znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 223/2013-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa o sťažnosti   Mgr.   Ing.   J.   S.,   L.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. D.   M.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1089/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1089/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1089/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,58 € (slovom   štyristosedem   eur   a päťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 223/2013-25 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1089/2008 o vzájomnom návrhu doručenom okresnému súdu 31. júla 2008.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 4 C 1089/2008 sa pôvodný navrhovateľ – advokát JUDr. M. K., B. (ďalej len „pôvodný navrhovateľ“), neskôr obchodná spoločnosť E., s. r. o., Česká republika (ďalej aj „navrhovateľka“),   proti   sťažovateľovi   domáhali   zaplatenia   sumy   3 528,12   € s príslušenstvom.

Sťažovateľ 31. júla 2008 v uvedenej veci podal vzájomný návrh, ktorým si proti pôvodnému navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 86 854,51 € s príslušenstvom.

Po podaní vzájomného návrhu však pôvodný navrhovateľ doručil okresnému súdu 30.   marca   2009   návrh   na   zámenu   účastníka   konania   na   strane   navrhovateľa,   o ktorom okresný súd uznesením č. k. 4 C 1089/2008-218 zo 6. apríla 2009 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpila navrhovateľka.

Vzhľadom na túto zmenu v osobe navrhovateľa okresný súd o vzájomnom návrhu sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 4 C 1089/2008-302 z 15. mája 2012 tak, že ho vylúčil na samostatné konanie.

Podľa slov sťažovateľa okresný súd „nevybavoval veci v tomto konaní dľa poradia, ale konal zjavne svojvoľne a to v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR...

Porušovateľ   bol   povinný   bez   zbytočného   odkladu   a bez   prieťahov   konať o vzájomnom návrhu odporcu voči pôvodnému navrhovateľovi... v základnom konaní č. k. 4 C 1089/08 a rozhodnúť o vzájomnom návrhu...

Namietaný súd však namiesto ústavne konformného konania po viac ako 3 a 3/4 roka zjavnej vlastnej nečinnosti vo veci rozhodnutia o vzájomnom návrhu sťažovateľa... rozhodol dňa   15. 05. 2012...   o vylúčení   vzájomného   návrhu   odporcu...   na   samostatné   konanie a nezákonne a bez odôvodnenia len v časti istiny vzájomného návrhu bez uplatneného úroku z omeškania...

O príslušenstve   pohľadávky   sťažovateľa   voči   pôvodnému   navrhovateľovi pozostávajúcom   z uplatneného   zákonom   prípustného   úroku   z omeškania...   nekonal   a ani doposiaľ nekoná. Ide o dobu viac ako 4-och rokov od uplatnenia nároku cestou príslušného súdu... Porušovateľ ku dňu podania sťažnosti aj napriek sťažnosti na prieťahy... v konaní adresovanej predsedovi porušovateľa nevytýčil termín pojednávania o vzájomnom návrhu odporcu... čím potiera v tejto veci právo sťažovateľa na súdnu ochranu a na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov...

Vyššie popísaným konaním porušovateľ predĺžil stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania   o vzájomnom   návrhu...,   pričom   rozhodnutím   iba   o istine...   a nerozhodnutím o príslušenstve...   neprípustne   odňal   sťažovateľovi   legitímnu   nádej   na   rozmnoženie   jeho majetku...

