znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 223/05-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2006 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti Ing. J. K., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 880/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 880/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Nc 880/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. K. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. I. M., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. septembra 2005   doručené   podanie   Ing.   J.   K.,   bytom   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   I.   M.,   Ž.,   označené   ako „Ústavná   sťažnosť“. Z obsahu   sťažnosti vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Nc 880/00 o úprave styku s maloletou dcérou.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Žalobným   návrhom   zo   dňa   16.   05.   2000   sa   navrhovateľ   domáhal   na   vecne a miestne príslušnom súde rozhodnutia o úprave styku so svojou maloletou dcérou Z. K. Dňa   03.   10.   2001   podal   navrhovateľ   v predmetnej veci   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa 06. 12. 2001 Okresný súd v Žiline predbežne upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený mať maloleté dieťa každý nepárny týždeň v čase od 9. 00 do 17. 00 hod. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 05. 2002, č. k.: 8 Co 963/02 bolo predbežné opatrenie potvrdené.

Odporkyňa   nerešpektovala   dotknuté   súdne   rozhodnutie   a naďalej   bránila   styku navrhovateľa   s dcérou.   Z toho   dôvodu   bol   navrhovateľ   nútený   podať   návrh   na   výkon rozhodnutia,   ktorý   bol   nariadený   Okresným   súdom   v Žiline   dňa   16.   12.   2002,   č.   k. 4 P 5/2002-16.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 06. 2003, č. k.: 5 CoP 32/03-29 bol výkon predbežného opatrenia o úprave styku s maloletou zrušený a vrátený súdu na ďalšie konanie   z dôvodu   nedostatočného   zistenia   skutkového   stavu   veci   a nepreskúmateľnosti rozhodnutia...

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci konať   právoplatne   rozhodnuté   (viac ako 5 rokov).   Uvedené je ďalej zvýraznené   najmä povahou   predmetu   prejednávanej   veci,   kde   doba   súdneho   konania,   resp.   stavu   právnej neistoty môže mať ohľadne vzťahu otca a dieťaťa ďalekosiahle negatívne následky. Chcem zdôrazniť, že deň pred posledným pojednávaním, ktoré sa malo konať dňa 13. 01.   2005   odporkyňa   doručila   na   súd   vyjadrenie,   prostredníctvom   ktorého   opätovne ospravedlnila   svoju   neúčasť,   pričom   vyjadrila   svoj   súhlas   s pojednávaním.   Súd   však nekonal a odročil súdne konanie na neurčito.

Pokiaľ   sa   jedná   o samotné   správanie   sa   žalovanej   v konaní   a jej   právnej zástupkyne... súd nevyužil všetky právne prostriedky na dosiahnutie súladného stavu, a teda postupom v zmysle ust. § 52,   resp.   53 O. s. p.   nezabezpečil účasť procesnej strany na pojednávaní, resp. za splnenia zákonných podmienok nekonal a nerozhodol aj bez účasti druhej procesnej strany.

Takto   nepochybne   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v označenom konaní,   na čo bol aj upozornený predsedom súdu podaním zo dňa 29. 03. 2005, sp. zn.: Spr 2014/05“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo sťažovateľa - Ing. J. K., Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred Okresným súdom v Žiline, č. k. 15 Nc 880/2000 vo veci návrhu sťažovateľa o úprave styku s mal. dieťaťom porušené bolo. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Žiline,   č.   k.:   15   Nc   880/2000   vo   veci   návrhu sťažovateľa o úprave styku s mal dieťaťom konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 60.000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. M.... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 5.302,- Sk za 2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11 ods. 2, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov...“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   uznesením   č.   k. II. ÚS 223/05-11 zo 6. októbra 2005 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. októbra 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a   predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   súhlasil   s tým,   aby   sťažnosť   bola   prerokovaná   bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z   24.   januára   2006 (SprS 50/05, doručenom ústavnému súdu 26. januára 2006) okrem iného uviedol:

„1.... Po podaní návrhu 17. 5. 2000 súd okamžite začal konať. Pojednávanie 31. 8. 2000   odročil   na   žiadosť   účastníkov,   ktorí   žiadali   1   mesačnú   lehotu   na   mimosúdne vysporiadanie veci s tým, že oznámia prípadné späťvzatie návrhu.

