znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 223/2012-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. K. Ž.,   T.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených v čl. 48 ods. 1 a 2 a čl.   20   ods.   1   a   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   zaručeného   v   čl.   1   ods.   1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd a porušenie   čl.   7   ods.   5,   čl.   12,   čl.   13   a   čl.   152   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   č.   6710/2011-2.3 z 29. júna 2011 a jej návrh na vydanie dočasného opatrenia a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2011 doručená sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv zaručených v čl. 48 ods. 1 a 2 a   čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, práva zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a   namietaného porušenia čl. 7 ods. 5, čl. 12, čl. 13 a čl. 152 ods. 1 ústavy rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) č. 6710/2011-2.3 z 29. júna 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa od roku 2003 zaoberá komerčným chovom a odchovom exemplárov živočíchov, ktorých prežitie vo voľnej prírode je ohrozené, pričom v   danej   veci   (rozumej   vo   veci   napadnutej   sťažnosťou,   pozn.)   išlo   o   umelý   odchov exemplárov Testudo (korytnačky).

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že ministerstvo svojím rozhodnutím   č.   6710/2011-2.3   z   29.   júna   2011   nezákonne   a   nedôvodne   bráni   výkonu rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   1   S   214/08 z 30. septembra   2010,   ktorým   krajský   súd   zrušil   skoršie   rozhodnutie   ministerstva č. 78/2005-rozkl.-5.1   z   30.   novembra   2005   vydané   v   konaní   o   rozklade   proti prvostupňovému   rozhodnutiu   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1   z   27.   septembra   2005, ktoré krajský súd tiež zrušil.

Krajským   súdom   zrušenými   rozhodnutiami   ministerstvo   zamietlo   žiadosť sťažovateľky, ktorou podľa čl. 8 ods. 1 a 3 nariadenia Rady ES č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie ES“) a v spojení s § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)   sa   domáhala   vydania   potvrdenia   o   udelení   výnimky   zo   zákazu   komerčných činností okrem iných, aj čo sa týka 15 exemplárov druhu Testudo hermanni (korytnačky) s číslami preukazov o pôvode 37, 40, 45, 57, 67, 69, 74, 90, 97, 98, 102, 105, 108, 109 a 117/2003. Ministerstvo svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že sťažovateľka nepredložila dostatočné podklady, na základe ktorých by bolo možné stotožniť jednotlivé exempláre s dokladom preukazujúcim ich pôvod. Krajský súd týmto rozhodnutím súčasne vrátil vec na ďalšie konanie späť ministerstvu, ktoré ďalej vo veci konalo pod č. 6710/2011, pričom ministerstvo   toto   konanie   sťažovateľkou   napádaným   rozhodnutím   č.   6710/2011-2.3 z 29. júna 2011   prerušilo   do   doby,   kým   sťažovateľka doplní   ministerstvom   požadované podklady potrebné na ďalšie rozhodnutie.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   označila   uvedený   postup a rozhodnutie ministerstva o prerušení konania č. 6710/2011 za diskriminačný, a z dôvodu, že   podľa   nej   ministerstvo   od   nej   požaduje   predloženie   dokladov   (konkrétne   preukazov o pôvode   u dotknutých   exemplárov korytnačiek)   aj napriek skutočnosti,   že tieto mu už v minulosti   predložila,   ako   aj   z   dôvodu,   že   podľa   nej   nariadenie   ES   nevyžaduje,   aby na vydanie uvedenej výnimky bolo potrebné žiadateľom predložiť preukaz o pôvode, ďalej preto tvrdí, že národná právna úprava je v tomto smere v rozpore s nariadením ES. Uvedený postup ministerstva považuje sťažovateľka za účelový a smerujúci k tomu, aby uplynula lehota na vydanie predmetného potvrdenia o udelení výnimky.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Rozhodnutie   č.   6710/2011-2.3   z   29. 06. 2011   v   spojení   s   výzvou   č.   6710/2011 z 29. 06. 2011   o   prerušení   konania   je   účelovým   postupom   a   rozhodnutím   výkonného orgánu,   ktoré   nemá   oporu   v   skutkovom   stave,   nakoľko   sťažovateľ   preukazy   o   pôvode týkajúce sa žiadosti č. 1600 z 30. 05. 2005 odovzdal dňa 30. 05. 2005 (dôkaz č. 9) a po výzve   MŽP   SR   na   doplnenie   podania   č.   1600/629/2005-5.1   z   09. 06. 2005   preukazy   o pôvode a druhové karty opakovane odovzdal dňa 16. 05. 2005 (dôkaz č. 11).