Podpredseda   Krajského   súdu   v Bratislave   sa   stotožnil   s právnym   názorom sťažovateľa a listom č. k. Spr. 2178/2012 zo dňa 23. 07. 2012... deklaroval, že sťažnosť na prieťahy   vo   veci   týkajúcej   sa   konania   o vzájomnom   návrhu   sťažovateľa   v konaní č. k. 4 C 1089/2008 vedenom na Okresnom súde Pezinok, je dôvodná...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   veta   prvá   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok č. k. 4 C 1089/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní č. k. 4 C 1089/2008 vo veci vzájomného návrhu sťažovateľa zo dňa 31. 07. 2008 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €..., ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €..., ktoré je   Okresný   súd   Pezinok   povinný   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   D.   M...   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na   základe výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za   okresný   súd   jeho predseda   listom   sp.   zn.   Spr.   3022/2013   zo   4.   júna 2013 v spojení s vyjadrením zákonnej sudkyne z 29. mája 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 24. júna 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:„Sťažnosť sťažovateľa v podstate smeruje voči tomu, že o jeho vzájomnom návrhu, ktorý   bol   na   súd   doručený   31. 07. 2008   konal   súd   až   dňa   15. 05. 2012.   Podľa   názoru zákonnej   sudkyne   mohol   byť   vzájomný   návrh   vylúčený   na   samostatné   konanie   až   dňa 15. 05. 2012, v rámci konania nebolo možné o tomto návrhu rozhodnúť nakoľko vzájomný návrh smeroval   voči   pôvodnému   navrhovateľovi.   Ide   o právny názor   zákonnej sudkyne, ktorý   ako   predseda   súdu   nie   som   oprávnený   vyhodnotiť.   Podľa   môjho   názoru   konala sudkyňa v spise riadne a včas, posúdenie jej konania vo vzťahu k podanému vzájomnému návrhu zo strany sťažovateľa ponechávam na rozhodnutí ústavného súdu...

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu.“

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení z 29. mája 2013 okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci uviedla:

„...   súd   o vylúčení   vzájomného   návrhu   mohol   rozhodnúť   až   po   právoplatnosti uznesenia o pripustení   zmeny   navrhovateľa,   nakoľko   dovtedy   nebol   dôvod na vylúčenie vzájomného návrhu.

Súd   o vylúčení   vzájomného   návrhu   rozhodol   na   prvom   pojednávaní   potom ako sa spis vrátil z Krajského súdu v Bratislave.

Proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4 C 1089/2008-304 zo dňa 15. 05. 2012 podal odporca dňa 31. 07. 2012 odvolanie a spis sa od 10. 08. 2012 nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Na základe... uvedeného možno konštatovať, že v uvedenom súd koná bez prieťahov a v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a uvedený postup súdu nie je možné vyhodnotiť ako porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

„Sťažovateľ   má   zato,   že   postupom   zákonnej   sudkyne   a porušovateľa   došlo k porušeniu zásady rýchlosti a zásady hospodárnosti súdneho konania, pretože porušovateľ bol   povinný   konať   a   rozhodnúť   o   vzájomnom   návrhu   sťažovateľa   proti   pôvodnému navrhovateľovi JUDr. M. K. ešte v pôvodnom konaní vedenom pod č. k. 4 C 1089/2008 a nie netransparentne a ústavne nekonformne tento návrh vylúčiť na samostatné konanie. Právna vec sťažovateľa mala byť vybavená podľa poradia a malo prednostne rozhodnuté o procesnom   návrhu   pôvodného   navrhovateľa   na   zámenu   účastníka   konania   na   strane navrhovateľa a to aj napriek tomu, že porušovateľ konajúci cestou zákonnej sudkyne mali vedomosť,   že   pôvodný   navrhovateľ   tento   návrh   doručil   súdu   až   s   odstupom   viacerých mesiacov a predovšetkým až potom ako sťažovateľ doručil súdu vzájomný návrh odporcu smerujúci proti pôvodnému navrhovateľovi JUDr. M. K.

Sťažovateľ   má   zato   a   tvrdí,   že   postupom   porušovateľa   došlo   k   neprípustnému zneužitiu   procesného   práva,   čo   malo   za   následok   aj   porušenie   práva   sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a teda v konečnom dôsledku aj vznik   neprípustných   prieťahov   zavinených   neefektívnym   konaním   porušovateľa, porušením zásady rýchlosti súdneho konania, porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

... sťažovateľ   zotrváva   na   tvrdení,   že   ním   podaná   ústavná   sťažnosť   na   prieťahy v konaní vedenom pod č. k. 4 C 1089/2008 vedenom na Okresnom súde Pezinok je dôvodná a zmysluplná,   riadne   a   náležite   odôvodnená,   pričom   sťažovateľom   uplatnená   výška primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   4.000   €   je   primeraná   a spravodlivo požadovaná   aj   vo   svetle   aktuálnej   judikatúry   ESĽP   ako   aj   vo   svetle   iných   konaní porušovateľa proti sťažovateľovi. Teda sa nejedná o náhodné konanie...

