znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 222/2012-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   I.   K.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   B.,   B., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv zaručených v čl. 5, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv zaručených v čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených v čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 6, čl. 9 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   I.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 1 a 4 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv zaručených v čl. 5, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv zaručených v čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 6, čl. 9 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 sa sťažovateľ návrhom doručeným okresnému súdu 13. apríla 2010 domáhal úpravy práv a povinností k maloletým deťom z manželstva, ktoré bolo v čase podania predmetného návrhu   okresným   súdom   rozvádzané   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 8 C 422/09. Podľa sťažovateľa okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 svojím   postupom   porušil   ním   označené   ustanovenia   ústavy   a   práva   zaručené   ústavou, dohovorom,   listinou   a   Dohovorom   o   právach   dieťaťa   tým,   že   v   predmetnom   konaní postupoval   nesústredene   a pomaly,   čím   neposkytol   dostatočne   rýchlu   ochranu   právam maloletých, ako aj tým, že okresný súd v predmetnom konaní maloletých nevypočul, a tiež tým, že opakovane prenášal príslušnosť na iný súd.

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva Ing. I. K. upravené podľa čl. 48 odst. 2; č1.41 odst.1 a odst 4 a čl. 1 odst. 2; čl. 12 odst. 1, odst. 2 a odst. 4; čl. 13 odst. 1 písm. a) a odst. 2; čl. 19 odst.1 a odst. 2, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi: čl. 6 odst. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd; čl. 5 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd; čl. 32 odst. 4, čl. 36 odst. 1 a čl. 37 odst. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd ; čl. 6 Dohovoru o výkone práv detí ako aj Práva dieťaťa podľa čl. 2 odst. 1 a odst. 2; čl. 3 odst. 1,odst. 2 a odst. 3, čl. 5, čl. 9 odst. 1 a odst. 2, čl. 12 odst. 1 a 2, čl. 13, čl. 16 odst. 1 a odst. 2, čl. 18 odst. 1 a odst. 2, čl. 19 odst. 1 a čl. 27 odst. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a tiež Všeobecného komentáru OSN č. 12 k čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22P/134/2010 porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava V ukladá, aby vo veci konal tak, aby k ďalšiemu porušovaniu základných práv podľa čl. 48 odst. 2; čl. 41 odst. 1 a odst. 4 a čl. 1 odst. 2; čl. 12 odst. 1, odst. 2 a odst. 4; čl. 13 odst. 1 písm. a) a odst. 2; čl. 19 odst. 1 a odst. 2, Ústavy   Slovenskej   republiky   a   porušenie   práv   podľa   medzinárodných   dohovorov čl. 6 odst. 1,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd;   čl.   5   protokolu   č.   7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd; čl. 32 odst. 4, čl. 36 odst. 1 a čl. 37 odst. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd; čl. 6 Dohovoru o výkone práv detí ako aj porušenie Práv dieťaťa podľa čl. 2 odst. 1 a odst. 2; čl. 3 odst. 1,odst. 2 a odst. 3, čl. 5, čl. 9 odst. 1 a odst. 2, čl. 12 odst. 1 a 2, čl. 13., čl. 16 odst. 1 a odst. 2, čl.18 odst. 1 a odst.2, čl. 19 odst. 1 a čl. 27 odst. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a porušovanie Všeobecného komentáru OSN č. 12 k čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa nedochádzalo a ukladá obnoviť stav pred porušením základného práva a nariadiť

a/   zverenie   maloletých   detí   S.   a H.   do   osobnej   starostlivosti   otca   /spoločnej striedavej starostlivosti oboch rodičov/ a upraviť rovnocenný styk maloletých detí k obom rodičom.

b/ Ing. I. K. a maloletým deťom S. a H. priznáva finančné zadosťučinenie 75 000,- EUR...,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   Ing.   I.   K.   vyplatiť   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

c/   Ing.   I.   K.   priznáva   trovy   konania   /právneho   zastúpenia   306,28   EUR   ktoré   je Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným   právnym   zástupcom.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv iba v súvislosti s tým konaním, ktoré bolo sťažovateľom v petite sťažnosti označené (sp. zn. 22   P   134/2010)   a v príčinnej   súvislosti   s ktorým   sa   ich   porušenia   sťažovateľ   domáha v návrhu   na   rozhodnutie,   t. j.   v   petite   sťažnosti.   Tvrdenia   o   porušení   sťažovateľom označených   práv   v príčinnej   súvislosti   s konaním   sp.   zn.   8   C   422/09,   ktoré   sťažovateľ uvádza   iba   v   texte   sťažnosti   mimo   petitu,   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   potrebné považovať   iba   za   súčasť   jeho   argumentácie   (napr.   III.   ÚS   149/04,   III.   ÚS   235/05, II. ÚS 65/07).