Konanie správneho orgánu, ktoré nesmeruje k skutočnému obsahu právneho úkonu, ktorým je v tomto prípade vydanie potvrdení, je formálne právnym postupom, ktorý nemá oporu v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a je prekážkou skutočného zmyslu a účelu správneho konania, ktorým je v tomto prípade vydanie potvrdení na komerčné účely v zmysle čl. 8 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 338/97 ES....

Opakované   ukladanie   povinnosti   predložiť   preukazy   o   pôvode,   ktorý   nespĺňa zákonnú podmienku upravenú v čl. 11 nariadenia ES č. 338/97, svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby lehota na vydanie potvrdení stanovená v čl. 8 ods. 3 nariadenia ES č. 865/06 dodržaná nebola....

Vydávanie potvrdení - certifikátov až po predložení preukazov o pôvode v zmysle § 4 ods.   3   písm.   b)   Vyhlášky   č.   110/2005   Z.   z.   je   diskriminačným   opatrením,   ktoré   sa neuplatňuje v iných štátoch EU...

Správne orgány zaväzujúce právnické a fyzické osoby plnením podmienok na ktoré nemajú   zákonné   zmocnenie   vytvárajú   neprekonateľné   prekážky,   ktoré   nie   je   možné ospravedlniť   dôvodmi   ochrany   nekomerčných   záujmov   v   zmysle   článku   30   Zmluvy o založení ES (ZES) - čl. 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie....

Namietame, že nariadenia ES ako záväzný prameň práva, nemôžu byť vzhľadom ku svojej   podstate   prekonané   pravidlami   vnútroštátneho   práva   bez   toho,   aby   nedošlo k popretiu   charakteru   práva   ES   a   jeho   právneho   základu.   Akékoľvek   diskriminačné ustanovenie vyplývajúce z vyhlášky č. 110/05 Z. z. a zákona č. 15/05 Z. z. je v rozpore s čl. 12 ústavy a čl. 14 Dohovoru a je nepoužiteľné pre princíp platnosti primárneho práva ES, ktorým sú v tomto prípade nariadenia ES. (SIMMENTHAL II 09. 03. 1978 ).... Namietame, že vykonateľnosť komunitárneho práva sa nemôže líšiť štát od štátu ako dôsledok   národných   zákonov,   bez   toho,   aby   bol   ohrozený   vytýčený   cieľ   ochrana   voľne žijúcich rastlín a živočíchov a bez toho, aby došlo k diskriminácii, ktorú zakazuje čl. 14 Európskeho dohovoru.

Zmena primárnych pravidiel upravených nariadeniami ES č. 338/97 a č. 865/06 národnou   legislatívou,   ktorá   podmieňuje   vydanie   jedného   potvrdenia   vydaním   iného potvrdenia   –   preukazu   o   pôvode,   ktorý   neplatí   v   ostatných   členských   štátoch   EU,   je neprimeraným   administratívnym   opatrením,   ktoré   nemá   oporu   v   čl.   11   nariadenia   ES č. 338/97 a ktoré nie je možné ospravedlniť ochranou prírody.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

«1/ Sťažnosti sa vyhovuje. 2/   Základné   právo   sťažovateľa   bolo   porušené   rozhodnutím   č.   6710/2011-2.3 z 29. 06. 2011 Ministerstva životného prostredia SR, ktoré v rozpore s § 250r, § 251 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. a čl. 1 ods. 1, ods.2, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 152 ods. 4 Ústavy   SR   prerušilo   výkon   súdneho   rozhodnutia   č.   1 S   214/2008-171   Krajského   súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2010.

3/ Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím č. 6710/2011-2.3 z 29. 06. 2011 prelomilo zásadu prednosti nariadení ES, „ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“ v rozpore s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. 4/ Právny nárok sťažovateľa na rovnaký prístup k súdnej ochrane, ktorý je obsahom čl.   46   ods.   1,   ods.   2,   čl.   48   ods.   1,   ods.   2   Ústavy   SR,   je   porušený   rozhodnutím č. 6710/2011 2.3 z 29. 06. 2011 Ministerstva životného prostredia SR.