Sťažovateľ... súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania... Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade úspešnosti sťažovateľa v tomto konaní mu priznal náhradu právneho zastúpenia aj za úkon právnej pomoci písomné vyjadrenie k stanovisku porušovateľa... spolu... celkovo trovy právneho zastúpenia vo výške 489,07 €.“

3.   Ústavný   súd   tak   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   so   súhlasom účastníkov konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia, ktorá je   určená   povahou   týchto   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh,   vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (t. j. odkedy sa sťažovateľ prihlásením pohľadávky proti   podstate   stal   účastníkom   konkurzu   až   dosiaľ)   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 1089/2008:

- 2. november 2006 – pôvodný navrhovateľ podal vtedy Okresnému súdu Bratislava III (ďalej   len   „okresný   súd   1“)   návrh   proti   sťažovateľovi   na   vydanie   platobného   rozkazu na zaplatenie sumy 106 288 Sk (3 528,12 €) s príslušenstvom,

- 8. november 2006 – okresný súd 1 vydal platobný rozkaz č. k. 40 Ro 2663/06-9, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu, úroky z omeškania, trovy konania a náklady právneho zastúpenia,

-   20.   november   2006   –   obec   L.   oznámila   adresu   trvalého   pobytu   sťažovateľa   (L...); Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky oznámilo, že sťažovateľ nie je v tom čase vo výkone trestu ani vo výkone väzby,

-   12.   december   2006   –   okresnému   súdu   1   bola   vrátená   zásielka   (platobný   rozkaz) adresovaná sťažovateľovi na adresu jeho trvalého pobytu s poznámkou „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“,

- 13. december 2006 – okresný súd 1 opätovne doručoval platobný rozkaz sťažovateľovi a zisťoval jeho pobyt v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, B. (ďalej len „register obyvateľov“),

- 14. december 2006 – register obyvateľov oznámil, že z údajov, ktoré mu boli predložené, sa osoba nedá jednoznačne určiť (bolo chybne uvedené meno „J. S.“),

- 28. december 2006 – sťažovateľ podal „Odpor“, v ktorom sa vyjadril k veci, konanie navrhol prerušiť, zároveň uviedol adresu na doručovanie,

- 3. január 2007 – sťažovateľ prevzal platobný rozkaz a návrh vo veci samej,

- 5. január 2007 – sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu z 8. novembra 2006 odpor; okresný súd 1 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

- 12. február 2007 – sťažovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 1. marec 2007 – okresný súd 1 požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36 Cb 112/2005; zároveň nesprávne vyzval pôvodného navrhovateľa na preukázanie jeho majetkových pomerov,

-   12.   marec   2007   –   pôvodný   navrhovateľ   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu   1 na preukázanie majetkových pomerov – oznámil, že o oslobodenie od súdnych poplatkov nežiadal, zároveň sa vyjadril k veci,

- 16. marec 2007 – Okresný súd Trenčín zapožičal okresnému súdu 1 požadovaný súdny spis sp. zn. 36 Cb 112/05,

- 26. marec 2007 – okresný súd 1 vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho majetkových pomerov,

-   4.   máj   2007   –   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   1 „o   poskytnutie   pomoci   a ochrany, a to vyzvaním“ navrhovateľa,   aby „bezodkladne   vydal   ním   neoprávnene   zadržiavané písomnosti/doklady vzťahujúce sa k veci“,

-   11.   máj   2007   –   okresný   súd   1   uznesením   č.   k.   21   C   38/2007-41,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 19. jún 2007, nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku,

- 10. júl 2007 – okresný súd 1 nariadil pojednávanie na 25. september 2007,

- 11. júl 2007 – okresný súd 1 sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie zo 4. mája 2007, a to „žiadosť   o   poskytnutie   pomoci   a   ochrany“,   nespĺňa   náležitosti   návrhu   na   začatie konania ani náležitosti iného návrhu upraveného v Občianskom súdnom poriadku, preto naň neprihliadol,

-   10.   august   2007   –   sťažovateľ   podal   návrh   na   prerušenie   konania   do   právoplatného skončenia   disciplinárneho   konania   vedeného   Slovenskou   advokátskou   komorou proti pôvodnému navrhovateľovi,