Po oznámení účastníkov a zabezpečení podkladov súd určil ďalší termín na 23. 11. 2000. Situácia sa zopakovala s možnou mimosúdnou dohodou.

Súd určil ďalší termín na 6. 3. 2001, na ktorý sa nedostavila matka s odkazom na lekárske   vyšetrenie   dieťaťa,   čo   súd   musel   akceptovať,   aj   keby   účastníka   podozieral z účelovosti.

Ďalší termín bol určený na 22. 5. 2001, na ktorý sa nedostavili riadne predvolaní účastníci.   Deň   predtým   doručila   odporkyňa   ospravedlnenie,   že   sa   nemôže   dostaviť   na pojednávanie z dôvodu lekárskeho vyšetrenia a doručila to aj druhej strane. Mám za to, že navrhovateľ   sa   mal   dostaviť   na   pojednávanie   a trvať   na   pojednávaní,   pretože   nemal akceptovať takýto postup druhej strany. Ospravedlniť sa je potrebné včas a korektne. Súd musí mať informáciu o korektnosti ospravedlnenia (kedy sa účastník dozvedel o kolízii, či dôvod neúčasti na súde je zreteľa hodný a pod.).

S odstupom času   možno posúdiť,   že neskoršie   chovanie   účastníkov bolo   účelové, jedna strana mala záujem na korektnom styku a druhá na zverení dieťaťa, určení výživného a úzkom styku. Účastníci akoby s jedným nárokom chceli druhú stranu s druhým nárokom zatláčať do slabšej pozície. Treba však povedať, že veľmi precízne sa účelovo chovala najmä druhá strana, teda nie strana sťažovateľa.

Je pravdou, ako uvádza sťažovateľ, že súd upravil 6. 12. 2001 predbežne úpravu styku. Krajský súd na odvolanie matky toto 20. 5. 2002 potvrdil. Po návrate spisu 10. 6. 2002 súd stanovil termín pojednávania na 5. 9. 2002 (počas augusta a septembra sú súdne prázdniny,   napokon   v tej   dobe   sú   termíny   neúčelné   vzhľadom   na   školské   prázdniny a dovolenkové obdobie). Právna zástupkyňa sa opäť ospravedlnila, počas ďalšieho termínu 28. 11. 2002 bol sudca práceneschopný.

Na   termíne   11.   9.   2003   sa   opakovala   situácia   so   zástupkyňou   matky a ospravedlnením z neúčasti. Pri termíne 14. 9. 2004 matka vzniesla námietky proti sudcovi. Odvolací súd sudcu nevylúčil a spis vrátil 3. 11. 2004.

Počas   termínu   13.   1.   2005   sa   opakovala   situácia   s neprítomnosťou   zástupkyne, termín 28. 4. 2005 sa neuskutočnil.

Vo veci je stanovený termín pojednávania na 2. 3. 2006, od ktorého očakávam, že sa vo veci meritórne rozhodne.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   účastníci   (strana   matky)   prispeli   k zbytočnému odročovaniu pojednávaní. Pokiaľ sa ako dôvod uvedú zdravotné problémy matky alebo dieťaťa, súd nemôže prejudikovať účelovosť...

2. Vec je skutkovo a právne náročná v tom zmysle, že ak rodičia doslova bojujú o dieťa, pričom prinajmenšom jedna strana ide do krajnosti, je to pre súd veľmi náročná situácia. Nie je takých prípadov veľa, ale keď sa stanú sú častokrát neriešiteľné a štát naozaj zlyháva...