Predmetom   konania   ústavného   súdu   bolo   v prvom   rade   sťažovateľom   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva   zaručeného čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 (bod A), ako aj sťažovateľom namietané   porušenie   ostatných   ním   označených   práv   odzrkadľujúcich   atribúty spravodlivého súdneho procesu v postupe okresného súdu v predmetnom konaní (bod B).

A.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 22 P 134/2010, ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že toto konanie incioval svojím návrhom sťažovateľ v čase, keď už predmetná otázka, t. j. úprava práv a povinností k maloletým, bola predmetom iného konania, a to konania o rozvode manželstva a úprave pomerov   k maloletým   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   8   C   422/09,   o existencii ktorého   mal   sťažovateľ   v čase   podania   návrhu   vedomosť.   Inými   slovami,   aj   napriek prebiehajúcemu konaniu o rozvode manželstva a úprave pomerov k maloletým, ktoré začalo už 16. decembra 2009, sťažovateľ svojím návrhom podaným okresnému súdu 13. apríla 2010   vyvolal   duplicitné   konanie   sp.   zn.   22   P   134/2010,   resp.   konanie   s duplicitným predmetom   konania,   ktoré   bolo   napokon   z tohto   dôvodu   aj   zastavené,   a to   práve   opäť na návrh sťažovateľa zo 6. júla 2011.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ vedomý si skutočnosti, že ním začaté konanie vedené pod sp. zn. 22 P 134/2010 sa týka toho istého predmetu konania, o ktorom už skôr začal okresný súd konať v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/09, zobral späť svoj návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010, a to podaním doručeným okresnému súdu 6. júla 2011, a napriek tejto skutočnosti následne sťažovateľ, opäť vedomý si toho, že svoj návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 zobral späť, podaním z 10. augusta 2011   doručeným   ústavnému   súdu   15.   augusta   2011   namietal   prieťahy   v tomto konaní. Inými   slovami,   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   sp.   zn. 22 P 134/2010 v čase, resp. potom, ako incioval zastavenie tohto konania, t. j. v čase, keď v procesnom   postupe   okresného   súdu   bolo   možné   objektívne   predpokladať   už   iba rozhodnutie   o zastavení   predmetného   konania,   a keď   okresný   súd   už   iným   spôsobom nemohol ovplyvniť rýchlosť tohto (aj tak duplicitného) konania.   V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v tejto   časti   bolo   možné   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V záujme   materiálnej   pravdy   a v záujme   presvedčivosti   vlastnej   rozhodovacej činnosti ústavný súd aj napriek uvedeným záverom podrobne preskúmal postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 a z vyžiadaného súdneho spisu zistil tento priebeh a stav predmetného konania.