-   23.   august   2007   – okresný   súd   1 pôvodného   navrhovateľa   a jeho právneho   zástupcu vyzval, aby oznámili, či v súdnom konaní „vystupujú v zastúpení účastníkov ako advokáti – fyzické osoby, alebo v zastúpení AK ako právnickej osoby“,

-   5.   september   2007   –   právny   zástupca   pôvodného   navrhovateľa   oznámil,   že   v   konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 38/2007 „vystupujú ako JUDr. K., tak i Mgr. H. ako advokáti – fyzické osoby“,

-   25.   september   2007   –   sťažovateľ   sa   na   pojednávaní   vyjadril,   že   na   svojom   návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia disciplinárneho konania vedeného proti navrhovateľovi   Slovenskou   advokátskou   komorou,   ako   aj   z   dôvodu   trestného   konania vedeného „OO PZ B.“ súvisiaceho s „fakturáciami navrhovateľa vedené pod č. ČVS: ORP- 677/OEK-B5-2007“,   trvá   okresný   súd   1   uznesením   rozhodol,   že   konanie   neprerušuje a pojednávanie odročil na neurčito,

- 26. október 2007 – sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu 1, ktorým nevyhovel návrhu na neprerušenie konania, odvolanie a predložil ďalšie listinné dôkazy,

- 27. november 2007 – okresný súd 1 predložil súdny spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o   odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu z 25. septembra 2007,

-   29.   november   2007   –   krajský   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   právnemu   zástupcovi pôvodného navrhovateľa na vyjadrenie,

- 10. december 2007 – právny zástupca pôvodného navrhovateľa sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa,

- 31. január 2008 – krajský súd uznesením č. k. 9 Co 482/07-67 uznesenie okresného súdu 1 č. k. 21 C 38/07-54 z 25. septembra 2007, ktorým konanie nebolo prerušené, potvrdil,

- 25. marec 2008 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu 1,

- 27. marec 2008 – okresný súd 1 zaslal súdny spis okresnému súdu (Okresnému súdu Pezinok) a bola mu pridelená spisová značka 4 C 1089/2008,

- 4. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. júl 2008,

- 14. júl 2008   –   sťažovateľ   požiadal   o   ospravedlnenie   jeho   neúčasti   na   pojednávaní nariadenom   na   17.   júl   2008   zo   zdravotných   dôvodov   (práceneschopnosť   a   pooperačné rehabilitácie) a žiadal pojednávanie odročiť,

- 17. júl 2008 – na pojednávanie sa sťažovateľ nedostavil, po vyjadrení právneho zástupcu pôvodného   navrhovateľa   k   práceneschopnosti   sťažovateľa   okresný   súd   pojednávanie odročil na neurčito s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný na oznámenie údajov o ošetrujúcom lekárovi   a   v   závislosti   od   vyjadrenia   ošetrujúceho   lekára   bude   nariadený   termín pojednávania; okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie čitateľnej kópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

- 31. júl 2008 – sťažovateľ predložil okresnému súdu čitateľnú kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej   neschopnosti   a   zároveň   podal   „protinávrh“,   ktorým   žiadal   uložiť   pôvodnému navrhovateľovi   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľovi   sumu   2 616 579   Sk   (86 854,51   €) s príslušenstvom,

- 8. august 2008 – sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s podaním protinávrhu,

- 19. november 2008 – okresný súd uznesením č. k. 4 C 1089/08-96 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní v celom rozsahu; zároveň okresný súd zaslal právnemu zástupcovi pôvodného navrhovateľa protinávrh sťažovateľa na vyjadrenie; okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2009,

- 23. december 2008 – právny zástupca pôvodného navrhovateľa sa vyjadril k protinávrhu sťažovateľa,

-   16.   január 2009 –   sťažovateľ   podal   telefaxom   návrh na vykonanie dôkazov (podanie doplnil 20. januára 2009 predložením originálu),

- 19. január 2009 – okresný súd žiadal o zapožičanie spisu vedeného Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii S., B., č. SJP-46/OVOZTČ-BB-2003,

