli   vypočutí   účastníci   konania   a ich   právni   zástupcovia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito   s tým, že odporca   v lehote 3 dní   oznámi súdu svedkov,   ktorých   vypočutie   navrhuje.   Vzhľadom   na   to,   že   odporca   súdom   uloženú povinnosť nesplnil, vyzval ho súd   opätovne   23.   júla 2002 na oznámenie mien   a adries svedkov. Právny zástupca odporcu 6. augusta 2002 oznámil súdu mená svedkov, ktorí sa môžu vyjadriť k opodstatnenosti sťažovateľkou uplatňovaného nároku. Okresný súd nariadil 17. marca 2003 vo veci pojednávanie na 26. máj 2003. Na uvedenom pojednávaní vyjadrila konajúca   sudkyňa   svoju   zaujatosť,   vec   predložila   predsedovi   okresného   súdu a pojednávanie odročila na neurčito. Dňa 12. júna 2003 bola vec pridelená novej konajúcej sudkyni, ktorá vo veci nariadila pojednávanie 23. októbra 2003 na 12. január 2004. Na tomto pojednávaní okresný súd vypočul súdneho znalca k otázke výšky spôsobenej škody na nehnuteľnosti sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania ohliadky domu. Súdny znalec súdu vyúčtoval znalečné a výdavky, znalecký posudok však napriek ohliadke uskutočnenej 23. februára 2004 nepodal pre nesúčinnosť odporcu. Okresný súd 2. júla   2004   vytýčil   pojednávanie   na   26.   október   2004.   Na   tomto   pojednávaní   bolo nariadené   uznesením   č.   k.   13   C   872/2001-47   kontrolné   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru stavebníctva, ktorému bol spis expedovaný 16. decembra 2004. V ďalšom období došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu. V roku 2005 okresný súd uskutočňoval úkony na   zabezpečenie   podania   kontrolného   znaleckého   posudku.   Dňa   15.   júla   2005   urgoval u súdneho znalca podanie posudku a vrátenie spisu. Uznesením sp. zn. 13 C 872/01 okresný súd uložil znalcovi pokutu vo výške 5 000 Sk, ktorú tento zaplatil 21. septembra 2005. Dňa 10. septembra   2005   okresný   súd   informoval   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej republiky o postupe znalca a požiadal Okresný súd Spišská Nová Ves, aby predvolal znalca za účelom vrátenia spisu sp. zn. 13 C 872/01. Spis bol okresnému súdu vrátený 2. novembra 2005 a 18. novembra 2005 bol predložený ústavnému súdu.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   k   stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 13 C 872/01 podľa uvedených kritérií dospel ústavný súd k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vec nemožno   považovať   za   právne   zložitú.   Spory   o náhradu   škody   tvoria   štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Pri posudzovaní faktickej zložitosti je potrebné akceptovať,   že   na   posúdenie   skutočností   rozhodujúcich   pre   stanovenie   výšky   škody   na nehnuteľnosti   sa   vyžadujú   odborné   znalosti,   a preto   bolo   potrebné   vo   veci   ustanoviť súdneho   znalca   a následne   na   žiadosť   účastníkov   konania   aj   kontrolného   znalca.   Táto skutočnosť   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže   ospravedlniť   doterajšiu   celkovú dĺžku tohto konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania, zo spisu vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde bola aktívna, od začiatku je zastúpená právnym   zástupcom.   Okresnému   súdu   opakovane   podanými   sťažnosťami   namietala prieťahy v konaní. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky a ani jej právneho zástupcu neprispelo k zbytočným prieťahom v označenom konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 13 C 872/01, bol postup okresného súdu.

Z obsahu spisu ústavný súd zistil, že žaloba podaná sťažovateľkou okresnému súdu 17. marca 1999 smerovala pôvodne proti dvom odporcom 1. Ing. Ladislavovi Stredanskému a 2. Laure Stredanskej. Okresný   súd 22.   marca 1999 vyzval sťažovateľku   na zaplatenie súdneho poplatku a 29. apríla 1999 na predloženie rovnopisov žaloby. Žaloba bola 10. júna 1999   doručená   odporcom   s výzvou   na   vyjadrenie.   Vyjadrenie   odporcu   v l.   rade   bolo následne   12.   júla   1999   doručené   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky,   ktorý   sa   k nemu vyjadril 22. júla 1999.