5/ Právny nárok plynúci z vlastníckych práv sťažovateľa upravených nariadením ES č. 338/97 a č. 865/06 je porušený postupom a rozhodnutím č. 6710/2011-2.3 z 29. 06. 2001 Ministerstva životného prostredia SR v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 7 ods. 5, čl. 12, čl. 13 ods. 1 písm. b), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu čl. 1 a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6/ Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy SR ukladá Ministerstvu životného prostredia SR, aby obnovilo právny stav pri vydávaní potvrdení v súlade s nariadením ES č. 338/97 čl. 11 ods. 1. Bez ohľadu na prísnejšie opatrenia, ktoré môže členský štát prijať alebo   zachovať   v   platnosti,   povolenia   a   potvrdenia   vydávané   príslušnými   orgánmi členských štátov v súlade s týmto nariadením budú platné na celom území spoločenstva. 7/ Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   zakazuje   Ministerstvu   životného   prostredia   SR pokračovať v porušovaní vlastníckych práv v súvislosti s obmedzením komerčnej činnosti k umelo odchovaným exemplárom skupiny A nad rozsah nariadení č. 338/97 a č. 865/06 ES, ktoré sú priamo uplatniteľné v Slovenskej republike v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

8/ Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 56 ods. 3 písm. a), d) zákona č. 38/1993 Z. z. prikazuje Ministerstvu životného prostredia SR, aby v lehote   vyplývajúcej   z čl.   8   ods.   3   Nariadenia   č.   865/06 ES   na   účely   vystavenia certifikátov - potvrdení, nariadilo objektívne dokazovanie rodičovstva exemplárov Testudo pomocou DNA analýzy a rozhodlo o žiadosti spoločnosti K. s. r. o. č. 1600/629/2005 5.1 zo dňa 30. 05. 2005 primárne podľa nariadení ES č. 338/97 a 865/06.

9/ Ministerstvo životného prostredia SR je povinné uhradiť spoločnosti K. s. r. o. trovy súdneho konania v sume 437 € (slovom štyristotridsaťsedem eur) na účet advokáta JUDr. K. Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.»

Sťažovateľka sa tiež návrhom doručeným ústavnému súdu 22. augusta 2011 domáha, aby z dôvodu, že jej hrozí, že „... ústredný správny orgán v rámci právomoci, ktoré mu vyplývajú z § 30 ods. 1 správneho zákona, zastaví konanie ktorého výkon nariadil dňa 30. 09. 2010 rozsudkom 1 S 214/2008-171 Krajský súd v Bratislave“, ústavný súd vydal dočasne opatrenie v tomto znení:

„Ústavný súd SR v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Zb. do doby meritórneho rozhodnutia   vo   veci   ústavnej   sťažnosti   spoločnosti   K.   s. r. o.   ca   Ministerstvo   životného prostredia SR podanej na Ústavný súd SR v auguste 2011, ukladá Ministerstvu životného prostredia SR, aby sa dočasne zdržalo oprávnenia priznané mu v § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. umožňujúce zastavenie prerušeného konania sp. zn. 1600/629/2005- 5.1 o ktorom právoplatne rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom 1 S 214/2008-171 zo dňa 30. 09. 2010.“  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   ňou   označených základných práv a práv zaručených v ústave a dodatkovom protokole, ako aj porušenie označených článkov ústavy, pričom argumentáciu sťažovateľky o tomto porušení možno ponímať v dvoch rovinách. Sťažovateľka namieta skutočnosť (bod A), že procesný postup ministerstva spočívajúci vo vydaní napádaného rozhodnutia z 29. júna 2011 o prerušení správneho konania č. 6710/2011-2.3 vo veci jej žiadosti na vydanie potvrdenia o výnimke zo   zákazu   komerčných   činností,   čo   sa   týka   15   exemplárov   korytnačiek   druhu   Testudo hermanni, je poznačený vadami spočívajúcimi podľa nej v tom, že ministerstvo predmetné konanie prerušilo z dôvodu, že údajne nepredložila potrebné doklady, a to aj napriek tomu, že podľa nej ona už predmetné doklady (t. j. preukazy o pôvode dotknutých exemplárov) ministerstvu v minulosti predložila, takže z tohto dôvodu sťažovateľka považuje postup ministerstva za diskriminačný a šikanózny, ktorého jediným cieľom je podľa nej to, aby márne   uplynula   lehota   na   vydanie   predmetného   potvrdenia.   Sťažovateľka   namieta   aj skutočnosť (bod B), že ministerstvo uvedeným postupom koná v rozpore s nariadeniami ES, ktoré vydanie potvrdenia o výnimke zo zákazu komerčných činností, pokiaľ ide o chránené exempláre živočíchov, nepodmieňujú predložením preukazu o pôvode týchto živočíchov, ktorého predloženie vyžadujú iba všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a ktorý je ako verejná listina v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky platný iba na jej území, takže podľa nej právna úprava Slovenskej republiky je v tomto smere v rozpore s nariadeniami ES, ktoré majú pred ňou prednosť, čo v konečnom dôsledku spôsobuje aj porušenie jej práv.  