3. Ostatné skutočnosti sú zrejmé zo spisu a prehľadu úkonov. Opäť poukazujeme, že domáhať sa efektívneho skončenia práv sa možno, ak však nie je špecifikované obdobie prieťahov,   nemožno   priznať   finančné   odškodnenie.   Veď   účastník   sa   nemusí   domáhať odškodnenia v celom rozsahu, ako mu to poskytuje právna úprava...“

Predseda okresného súdu tiež priložil prehľad úkonov v označenej veci sťažovateľa od januára 2004: „- dňa 14. 1. 2004 spis zreferovaný zákonným sudcom s tým, že boli urgované správy od OS Čadca a Trnava ohľadom účasti JUDr. W. na pojednávaniach týchto súdov,

-dňa 21. 1. 2004 – matka nahliadla do spisu,

-dňa 21. 1. 2004 – prišla odpoveď od OS Čadca,

-dňa 19. 2. 2004 – opätovne dotaz na OS Trnava ohľadom JUDr. W., dotaz aj na JUDr. W. ohľadom námietky zaujatosti,

-dňa 12. 2. 2004 podala matka prostredníctvom JUDr. W. návrh na zákaz styku otca s maloletou Z.,

-dňa 25. 2. 2004 spis zreferovaný zákonným sudcom, návrh na zákaz styku bol zaslaný ostatným účastníkom na vyjadrenie,

-dňa 16. 3. 2004 zaslal otec svoje vyjadrenie k návrhu na zákaz styku,

-dňa 19. 3. 2004 oznámila JUDr. W., že nemá vedomosť o tom, že matka podala sťažnosť a námietku zaujatosti, aby sa k veci vyjadrila matka sama,

-dňa 22. 3. 2004 odpoveď OS Trnava,

-dňa 25. 3. 2004 matka špecifikovala, prečo podala námietku zaujatosti vo veci,

-dňa   8.   7.   2004   spis   zreferovaný   zákonným   sudcom   s   tým,   že   bol   vytýčený   termín pojednávania na deň 14. 9. 2004,

-dňa 4. 8. 2004 žiadosť matky o znalecké dokazovanie a spojenie všetkých návrhov do jedného konania,

-dňa 11. 8. 2004 – matka nahliadla do spisu,

-dňa 13. 9. 2004 nahliadol do spisu právny zástupca otca, JUDr. M.,

-pojednávanie dňa 14. 9. 2004 odročené na neurčito, pretože spis bude predložený na rozhodnutie o vznesených námietkach zaujatosti Mgr. L. H.,

-dňa   14.   9.   2004   po   pojednávaní   doručené   súdu   vyjadrenie   právneho   zástupcu   otca k námietkam zaujatosti,

-dňa 14. 10. 2004 spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o námietkach zaujatosti matky,

-dňa 3. 11. 2004 spis vrátený z Krajského súdu v Žiline s tým, že Mgr. L. H. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci,

-dňa 10. 11. 2004 spis zreferovaný zákonným sudcom a vytýčený termín pojednávania na deň 13. 1. 2005,

-dňa 8. 12. 2004 matka nahliadla do spisu,

-dňa 22. 12. 2004 matka nahliadla do spisu a žiadala vyhotoviť fotokópie zo spisu,

-dňa 10. 1. 2005 súdu doručené vyjadrenie matky vo veci,

-pojednávanie dňa 13. 1. 2005 odročené na neurčito,

-dňa 14. 3. 2005 spis zreferovaný zákonným sudcom a vytýčený termín pojednávania na deň 28. 4. 2005 s tým, že právni zástupcovia rodičov boli vyzvaní, aby potvrdili svoju účasť na tomto pojednávaní, čo obaja učinili dňa 22. 3. 2005 a 23. 3. 2005, pričom právna zástupkyňa matky žiadala nariadené znalecké dokazovanie,

-pojednávanie dňa 28. 4. 2005 odročené na neurčito s tým, že bude urobený dotaz na základnú školu,   ktorú maloletá navštevuje,   dotaz   na   ošetrujúceho lekára maloletého dieťaťa a prípadne bude nariadené znalecké dokazovanie,

-na pokyn sudcu bol spis na 10 dní daný na lehotu,

-dňa 11. 5. 2005 sa otec vyjadril k vyjadreniu matky,

-dňa 11. 5. 2005 boli súdu predložené kópie vysvedčení maloletej Zuzany,

-dňa 8. 6. 2005 matka nahliadla do spisu,

-dňa 13. 7. 2005 bola JUDr. W. vyzvaná, aby špecifikovala námietku zaujatosti, ktorú vzniesla matka,