-   26.   január   2009   –   pôvodný   navrhovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 29. január 2009 z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti a zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

- 28. január 2009 – pôvodný navrhovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili neúčasť na pojednávaní 29. januára 2009 z dôvodu práceneschopnosti pôvodného navrhovateľa,

- 29. január 2009 – Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii S., B., predložil okresnému súdu rozhodnutia zo spisu ČVS: PPZ-43/BPK-S-2006,

- 29. január 2009 – na pojednávanie sa pôvodný navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavil, sťažovateľ sa vyjadril k pracovnej neschopnosti pôvodného navrhovateľa, ktorú žiadal „preveriť“, následne bolo pojednávanie odročené na 16. marec 2009; okresný súd vyzval   ošetrujúcu   lekárku,   aby   oznámila,   kedy   pôvodný   navrhovateľ   približne ukončí práceneschopnosť,   príp.   či   je   spôsobilý   počas   práceneschopnosti   zúčastňovať sa na pojednávaní,

- 30. január 2009 – sťažovateľ navrhol vykonanie dôkazu,

- 8. február 2009   –   ošetrujúca   lekárka   pôvodného   navrhovateľa   oznámila,   že   tento je dlhodobo práceneschopný a o dĺžke jeho práceneschopnosti rozhodujú špecialisti, preto sa k nej nevedela vyjadriť,

-   16.   február   2009   –   okresný   súd   vyzval   ošetrujúcu   lekárku   pôvodného   navrhovateľa, aby oznámila okruh špecialistov, ktorí rozhodujú o dĺžke jeho práceneschopnosti; právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu plnú moc na zastupovanie sťažovateľa v tomto konaní,

-   26.   február   2009   –   ošetrujúca   lekárka   pôvodného   navrhovateľa   reagovala   na   výzvu okresného   súdu   oznámením,   že   požiadala   o   stanovisko   komorového   právnika   a   právne oddelenie   Úradu   na   ochranu   osobných   údajov,   pretože   nemá   istotu,   či   odpoveďou na formulovanú otázku neporuší ochranu osobných údajov a lekárske tajomstvo,

- 3. marec 2009 – pôvodný navrhovateľ podal sťažnosť na postup pracovníčky okresného súdu, ktorá zisťovala u jeho ošetrujúcej lekárky podrobnosti o jeho zdravotnom stave,

- 16. marec 2009 – na pojednávanie sa dostavili účastníci konania bez právnych zástupcov, po vyjadreniach účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 21. máj 2009 s tým, že okresný   súd   bude   zisťovať   stav   v   prebiehajúcich   trestných   konaniach;   okresný   súd požiadal   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v B.   o   oznámenie,   v   akom   štádiu sa nachádza znalecké dokazovanie vo veci vedenej pod ČVS: KRP-77/OEK-BA-2007-Pt vo vzťahu k listine „Zmluva o pôžičke“ zo 14. decembra 2005; okresný súd zároveň žiadal okresný súd 1 o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 1 T 56/2003,

- 18. marec 2009 – pôvodný navrhovateľ predložil listinné doklady,

- 20. marec 2009 – sťažovateľ predložil listinné doklady,

-   30.   marec   2009   –   pôvodný   navrhovateľ   navrhol   zmenu   účastníka   v   konaní na strane navrhovateľa   z   dôvodu   postúpenia   pohľadávky   (ktorá   je   predmetom   sporu) spoločnosti E., s. r. o., Česká republika,

- 6. apríl 2009 – okresný súd uznesením č. k. 4 C 1089/08-218 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil nový navrhovateľ, a to už uvedená spoločnosť E., s. r. o., Česká republika,

-   29.   apríl   2009   –   okresný   súd   oznámil   účastníkom   konania   odročenie   pojednávania nariadeného   na   21.   máj   2009   z   dôvodu   povinného   školenia   sudcov,   nový   termín pojednávania bol nariadený na 8. jún 2009,

-   5.   jún   2009   –   pôvodný   navrhovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 8. jún 2009 z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 2 Cb 80/2007 a zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

-   8.   jún 2009   –   na pojednávanie sa   dostavil   iba sťažovateľ   a   jeho právna   zástupkyňa, pojednávanie bolo odročené na 28. september 2009 z dôvodu neprítomnosti pôvodného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,

