znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 223/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   CSc.,   bytom   N.   Z.,   vo veci   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky v konaní o jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 15 Cb 80/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. mája 2003 doručené podanie Ing. M. P., CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom N. Z., označené ako „Sťažnosť v ústavnoprávnej veci“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že smeruje proti Okresnému súdu Nové Zámky, ktorý v konaní sp. zn. 15 Cb 80/02 nerozhodol o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

V okolnostiach prípadu potom sťažovateľ uviedol:„1) Dňa 8. 10. 2002 bolo sťažovateľovi: Ing. M. P. CSc., zamestnanie: podnikateľ, bydlisko:   N.   Z.,   doručené   uznesenie   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „štátny orgán“) č. k. 15 Cb 80/02-49 zo dňa 2. 10. 2002, ktorým v spore žalobcu ako sťažovateľ a žalovaného:   Slovenský   plynárenský   priemysel,   a.   s.   Mlynské   nivy   44/a,   Bratislava, o obnovenie dodávky zemného plynu, sp. zn. 15 Cb 80/02, o návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia na obnovenie dodávky zemného plynu podaný na pojednávaní dňa 16. 9. 2002 rozhodol tak, že konanie zastavil, a to najmä z týchto dôvodov: a) Súd skúmajúc podmienky konania zistil, že o takomto návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bolo rozhodnuté rozhodnutím tunajšieho súdu č. 5 Nc 369/02 v spojitosti s rozhodnutím KS v Nitre č. k. 15 Cob 136/02-49 zo dňa 31. 7. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 9. 2002. b) Podľa   §   159   ods.   3   O.   s.   p.   len   čo   sa   o veci   právoplatne   rozhodlo,   nemôže   sa prejednávať znova....

2) Dňa 21. 3. 2003 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.   26   Cob   70/2002-57   zo   dňa   31.   1.   2003,   ktorým   v označenom   spore   na   odvolanie žalobcu (sťažovateľa) rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 15 Cb 80/02-49 zo dňa 2. 10. 2002 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodov v cit. uznesení uvedených....

3)   Štátny   orgán   o návrhu   žalobcu   (sťažovateľa)   na   nariadenie   predbežného opatrenia dosiaľ nerozhodol.“

V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd v jeho veci nálezom rozhodol takto:

„Nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky v konaní sp. zn. 15 Cb 80/02 v časti konania o predbežnom opatrení na obnovenie dodávky zemného plynu bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Nečinnosťou   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v konaní   sp.   zn.   15   Cb   80/02   v časti konania o predbežnom opatrení na obnovenie dodávky zemného plynu bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Nové Zámky je povinný neodkladne rozhodnúť o návrhu sťažovateľa (žalobcu)   zo   dňa   16.   9.   2002   na   vydanie   predbežného   opatrenia   na   obnovu   dodávky zemného plynu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Berúc do úvahy uvedené kritériá ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej   predbežnom   prerokovaní   ju   bol   nútený   odmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Opieral sa pritom o vyžiadané stanovisko Okresného súdu Nové Zámky doručené ústavnému súdu 28. októbra 2003 (Spr 1639/03), z ktorého vyplynulo, že tento po vrátení veci   z Krajského   súdu   v Nitre   o návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia rozhodol ešte 30. apríla 2003, pričom jeho uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2003.

Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že medzičasom   bolo rozhodnuté už aj vo veci samej, a to rozsudkom z 26. septembra 2003.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky pri rozhodovaní o jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a vzhľadom na to, že ústavný súd v rámci predbežného prerokovania jeho sťažnosti zistil, že označený súd o jeho   predbežnom   opatrení   rozhodol   už   30.   apríla   2003,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2003