-dňa 22. 7. 2005 JUDr. W. súdu oznámila, že o takomto podaní matky nevie, aby sa súd obrátil na matku, čo urobil ešte toho istého dňa,

-matka dňa 22. 7. 2005 podala návrh na zvýšenie výživného,

-dňa 2. 8. 2005 matka odpovedala na výzvu súdu ohľadne jej námietky zaujatosti, spis bol zároveň toho dňa predložený na Spr a vrátený dnešného dňa, teda 9. 8. 2005,

-do dnešného dňa, teda 3. 1. 2006, sa spis nachádza u zákonného sudcu.“

Okresný súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prejednania veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 15 Nc 880/00 o úprave styku sťažovateľa s maloletou dcérou.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (a), správanie účastníka súdneho konania (b) a postup samotného súdu (c). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 Nc 880/00 je návrh sťažovateľa ako otca na úpravu styku s maloletou dcérou. V tomto prípade ide o vec, ktorá môže byť fakticky zložitá a časovo náročnejšia v spojitosti s vykonaním dokazovania, nemožno ju však považovať za vec právne zložitú. Pri účinnejšom a hlavne dôraznejšom postupe súdu by sa konanie urýchlilo. Z hľadiska povahy veci pritom ide o takú vec, ktorá si vyžaduje   mimoriadnu   pozornosť   z hľadiska   rýchlosti   konania,   pretože   ide   o záujem maloletého dieťaťa a o perspektívu jeho zdravého psychického vývoja a úspešnej výchovy. V týchto intenciách okresný súd predbežne upravil styk otca s maloletou dcérou uznesením č.   k.   15   Nc   880/00-113   zo   6.decembra   2001   a   pred   nariadením   výkonu   predbežného opatrenia o úprave styku (uznesenie č. k. 4 P 5/2002-16 zo 16. októbra 2002) okresný súd mal pokračovať podľa §§ 272 až 273 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Žiline ďalej uznesením č. k. 5 CoP 32/03-29 z 3. júna 2003 výkon predbežného opatrenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Vo vývoji dieťaťa obdobie päť a pol roka (od 6 do 11 a pol roka veku dieťaťa) nemožno   považovať   z hľadiska   budovania   jeho   citových   väzieb   k osobám,   v ktorých výchove   a starostlivosti   sa   nachádza   a s ktorými   sa   stýka,   za   obdobie   dočasné.   Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, že tento súd medzi veci, pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi   a deťmi,   preto   konaniu   o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať „mimoriadnu   starostlivosť,   pretože   procesné   omeškanie   v takejto   veci   môže   mať   za následok   de   facto   rozhodnutie   o otázke   predloženej   súdu“   (H.   v.   Spojené   kráľovstvo z 8. júla 1987, séria 120-A, § 85). Podľa názoru ústavného súdu neexistuje ani právny, ani faktický dôvod pre nerešpektovanie (neakceptovanie) tejto požiadavky. Pod mimoriadnou starostlivosťou pritom nemožno rozumieť len kvantitatívny aspekt aktivity súdu, ale aj jej kvalitatívnu   stránku,   a to   s ohľadom   na   predmet   sporu   a dôsledky   rozhodnutia   súdu   na ďalšie, často nie iba právne vzťahy účastníkov konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom   v označenom   súdnom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka označených   konaní.   Ústavný   súd   zistil,   že   správanie   sťažovateľa   zásadným   spôsobom neprispelo k doterajšej dĺžke konania. V tejto súvislosti druhá účastníčka (t. j. matka ako odporkyňa   v tomto   konaní)   zásadne   prispela   k doterajšej   dĺžke   konania   tým,   že   sa nezúčastňovala na nariadených pojednávaniach.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 Nc 880/00 zistil, že okresný súd doposiaľ vo veci nariadil celkovo desať pojednávaní (31. august 2000, 23. november 2000, 6. marec 2001, 22. máj 2001, 2. október 2001, 5. september 2002, 28. november 2002, 11. september 2003, 13. január 2005, 28. apríl 2005), čím dokumentuje svoju aktivitu vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

Okresný súd pred začatím prvého pojednávania 31. augusta 2000 urobil pohovor s oboma rodičmi o úprave styku s dieťaťom a vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania s tým,   že   rodičom   poskytuje   mesačnú   lehotu   na   dosiahnutie   dohody   o   úprave   styku s dieťaťom. Na ďalšom pojednávaní 23. novembra 2000 bolo maloleté dieťa zverené do výchovy matky a bolo určené výživné otca. Pred začatím pojednávania došlo k predbežnej dohode o styku dieťaťa s otcom so začiatkom od 2. decembra 2000 s tým, že po mesiaci sa okresný súd obráti na otca s otázkou, či trvá na svojom návrhu o úpravu styku s dieťaťom.