Po tomto dátume okresný súd nekonal 19 mesiacov a prvé pojednávanie vo veci nariadil na 2. máj 2001. Prvé pojednávanie sa teda uskutočnilo po viac ako 23 mesiacoch od podania žaloby a pre neprítomnosť odporcov bolo odročené na 26. jún 2001. Na tomto pojednávaní okresný súd na základe návrhu sťažovateľky uznesením č. k. 13 C 271/99-53 konanie   voči   odporkyni   v 2.   rade   zastavil   a na   samostatné   konanie   vylúčil   žalobu   voči odporcovi v 1. rade. Po tomto rozhodnutí je vec od 18. septembra 2001 na okresnom súde vedená pod sp. zn. 13 C 872/01.

Pojednávanie nariadené na 12. december 2001 sa pre práceneschopnosť konajúcej sudkyne neuskutočnilo, bolo odročené na 12. február 2002 a následne na neurčito. Ďalšie pojednávanie súd 5. marca 2002 vytýčil na 2. máj 2002. Medzi dvoma uskutočnenými pojednávaniami tak uplynula doba 10 mesiacov bez toho, aby súd vykonával akékoľvek úkony vo veci.

Na   pojednávaní   2.   mája   2002   boli   vypočutí   účastníci   konania   a ich   právni zástupcovia.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   odporca   v lehote   3   dní oznámi súdu svedkov, ktorých vypočutie navrhuje. Vzhľadom na to, že odporca súdom uloženú   povinnosť   nesplnil,   vyzval   ho   súd   23.   júla   2002   na   oznámenie   mien   a adries svedkov. Právny zástupca odporcu 6. augusta 2002 oznámil súdu mená svedkov, ktorí sa môžu vyjadriť k opodstatnenosti sťažovateľkou uplatňovaného nároku.

Okresný   súd   po   ďalších   7   mesiacoch   nariadil   17. marca   2003   pojednávanie   na 26. máj 2003. Na uvedenom pojednávaní vyjadrila konajúca sudkyňa svoju zaujatosť, vec predložila predsedovi okresného súdu a pojednávanie odročila na neurčito. Dňa 12. júna 2003 bola vec pridelená novej konajúcej sudkyni, ktorá   vo veci nariadila pojednávanie 23. októbra 2003 na 12. január 2004. Na tomto pojednávaní okresný súd vypočul súdneho znalca k otázke výšky spôsobenej škody na nehnuteľnosti sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené   za   účelom   vykonania   ohliadky   domu.   Súdny   znalec   súdu   vyúčtoval   znalečné a výdavky,   znalecký   posudok   však   napriek   ohliadke   uskutočnenej   23. februára   2004 nepodal   pre   nesúčinnosť   odporcu.   Okresný   súd   2.   júla   2004   nariadil   pojednávanie   na 26. október 2004. Na tomto pojednávaní bolo uznesením č. k. 13 C 872/01-47 nariadené kontrolné   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   stavebníctva,   ktorému   bol   spis expedovaný 16. decembra 2004. V ďalšom období došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu.

Za rok 2005 neboli vo veci zabezpečené žiadne podklady, ktoré by mohli prispieť k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Nekonanie je v tomto prípade zapríčinené nečinnosťou súdneho   znalca.   Napriek   tomu,   že   okresný   súd   podanie   znaleckého   posudku   u znalca urgovala, uložil mu aj poriadkovú pokutu a o zabezpečenie vrátenia spisového materiálu dožiadal Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, je potrebné absenciu znaleckého posudku ako podkladu   pre rozhodnutie pričítať na vrub okresnému súdu. Konanie, ktoré od podania žaloby trvá viac ako šesť a pol roka a v ktorom dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté, ústavný súd hodnotí ako konanie, v ktorom okresný súd postupoval neefektívne a zdĺhavo a je preto poznamenané prieťahmi ako celok.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

III.

1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 13 C 872/01 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 872/01 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Hoci   ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   nemožno   účinne   odstrániť   len   uplatnením   tejto   jeho   právomoci. V dôsledku toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom právnej neistoty,   v ktorom   sa   nachádza   už   viac   ako   päť   rokov.   Pri   určení   sumy   primeraného finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval znaky   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a zohľadňujúc   tiež   konkrétne   okolnosti   prípadu rozhodol,   že   sumu   40 000 Sk   možno   považovať   za   primerané   finančné   zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke   vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom,   ktoré   vyčíslil   sumou   5 302 Sk   (päťtisíctristodva   slovenských   korún)   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál 150 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005