- 12. jún 2009 – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, B., oznámilo, že znalecký posudok, o ktorý sa okresný súd zaujímal, nie je ešte vyhotovený,

- 15. jún 2009 – sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 1089/08-218 zo 6. apríla 2009, ktorým pripustil vstup navrhovateľky do konania namiesto pôvodného navrhovateľa odvolanie,

-   6.   júl   2009   –   okresný   súd   zaslal   právnemu   zástupcovi   pôvodného   navrhovateľa (a navrhovateľky) odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 6. apríla 2009 na vyjadrenie,

- 13. júl 2009 – okresný súd predložil krajskému súdu súdny spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa,

- 24. september 2009 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 28. september 2009 z dôvodu, že súdny spis sa nachádza na krajskom súde,

- 28. september 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010,

-   14.   január   2010   –   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 18. január 2010 z dôvodu kolízie termínu s pojednávaním vo veci sp. zn. 13 C 1/2006 vedenej Okresným súdom Trnava, zároveň požiadal o odročenie pojednávania,

-   18.   január   2010   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   spis   sa   stále   nachádzal na krajskom súde,

- 26. február 2010 – krajský súd uznesením č. k. 8 Co 235/2009-243 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 1089/08-218 zo 6. apríla 2009 odmietol,

- 22. marec 2010 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 24. marec 2010 – okresný súd zasielal uznesenie krajského súdu z 26. februára 2010 právnym zástupcom účastníkov konania,

- 19. január 2011 – okresný súd opätovne žiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. o informáciu, v akom štádiu je znalecké dokazovanie vedené vo veci ČVS: KRP-77/OEK-BA-2007-Pt vo vzťahu k listine „Zmluva o pôžičke“ zo 14. decembra 2005,

- 7. marec 2011 – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. oznámilo, že vo veci boli vypracované   už   dva   znalecké   posudky   a   tretí   sa   práve   realizuje,   avšak   vzhľadom na nejasnosť požiadavky okresného súdu nebolo možné žiadosti vyhovieť (z textu žiadosti nevyplýva, aký posudok okresný súd žiada, resp. čoho by sa mal týkať),

-   18. august 2011   –   okresný   súd   žiadal   Krajské   riaditeľstvo   Policajného zboru v B. o oznámenie,   v   akom   štádiu   je   znalecké   dokazovanie   vo   veci   vedenej pod ČVS: KRP-77/OEK-BA-2007-Pt   týkajúce   sa   grafologického   skúmania   podpisu JUDr. M. K. na „Zmluve o pôžičke“ zo 14. decembra 2005,

- 2. september 2011 – Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. zaslalo okresnému súdu požadovaný znalecký posudok (oznámilo tiež, že vyšetrovanie je právoplatne zastavené),

- 2. február 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. máj 2012,

-   15.   máj   2012   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní   nariadenom   na   tento   deň   z   dôvodu   kolízie   termínu   s   pojednávaním   na Krajskom   súde   v Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   NcCb   4/2007,   odročiť pojednávanie nenavrhla; pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľa; vzájomný návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 2 616 579 Sk (86 854,51 €) okresný súd uznesením vylúčil na samostatné konanie, po vyjadreniach účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľky okresný súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol, dokazovanie   vyhlásil   za   skončené   a   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil   sťažovateľovi povinnosť   zaplatiť navrhovateľke   sumu   3   527,18   €   s   príslušenstvom,   vo   zvyšku   návrh zamietol, taktiež bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania,

- 11. júl 2012 – okresný súd doručoval rozsudok z 15. mája 2012 právnym zástupcom účastníkov konania,

- 31. júl 2012 (elektronicky) a 1. augusta 2012 (predložením originálu) – sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 1089/2008-304 z 15. mája 2012 odvolanie; napadol aj   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   4   C   1089/2008-302   z   15.   mája   2012   o   vylúčení vzájomného návrhu sťažovateľa na samostatné konanie, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné,

- 1. august 2012 (elektronicky aj osobne predloženým originálom) – sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 1089/2008-304 z 15. mája 2012 (nie identické ako odvolanie podané 31. júla 2012) odvolanie,