A.   Pokiaľ   ide   o   prvú   skupinu   námietok   sťažovateľky,   ústavný   súd   z listinných dôkazov   predložených   samotnou   sťažovateľkou   zistil,   že   sťažovateľka   sa   žiadosťou doručenou ministerstvu 31. mája 2005 domáhala vydania potvrdenia o udelení výnimky zo zákazu komerčných činností   pre 46 exemplárov korytnačiek druhu Testudo hermanni, pričom   konanie   o   tejto   žiadosti   sťažovateľky   bolo   ministerstvom   vedené pod č. 1600/629/2005-5.1.

Následne výzvou z 9. júna 2005 ministerstvo vyzvalo sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej žiadosti, konkrétne mala doplniť fotokópie príslušných druhových kariet pre dotknuté   exempláre   (aby   bolo   možné   overiť,   či   sťažovateľka   má   dotknuté   exempláre korytnačiek stále v držbe) a stotožniť fotografie dotknutých exemplárov s ich preukazmi o pôvode, ktoré si ministerstvo vyžiadalo od Obvodného úradu životného prostredia v R., a to uvedením čísla preukazu na zadnej strane fotografie. Podľa zistenia ministerstva totiž fotografie   dotknutých   exemplárov   korytnačiek   na   preukazoch   o ich   pôvode,   ktoré   boli ministerstvu zaslané označeným obvodným úradom životného prostredia, sa nezhodovali s zaslanými   fotografiami   týchto   exemplárov   sťažovateľkou.   Ministerstvo   tiež   zistilo,   že držiteľom   označených   exemplárov   bol   podľa   údajov   označeného   obvodného   úradu životného prostredia subjekt odlišný od sťažovateľky.

Sťažovateľka   reagovala   na   výzvu   ministerstva   podaním   doručeným   mu   16.   júna 2005.Ministerstvo   výzvou   z   28.   júna   2005   sťažovateľku   opätovne   upozornilo na nekompletnosť   jej   žiadosti,   okrem   iného   tiež   uviedlo,   že   nie   je   možné   zistiť „... ku ktorému preukazu o pôvode ktorá fotografia patrí“.  

Podaním doručeným ministerstvu 7. júla 2005 sťažovateľka reagovala na jeho výzvu a   tiež   uviedla: „Požiadavke   Ministerstva   životného   prostredia   SR   očíslovať   fotografie číslom   preukazu   nemôžeme   vyhovieť,   nakoľko   počas   vývoja   exemplárov   dochádza k podstatnej   zmene   karapaxu   /panciera/,   čo   nám   neumožňuje   bezchybné   očíslovanie fotografii.“  

Ministerstvo   výzvou   zo   7.   júla   2005   opätovne   pod   hrozbou   zastavenia   konania vyzvalo sťažovateľku, aby v určenej lehote odstránila nedostatok svojej žiadosti a stotožnila jednotlivé fotografie dotknutých exemplárov s preukazmi o ich pôvode,   aby ich   mohlo porovnať so staršími fotografiami týchto exemplárov nachádzajúcimi sa v preukazoch o ich pôvode zaslaných obvodným úradom životného prostredia (dotknuté exempláre mali byť po 6 mesiacoch prefotografované), a okrem iného konštatovalo: „Pokiaľ ani Vy ako ich držiteľ a chovateľ nie ste schopný stotožniť exempláre s fotografiami, takéto označenie nespĺňa požiadavku   nezameniteľného   označenia.“ Súčasne   ministerstvo   rozhodnutím č. 1600/629/2005-5.1   zo   7.   júla   2005   konanie   o   žiadosti   sťažovateľky   prerušilo,   a   to do doby, kým sťažovateľka neodstráni jej nedostatky.