Dňa 13. apríla 2010 sa sťažovateľ návrhom doručeným okresnému súdu domáhal úpravy práv a povinností k dvom maloletým deťom z rozvádzaného manželstva, a to tak, že syna   žiadal   zveriť   do   svojej   výchovy   a   dcéru   do   výchovy   odporkyne.   Okresný   súd uznesením zo 16. apríla 2010 uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky návrhu, pričom na túto výzvu sťažovateľ reagoval 5. mája 2010, a následne uznesením z 21. mája 2010 okresný súd ustanovil maloletým kolízneho opatrovníka a súčasne nariadil pojednávanie na 13.   júl   2010.   Dňa   27.   mája   2010   okresný   súd   dopytmi   na   príslušnom   úrade   práce, sociálnych   vecí   a   rodiny,   Sociálnej   poisťovni,   obvodnom   úrade,   daňovom   úrade a zamestnávateľa   zisťoval   príjmové   pomery   sťažovateľa   a   odporkyne   a   dopytom adresovaným   materskej   škôlke   zisťoval   informácie   o   charakteristike   maloletého. Zamestnávateľ   odporkyne   oznámil   jej   príjem   3. júna   2010   a   7.   júna   2010   Sociálna poisťovňa oznámila, že odporkyňa nie je vedená ako poberateľka dávky v nezamestnanosti. Sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu   svoje   výhrady   k ustanovenému   kolíznemu opatrovníkovi, pretože tento v rozvodovom konaní navrhoval zveriť obidve maloleté deti do výchovy   odporkyne.   Dňa   8.   júna   2010   a   9.   júna   2010   úrad   práce,   sociálnych   vecí a rodiny oznámil, aké sociálne dávky poberá odporkyňa, a následne 10. júna 2010 úrad práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   ešte   oznámil,   že   odporkyňa   nie   je   vedená   v   evidencii nezamestnaných.   Súčasne   bolo   okresnému   súdu   doručené   hodnotenie   maloletého z materskej   školy.   Dňa   16.   júna   2010   obvodný   úrad   zaslal   okresnému   súdu   výpis zo živnostenského   registra   sťažovateľa   a   súčasne   oznámil,   že   odporkyňa   nie   je   vedená v živnostenskom   registri,   a   daňový   úrad   zaslal   kópiu   daňového   priznania   sťažovateľa 17. júna 2010.

Okresný   súd   (v   spise   nie   je   uvedený   dátum,   pozn.)   bez   udania   dôvodu   odročil pojednávanie nariadené na 13. júl 2010   na 27.   júl 2010. Dňa   20.   júla 2010   sťažovateľ „doplnil   a   zmenil   svoj   návrh“ a   pojednávanie konané   27.   júla   2010   bolo   po   vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito s tým, „že ďalšie procesné úkony vykoná zákonný sudca“.   Dňa   14.   septembra   2010   sťažovateľ   urgoval   konanie   okresného   súdu a 28. septembra 2010 okresný súd nariadil informatívny výsluch odporkyne na 11. október 2010, na ktorom odporkyňa uviedla, kde sa s maloletými deťmi zdržiava, a súčasne okresný súd nariadil pojednávanie na 12. október 2010. Na pojednávaní konanom 12. októbra 2010 okresný súd v neprítomnosti účastníkov vyhlásil uznesenie, ktorým „preniesol“ miestnu príslušnosť   na   Okresný   súd   Bratislava   III   z   dôvodu   zmeny   pobytu   maloletých.   Dňa 29. októbra 2010 sťažovateľ urgoval postup okresného súdu a 5. novembra 2010 sa odvolal proti uzneseniu okresného súdu z 12. októbra 2010. Okresný súd 8. novembra 2010 zaslal odvolanie   sťažovateľa   na   vyjadrenie   kolíznemu   opatrovníkovi   a   právnemu   zástupcovi odporkyne,   pričom   kolízny   opatrovník   sa   podporne   vyjadril   k   odvolaniu   sťažovateľa 12. novembra 2010 a 25. novembra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Uznesením sp. zn. 10 CoP 339/2010 z 25. januára 2011 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 12. októbra 2010 a 28. januára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   2.   februára   2011   kolízny   opatrovník   oznámil   okresnému   súdu   nové   „podstatné skutočnosti o maloletých“ a 8. februára 2011 okresný súd vyzval kolízneho opatrovníka, aby   vykonal   šetrenie   v   mieste   bydliska   maloletých,   a   súčasne   predvolal   odporkyňu na informatívny výsluch na 25. február 2011. Dňa 25. februára 2011 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch odporkyne a súčasne bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka   o   vykonanom   šetrení.   Okresný   súd   následne   2.   marca   2011   nariadil pojednávanie na 3. marec 2011, na ktorom okresný súd v neprítomnosti účastníkov vyhlásil uznesenie, ktorým odstúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III z titulu zmeny   miestnej   príslušnosti   z   dôvodu   zmeny   bydliska   maloletých.   Proti   uzneseniu okresného súdu z 3. marca 2011 podal sťažovateľ 4. apríla 2011 odvolanie a okresný súd 6. apríla   2011 vyzval kolízneho opatrovníka   a odporkyňu, aby sa   vyjadrili k   odvolaniu sťažovateľa. Dňa 26. apríla 2011 sa kolízny opatrovník vyjadril k odvolaniu sťažovateľa a 2. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu.

