SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 223/04-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Lívie Kvartekovej, bytom T., zastúpenej advokátkou JUDr. K. M., P., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 681/02 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Lívie Kvartekovej o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. augusta 2004 doručené podanie Lívie Kvartekovej, bytom T. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu ľudských práv a základných slobôd podľa článku 127 ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) vo veci žaloby o zaplatenie 500 000 Sk a prísl. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vedenej pod sp. zn. 8 C 681/02.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti uvádza:„Žalobu o zaplatenie 500.000,- Sk a prísl. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zo dňa 16. 08. 2002 sme podali na Okresný súd... Trenčín. Do dnešného dňa sa pojednávanie v tejto veci neuskutočnilo, teda skoro dva roky... Prieťahy v súdnom konaní majú negatívny dopad na možnosť vysporiadania si bytovej otázky mojej klientky a jej dvoch detí po ich násilnom vyprataní z miesta trvalého pobytu dňa 12. 08. 2001 exmanželom p. J. K. bez akéhokoľvek právneho podkladu. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu právnych noriem sú obsiahnuté v podanej žalobe. Celá táto dlhotrvajúca kauza od augusta 2001 sa nepriaznivo prejavila na zdraví mojej klientky, invalidnej dôchodkyne..., ktorá po násilnom vysťahovaní z miesta trvalého bydliska musela byť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice v Trenčíne. Život v neustálom strese a boj o holé prežitie zapríčinil, že moja klientka sa dňa 02. 04. 2004 podrobila onkologickej operácii v NOÚ Bratislava... Prieťahmi v súdnom konaní bolo porušené základné právo Lívie Kvartekovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy SR a tiež jej dvoch detí.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol v jej veci nasledovne:
„1. Okresnému súdu Trenčín prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn. 8 C 681/02 konať bez zbytočných prieťahov.
2. Lívii Kvartekovej priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky...
Sťažovateľka si zároveň uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania, ktoré jej týmto vznikli a to v súlade so všeobecnými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu tohto práva došlo alebo jeho porušenie v tomto čase ešte trvalo (II. ÚS 32/00, III.ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/02).
Zo sťažnosti, z jej príloh a z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplynulo, že sťažovateľka podala 16. augusta 2002 na okresnom súde žalobu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd vyzval sťažovateľku 23. júla 2004 (výzva doručená 28. augusta 2004) na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením č. k. 6 C 681/02-20 z 21. septembra 2004 konanie vo veci zastavil (uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky 4. októbra 2004). Sťažovateľka podala 28. septembra 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu (po vydaní uznesenia o zastavení veci).
Ústavný súd zistil, že po začatí konania pred ústavným súdom a v čase predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľky konanie pred okresným súdom sp. zn. 8 C 681/02 už skončilo, keďže uznesenie okresného súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť (sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa v lehote 15 dní od jeho doručenia nepodali na okresnom súde odvolanie v zmysle poučenia k tomuto rozhodnutiu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2004