Proti   rozhodnutiu   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1   zo   7.   júla 2005   o   prerušení konania podala sťažovateľka 18. júla 2005 rozklad. Uvedené podanie bolo vybavené listom ministra   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „minister“)č.   860/2005-min.   z   12.   augusta   2005,   v   ktorom   bolo   konštatované,   že   ministerstvo na prerokovanie   žiadosti   sťažovateľky   nariadilo   na   2.   august   2005   ústne   pojednávanie spojené   s   ohliadkou   dotknutých   exemplárov   na   mieste   samom.   Uvedeným   miestnym šetrením ministerstvo zistilo, že 1 z dotknutých exemplárov už nebol v držbe sťažovateľky, pretože   bol   predaný,   ďalších   30   exemplárov „...   bolo   možné   stotožniť   s   príslušným originálom preukazu o pôvode a s príslušnou fotografiou. Po obdržaní kladného stanoviska od   vedeckého   orgánu   SR   bude   možné   pre   30   exemplárov   vydať   výnimku   zo   zákazu komerčných činností. Zvyšných 15 exemplárov, ktoré sú predmetom Vašej žiadosti nebolo možné   stotožniť   s   príslušným   originálom   preukazu   o   pôvode   s   príslušnou   fotografiou vzhľadom na zlú kvalitu fotografií.“.  

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ministerstvo   rozhodnutím   č.   1600/629/2005-5.1 z 27. septembra   2005   zamietlo   žiadosť   sťažovateľky   na   vydanie   potvrdenia   o   udelení výnimky z komerčnej činnosti, a to pre 1 exemplár druhu Testudo hermanni, ktorý z dôvodu predaja už nebol v držbe sťažovateľky, a tiež pre 15 exemplárov druhu Testudo hermanni s odôvodnením, že dostatočne nebola preukázaná ich totožnosť, a teda ani ich pôvod, takže existovala pochybnosť „... o tom, že exempláre, ktoré sú v držbe žiadateľa... sú skutočne exemplármi, pre ktoré boli vystavené tieto preukazy o pôvode“.  

V podaní doručenom ministerstvu   3. októbra 2005 sťažovateľka na jednej strane uvádza,   že   ním   podáva   rozklad   proti   rozhodnutiu   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1 z 27. septembra 2005, avšak na strane druhej v tomto podaní úplne zmätočne vyjadruje svoju   nespokojnosť   s   postupom   ministerstva   v   konaní   č.   500/174/2003   o jej   žiadosti z 2. januára 2003,   pretože   práve v tomto   konaní, a nie v   konaní č.   1600/629/2005-5.1, prikázal   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením sp. zn. 2 Sžnč 1/04 z 28. februára 2005 ministerstvu urýchlene konať.