- 2. august 2012 (elektronicky) a 6. august 2012 (doplnené predložením originálu) – právna zástupkyňa sťažovateľa podala proti uzneseniu o vylúčení vzájomného návrhu sťažovateľa na samostatné konanie odvolanie,

-   8.   august   2012   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   právnemu   zástupcovi navrhovateľky na vyjadrenie,

- 9. august 2012 – okresný súd uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 211,50 €,

- 15. august 2012 (elektronicky) a 20. augusta 2012 (doplnené predložením originálu) – sťažovateľ   upozornil   okresný   súd   na   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   4   C   1089/08-96 z 19. novembra 2008, ktorým bol oslobodený od súdnych poplatkov, a žiadal, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 9. augusta 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 20. august 2012 – právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 15. mája 2012,

- 3. september 2012 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k výzve okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 13. september 2012 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 15. mája 2012.

Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd dosiaľ o odvolaní sťažovateľa nerozhodol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,   opatrením   alebo   iným   zásahom   boli   porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   spravidla až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Priznanie   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C 1089/2008,   najmä však   o vzájomnom   návrhu sťažovateľa doručenom okresnému súdu 31. júla 2008, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že o vzájomnom návrhu sťažovateľa doručenom okresnému súdu 31. júla 2008, ktorý   okresný súd uznesením   č. k. 4 C 1089/2008-302 z 15. mája 2012 vylúčil na samostatné konanie, sa dosiaľ nevedie samostatné konanie, t. j. stále je vzájomný návrh obsiahnutý v rámci veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 C 1089/2008.

Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevyníma z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a skutkovú   zložitosť   veci,   zo   sťažnosti   sťažovateľa, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že predmetom konania vedeného okresným   súdom   pod   sp. zn.   4 C 1089/2008   je   návrh   pôvodného   navrhovateľa (neskôr navrhovateľky)   na   zaplatenie   sumy   106 288   Sk   (3 528,12   €)   s príslušenstvom ako dlžnej čiastky za poskytnuté právne služby a vzájomný návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 2 616 579   Sk   (86 854,51   €)   s príslušenstvom   z titulu   náhrady   škody   spôsobenej sťažovateľovi   pôvodným   navrhovateľom.   Po   právnej,   ale   ani   po   faktickej   stránke   vec nie je zložitá.   Ide   o bežnú   rozhodovaciu   činnosť   všeobecných   súdov.   Ako   povaha   veci, tak aj samotný predmet teda nesignalizujú takú zložitosť veci, ktorá by mohla závažným spôsobom ovplyvňovať dobu trvania súdneho konania. V konečnom dôsledku ani predseda okresného súdu   a ani zákonná sudkyňa nepoukazovali na skutočnosť,   že by predmetná vec vykazovala znaky zložitosti.

2. Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   zvlášť   po   podaní vzájomného návrhu 31. júla 2008, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti na strane   sťažovateľa,   ktoré   by   mu   bolo   možné   pričítať   na   jeho   ťarchu   pre   riadny procesný postup   v   konaní.   Neprítomnosť   na   pojednávaní   17.   júla   2008   ospravedlnil práceneschopnosťou, ktorú riadne vydokladoval.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   postupom   okresného   súdu   a   v   tejto súvislosti z prehľadu   procesných   úkonov   okresného   súdu   zistil,   že   okresný   súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v obdobiach od 24. marca 2010 do 19. januára 2011, t. j. takmer desať mesiacov, od 7. marca 2011 do 18. augusta 2011,   t.   j.   viac   ako   päť   mesiacov,   a   od   2.   septembra   2011   do   2.   februára   2012, t. j. päť mesiacov.   Celkovo   bol   teda   okresný   súd   v   preskúmavanej   veci   nečinný 20 mesiacov. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzal. Uvedenej   nečinnosti   sa   teda   okresný   súd   dopustil   v čase,   keď   už   bol   vzájomný   návrh sťažovateľa podaný (po 31. júli 2008).

Činnosť   okresného   súdu   sa   vyznačovala   aj   jeho   nesústredenosťou,   keď   potom, ako bol sťažovateľ už od platenia súdnych poplatkov v tejto veci oslobodený (unesením č. k.   4 C   1089/08-96   z 19.   novembra   2008),   ho   9.   augusta   2012   vyzval   na   zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.