Sťažovateľ ďalej prostredníctvom právneho zástupcu oznámil 19. decembra 2000 okresnému súdu, že trvá na podanom návrhu, pretože matka dieťaťa odmieta dodržiavať predbežnú dohodu a neumožňuje mu stretávať sa s maloletou dcérou.

Zo zápisníc o ďalších nariadených pojednávaniach však vyplýva, že okresný súd tieto ihneď   po   ich   začatí   odročil   (6.   marec   2001,   2.   október   2001,   5.   september   2002, 11. september   2003,   13.   január   2005   -   pre   neúčasť   matky   a jej   právnej   zástupkyne). Pojednávanie nariadené na 22. máj 2001 sa nekonalo pre neúčasť oboch rodičov, keď matka maloletej doručila ospravedlnenie o neúčasti deň pred nariadeným termínom pojednávania okrem   okresnému   súdu   aj   sťažovateľovi,   ktorý   sa   na   pojednávanie   z tohto   dôvodu nedostavil.   Pojednávanie   nariadené   na   28.   november   2002   bolo   odročené   pre práceneschopnosť zákonného sudcu.

Pojednávanie nariadené na 28. apríl 2005 sa konalo za účasti otca (sťažovateľa) bez prítomnosti   jeho   právneho   zástupcu,   matky   a jej   právnej   zástupkyne,   ako   aj   kolízneho opatrovníka. Otec zotrval na svojom pôvodnom návrhu a navrhol, aby sa s matkou dieťaťa dohodli.   Matka zotrvala na svojom   návrhu na zákaz styku   otca   s maloletou dcérou,   jej právna zástupkyňa navrhla vypočuť dieťa aj priamo na súde. Pojednávanie súd odročil na neurčito s tým, že „prípadne bude nariadené aj znalecké dokazovanie“.

Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 2. marec 2006.

Čo sa týka informácií získavaných dokazovaním okresného súdu (o. i. opakované prešetrovanie pomerov, zisťovanie zdravotného stavu dieťaťa, žiadosti o podanie správy o trestnom stíhaní sťažovateľa) ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát uviedol,   že   k zbytočným   prieťahom   v súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   nekonaním príslušného   súdu   (napr.   aj   nenariaďovanie   pojednávaní),   ale   aj   takou   činnosťou,   ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd.

Takmer   šesťročné   trvanie   konania   o úprave   styku   s maloletým   dieťaťom, zohľadňujúc pritom predmet tohto konania, nariaďovanie a priebeh pojednávaní od začiatku roku 2001 do konca roku 2005, spojený s ich opakovaným odročovaním, spôsob získavania podkladov   pre   rozhodnutie   (uvažovanie   o znaleckom   dokazovaní   po   piatich   rokoch   od začatia konania) viedli ústavný súd k záveru, že okresný súd nielenže zatiaľ od roku 2000 o návrhu   sťažovateľa   nerozhodol   a   dostatočne   nenaplnil   požiadavku   mimoriadnej pozornosti   vyžadovanej   v takýchto   typoch   konania,   ale   neefektívnym   postupom (pri nevyužití   právnych   prostriedkov   na   zabezpečenie   účasti   druhej   procesnej   strany   na pojednávaní) v konaní sp. zn. 15 Nc 880/00 porušil aj základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietané   konanie   nebolo   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti právoplatne skončené, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Nc 880/00 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.   Dospel   pritom   k záveru,   že   v danom   prípade   je   postačujúci   výrok   o porušení základných práv, a preto finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorý požadoval 60 000 Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. I. M., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za   dva   úkony   právnej   pomoci   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2006