Krajský súd sp. zn. 11 CoP 130/2011 uznesením z 31. máj 2011 zrušil uznesenie okresného súdu z 3. marca 2011 a 6. júna 2011 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý 12. júna 2011 nariadil pojednávanie na 4. august 2011. Dňa 14. júna 2011 okresný súd dopytmi   na   príslušnom   úrade   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny,   Sociálnej   poisťovni a materskej   škole   zisťoval   príjmové   a   výchovné   pomery   účastníkov   konania,   pričom Sociálna   poisťovňa   reagovala   na   predmetnú   výzvu   28.   júna   2011,   29.   júna   2011   bola okresnému   súdu   doručená   správa   z   materskej   školy   o   hodnotení   maloletého   a napokon 30. júna 2011   na výzvu   okresného   súdu   reagoval   úrad   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny. Sťažovateľ podal 6. júla 2011 návrh na zastavenie konania z dôvodu, že o úprave pomerov k   maloletým už prebieha konanie v   súvislosti   s rozvodom   manželstva   účastníkov.   Dňa 7. júla   2011   úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   oznámil,   kto   z   účastníkov   poberá rodičovský príspevok, 12. júla 2011 zamestnávateľ sťažovateľa poskytol informácie o jeho príjme a 14. júla 2011 Sociálna poisťovňa poskytla okresnému súdu žiadané informácie o účastníkoch   konania.   Právny   zástupca   sťažovateľa   3.   augusta   2011   ospravedlnil   ich neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. august 2011, ktoré okresný súd v neprítomnosti účastníkov odročil na neurčito. Dňa 11. augusta 2011 právny zástupca sťažovateľa osobne na   okresnom   súde   oznámil,   že   návrh   berie   v   celom   rozsahu   späť,   a   12.   augusta   2011 okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   15.   august   2011,   na   ktorom   okresný   súd v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2011).  

V uvedenom   prehľade   procesných   úkonov   okresného   súdu   vykonaných   v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 ústavný súd nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ústavnej požiadavky vyjadrenej v čl. 48 ods. 2 ústavy alebo v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K predĺženiu predmetného konania neprispela ani skutočnosť, že okresný súd dvakrát rozhodol   o postúpení   veci   na   ďalšie   konanie   Okresnému   súdu   Bratislava   III,   pretože z dôvodu odvolania sa sťažovateľa proti týmto rozhodnutiam sa spis nachádzal na krajskom súde v oboch prípadoch spolu iba viac ako 3 mesiace. Túto dobu možno z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy považovať za ústavne akceptovateľnú.  

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu   a základným právom,   porušenie   ktorého sa   namieta,   ako aj vtedy,   ak v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

B. K namietaným atribútom spravodlivého procesu v postupe okresného súdu

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 134/2010 boli porušené aj princípy spravodlivého súdneho procesu, a to tým, že okresný súd v predmetnom konaní nevypočul maloletých, ako aj   tým,   že   okresný   súd   opakovane   prenášal   miestnu   príslušnosť   na   iný   okresný   súd a urýchlene   nerozhodol   o úprave   styku   sťažovateľa   s maloletými,   čím   malo   podľa sťažovateľa byť porušené jeho právo ako rodiča na výchovu detí a tiež aj právo maloletých na rodičovskú výchovu otca.  

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, k porušeniu ktorých malo dôjsť dôsledkom sťažovateľom tvrdeného nesprávneho postupu okresného súdu, neposkytujú všeobecné súdy na   základe   sťažovateľovi   dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného v prípade nespokojnosti sťažovateľa s procesným postupom okresného súdu v prípade, že by okresný súd meritórne rozhodol a nezastavil by konanie kvôli   späťvzatiu   návrhu   sťažovateľom,   mal   sťažovateľ   možnosť   namietať   tieto   ním vytýkané   nedostatky   v postupe   okresného   súdu   v rámci   odvolacieho   konania   využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania, pred súdom   vyššieho stupňa. Odvolací (krajský) súd by sa na základe sťažovateľom podaného odvolania musel v rozsahu svojho preskúmavacieho   oprávnenia   odvolacieho   súdu   v   podstate   vyrovnať   s   rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľ proti okresnému súdu uvádza v konaní pred ústavným súdom.  