Rozhodnutím   ministra   č.   78/2005-rozkl.   z   30.   novembra   2005   bol   rozklad sťažovateľky   z   3.   októbra   2005   proti   rozhodnutiu   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1 z 27. septembra 2005 zamietnutý a v súvislosti so zmätočnosťou jej podania minister tiež poznamenal,   že „Exempláre,   ktorých   sa   týka   uznesenie   Najvyššieho   súdu   SR č. 2 Sžnč 1/2004   nie   sú   predmetom   rozhodnutia   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1 zo dňa 27. 9. 2005.“. V   súvislosti   s   rozhodnutím   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1 z 27. septembra 2005 minister uviedol: „Žiadateľ si spôsobil súčasný stav svojim konaním sám,   pretože   nedodržal   lehoty   určené   OÚ   B.   1,   o   čase   vykonávania   nezameniteľného označenia – fotografovania exemplárov Testudo hermanni vo veku šiestich mesiacov. Na   základe   stanoviska   Vedeckého   orgánu   SR,   uvedeného   v   postúpení   spisového materiálu   vo   veci   podania   K.   s.   r.   o.   listom   ministerstva   č.   78/2005-rozkl.   zo   dňa 18. 10. 2005   komisii,   podľa   fotografií   exemplárov   vyhotovených   v   októbri   2003   po   ich vyliahnutí a fotografií tých istých exemplárov vyhotovených v máji 2005 (podľa tvrdenia žiadateľa), nie je možné v súčasnosti ani po vyhotovení DNA analýzy exempláre stotožniť, ale ani vylúčiť možnosť, že ide o tie isté exempláre, nakoľko neboli fotografované v šiestich mesiacoch. DNA analýzou je možné preukázať rodičovstvo a dosiahnutú generáciu ako aj príbuznosť k chovnej skupine. Nie je však možné DNA analýzou prehlásiť, že exemplár, na ktorý by bol v súčasnosti vyhotovený DNA test je totožný s exemplárom, na ktorého bol vystavený   preukaz   o   pôvode   v   roku   2003   (neexistujú   porovnávacie   vzorky   DNA na exempláre po ich narodení).“  

Na   základe   podania   sťažovateľky   (pôvodne   doručeného   najvyššiemu   súdu)   bolo uvedené rozhodnutie ministra č. 78/2005-rozkl. z 30. novembra 2005 predmetom prieskumu krajského súdu, ktorý rozsudkom sp. zn. 1 S 214/08 z 30. septembra 2010 zrušil uvedené rozhodnutie   ministra   č.   78/2005-rozkl.   z   30.   novembra   2005   v   spojení   s   jemu predchádzajúcim   rozhodnutím   ministerstva   č.   1600/629/2005-5.1   z 27.   septembra   2005 a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie, pričom krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním,   že   ministerstvo   sa   náležite   nevysporiadalo   s   návrhom   sťažovateľky na vykonanie testu DNA analýzy u dotknutých exemplárov korytnačiek.

Odvolanie ministerstva proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžp 4/2010 odmietnuté ako podané zjavne neoprávnenou osobou, keďže   odvolanie   podalo   Ministerstvo   pôdohospodárstva,   životného   prostredia a regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky,   a   nie   jeho   novozriadený   právny   nástupca Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky,   ktoré   bolo   zriadené   už   v   čase podania predmetného odvolania.  

Ministerstvo po vrátení mu veci na ďalšie konanie pod hrozbou zastavenia konania výzvou z 29. júna 2011 sťažovateľku vyzvalo, aby pre účely ďalšieho konania predložila „...   kópie   pravdivo   a   úplne   vyplnených   preukazov   o   pôvode   pre   15   exemplárov   druhu Testudo hermanni (č. preukazov o pôvode: 37, 40, 45, 57, 67, 69, 74, 90, 97, 98, 102, 105, 108, 109 a 117/2003) a o informáciu, kde sa momentálne tieto exempláre nachádzajú“, a súčasne ministerstvo rozhodnutím č. 6710/2011-2.3 z 29. júna 2011 prerušilo konanie do doby predloženia požadovaných dokladov sťažovateľkou.

Rozklad   sťažovateľky   proti   uvedenému   rozhodnutiu   ministerstva   bol   vybavený listom ministerstva č. 46115/2011 z 1. augusta 2011, ktorým bolo sťažovateľke oznámené, že rozhodnutie ministerstva o prerušení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, ale že ide iba o rozhodnutie procesnej povahy, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný.

Sťažovateľkou   napádané rozhodnutie   ministerstva   o   prerušení   správneho   konania č. 6710/2011-2.3 z 29. júna 2011 ministerstvo odôvodnilo takto:

„Podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností obsahuje najmä údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok na udelenie výnimky   zo   zákazu   komerčných   činností,   a   to   fotokópiu   pravdivo   a   úplne   vyplneného preukazu o pôvode alebo iného písomného dokladu podľa § 12 ods. 4 zákona. Nakoľko ministerstvo v súčasnosti nemá aktuálne informácie o držbe predmetných 15 exemplárov, ktorým   neboli   ministerstvom   udelené   výnimky   zo   zákazu   komerčných   činností,   vyzvalo listom   č.   6710/2011-2.3   zo   dňa   29.   06.   2011   žiadateľa   na   doplnenie   podania   o   kópie pravdivo   a   úplne   vyplnených   preukazov   o   pôvode   pre   15   exemplárov   druhu   Testudo hermanni (č. preukazov o pôvode: 37, 40, 45, 57, 67, 69, 74, 90, 97, 98, 102, 105, 108, 109 a 117/2003) a informáciu kde sa momentálne tieto exempláre nachádzajú.