Obranné tvrdenie okresného súdu, že „Podľa názoru zákonnej sudkyne mohol byť vzájomný   návrh   vylúčený   na   samostatné   konanie   až   dňa   15. 05. 2012“,   ústavný   súd neakceptoval. O návrhu na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa doručenom okresnému   súdu   30.   marca   2009   bolo   rozhodnuté   uznesením   č.   k.   4   C   1089/08-218 zo 6. apríla   2009   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   8   Co   235/2009-243 z 26. februára 2010. Po skončení odvolacieho konania v tejto záležitosti mal okresný súd k dispozícii súdny spis už 22. marca 2010. Druhostupňové rozhodnutie zasielal účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom) 24. marca 2010. K významným prieťahom v konaní došlo práve po tomto dátume. Z prehľadu procesných úkonov pritom ústavný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, prečo by okresný súd o vzájomnom návrhu mohol rozhodovať až 15. mája 2012, ako to uviedol vo svojom vyjadrení. Ústavný súd neprotirečí tvrdeniu zákonnej   sudkyne,   že   okresný   súd „o vylúčení   vzájomného   návrhu   mohol   rozhodnúť až po právoplatnosti uznesenia   o pripustení   zmeny navrhovateľa,   nakoľko dovtedy   nebol dôvod na vylúčenie vzájomného návrhu“, nemožno však súhlasiť, že sa tak mohlo stať až 15.   mája   2012,   t.   j.   viac   ako   dva   roky   po   rozhodnutí   o   zmene   účastníka   na   strane navrhovateľa.

Podstatným   však   je,   že   o   merite   vzájomného   návrhu   sťažovateľa   doručeného okresnému súdu 31. júla 2008 nebolo v podstate dosiaľ konané a rozhodnuté.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   dobu,   resp.   obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde, nemožno pripočítať na   ťarchu   okresného   súdu,   ktorý   v   tomto   čase   objektívne   nemohol   ovplyvniť   priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1089/2008,   a to   aj   v súvislosti s konaním o vzájomnom   návrhu   sťažovateľa   doručenom   okresnému   súdu   31.   júla 2008, došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na výrok v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia a v záujme efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi   ústavný   súd   v   bode   2   výroku   tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a to najmä v súvislosti s konaním o vzájomnom návrhu sťažovateľa doručenom okresnému súdu 31. júla 2008, o ktorom (v jeho merite) nebolo dosiaľ rozhodnuté.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000   €,   ktoré   odôvodnil   pocitom   neistoty,   morálnej   ujmy,   významom   veci   a zjavným marením vymožiteľnosti práva okresným súdom.

Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   v   žiadnom   rozsahu   a   nijakým   spôsobom   nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný   súd   za   dôležité   zdôrazniť,   že   jeho   právomoc   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   sťažovateľovi,   ktorého   sťažnosti   vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany   ani   akýmsi   paralelným   dôvodom   na   domáhanie   sa   tejto   ochrany.   Takýmto dôvodom   je   len   a   výlučne   potreba   chrániť   konkrétne   základné   právo   sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   zakladajúce   namietané   porušenie   základného práva   (predmet   súdneho   konania,   doterajšiu   dĺžku   súdneho   konania,   dobu   prieťahov okresného súdu v napadnutom konaní) je podľa názoru ústavného súdu pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou vyslovenie porušenia jeho práva a príkaz okresnému súdu konať v jeho   právnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a   preto   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie nepriznal.

6. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 489,07   €   vrátane   20   %   DPH,   avšak   bez   toho,   aby   jeho   právna   zástupkyňa   predložila osvedčenie platcu DPH.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 € a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   sťažovateľovi   vznikol   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2012   (prevzatie   a   príprava zastúpenia z 30. augusta 2012 a podanie sťažnosti z 31. augusta 2012) a za jeden úkon uskutočnený   v   roku   2013   (stanovisko   z   24.   júna   2013   k   vyjadreniu   okresného   súdu) v celkovej sume 407,58 € bez DPH.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľa nepredložila osvedčenie platcu DPH, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 407,58 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013