Zároveň ministerstvo určilo žiadateľovi lehotu na doplnenie podania, a to 30 dní od doručenia   výzvy   na   doplnenie   podania.   Správny   orgán   bude   v   konaní   pokračovať z vlastného   podnetu,   len   čo   v   určenej   lehote   pominú   prekážky,   pre   ktoré   sa   konanie prerušilo, teda len čo žiadateľ doplní svoje podanie.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z. správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo ministerstvo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Po dobu prerušenia konania lehoty podľa § 29 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) neplynú.“  

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   danom   prípade   sťažovateľkou   napádané   rozhodnutie ministerstva č. 6710/2011-2.3 z 29. júna 2011 o prerušení správneho konania má charakter procesného   rozhodnutia,   a   teda   jeho   preskúmanie   ústavným   súdom   v   tomto   štádiu neprichádza do úvahy, pretože by bolo predčasné a prejudikovalo by ďalší postup správneho orgánu,   čo   by   v   konečnom   dôsledku   znamenalo   neprípustný   zásah   ústavného   súdu do právomoci   správneho   orgánu.   Sťažovateľka   môže   ňou   tvrdené   procesné   pochybenia ministerstva   (napr.   ňou tvrdené nepodložené požadovanie   listín   alebo zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia a pod.) namietať až proti meritórnemu rozhodnutiu ministerstva vydanému v tomto konaní, a to v rámci sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov (napr. rozklad podľa správneho poriadku alebo následne v konaní o správnej žalobe).

Nad rámec ústavný súd v uvedených súvislostiach iba poznamenáva, že podľa jeho zistenia z dôvodu, že sťažovateľka nedoplnila požadované aktuálne doklady na preukázanie pôvodu   dotknutých   exemplárov   a   odmietla   aj   miestne   šetrenie,   ako   aj   predloženie porovnávacej vzorky DNA týchto exemplárov, ministerstvo rozhodnutím č. 6710/2011-2.3 z 29. decembra 2011 konanie zastavilo.  

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci,   ktorým   nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným   postupom   alebo rozhodnutím   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).  

Vzhľadom   na   uvedené   sa   námietky   sťažovateľky   javia   ako   nedôvodné,   a   preto ústavný súd jej sťažnosť v tejto časti (bod A) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).  

B.   Vzhľadom   na námietky   sťažovateľky   spočívajúce   v   jej   tvrdení,   že   všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, na podklade ktorých ministerstvo pre účely udelenia   výnimky   zo   zákazu   komerčných   činností,   pokiaľ   ide   o   chránené   exempláre živočíchov,   požaduje   predložiť   doklady   (preukaz   o   pôvode),   ktorých   predloženie nevyžadujú nariadenia ES, je v rozpore jednak s týmito nariadeniami ES, ako aj s ústavou, v dôsledku   čoho   sa   sťažovateľka   domáha   vyslovenia   uvedeného   nesúladu,   ústavný   súd poukazuje na skutočnosť, že o týchto námietkach sťažovateľky ústavný súd už rozhodol uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   253/08-16   z   28.   augusta   2008   (predmetné   rozhodnutie   bolo právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   doručené   1.   októbra   2008),   a   to   tak,   že   sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.  

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   IV.   ÚS   36/03,   I.   ÚS   226/05, II. ÚS 270/07)   rozhodnutie   o   odmietnutí   návrhu   na   začatie   konania   pre   jeho   zjavnú neopodstatnenosť   alebo   neprípustnosť   je   rozhodnutím   „o   konaní“,   ktoré   má   na   mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté konanie, ktoré   bolo   napadnuté   už   v   predchádzajúcom   návrhu,   ktorý   bol   odmietnutý   ako   zjavne neopodstatnený alebo neprípustný.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (bod B) je neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola omietnutá ako celok, bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhu sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého rozhodnutia ministerstva, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012