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   už po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Ústavný súd nad rámec podotýka, že aj napriek skutočnosti, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, v petite sťažnosti nenamietal aj prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/09 a o tomto konaní sa zmienil iba v odôvodnení sťažnosti, iniciatívne (keďže sa   predmetné konanie týka   aj maloletých)   preskúmal aj postup   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/09 a z vyžiadaného súdneho spisu zistil tento priebeh a stav tohto konania.  

Dňa 16. decembra 2009 sa navrhovateľka návrhom domáhala rozvodu manželstva so sťažovateľom a úpravy pomerov k dvom maloletým deťom na čas po rozvode, pričom 23.   decembra   2009   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   19.   február   2010.   Následne okresný súd 30. decembra 2009 vyzval účastníkov konania, aby predložili doklady o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, a tiež uznesením ustanovil príslušný úrad práce za kolízneho opatrovníka pre maloletých. Sťažovateľ sa 8. februára 2010 vyjadril k návrhu   navrhovateľky   a na   pojednávaní   konanom   19.   februára   2010   okresný   súd po vypočutí účastníkov pojednávanie odročil na 21. apríl 2010 s tým, že účastníci konania absolvujú pohovor v manželskej poradni a jeho výsledky predložia na pojednávaní. Dňa 13. apríla 2010 sťažovateľ postúpil okresnému súdu na vedomie list, ktorý poslal úradu práce, 19. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie ošetrujúcej psychologičky navrhovateľky   a   20.   apríla   2010   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   o   odročenie pojednávania nariadeného na 21. apríl 2010 z dôvodu, že ako novoustanovený zástupca sťažovateľa nemal možnosť oboznámiť sa so spisom, pretože okresný súd mu to na jeho žiadosť neumožnil.

Pojednávanie konané 21. apríla 2010 okresný súd po vypočutí navrhovateľky odročil na 28. máj 2010. Dňa 22. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie psychológa z manželskej   poradne zo   sedenia   účastníkov a 26. mája 2010 sťažovateľ doplnil   svoje vyjadrenie k predmetu konania. Okresný súd 28. mája 2010 po vypočutí účastníkov konania rozsudkom   manželstvo   účastníkov   rozviedol,   maloleté   deti   zveril   do   výchovy navrhovateľky,   sťažovateľa   zaviazal   platiť   na   maloletých   výživné   a   súčasne   upravil   aj otázku styku sťažovateľa s maloletými. Sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku 16. júla 2010 a následne   okresný   súd   26.   júla 2010   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky,   aby   sa vyjadril   k   odvolaniu   sťažovateľa.   Uznesením   z   28.   júla   2010   okresný   súd   uložil sťažovateľovi, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie, a 29. júla 2010 okresný súd vyzval kolízneho opatrovníka, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa. Navrhovateľka sa vyjadrila k   odvolaniu   sťažovateľa   6.   augusta   2010   a   kolízny   opatrovník   sa   vyjadril   k   odvolaniu sťažovateľa   11.   augusta   2010.   Spis   bol   okresným   súdom   predložený   krajskému   súdu 27. augusta 2010.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co 337/2010 z 8. februára 2011 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode (táto časť nadobudla právoplatnosť 11. apríla 2011) a vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený okresnému súdu 14. marca 2011. Návrhom doručeným okresnému súdu 1. júla 2011 sa sťažovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by mu bol do výchovy zverený maloletý   syn,   a okresný   súd   uznesením   z   28.   júla   2011   návrh   sťažovateľa   na   vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ sa opätovným návrhom doručeným okresnému súdu   3.   augusta   2011   domáhal   vydania   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   mu   boli do výchovy zverené obe maloleté deti, avšak okresný súd uznesením z 9. augusta 2011 návrh   sťažovateľa   na vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol   a   súčasne   navrhovateľka urgovala nariadenie pojednávania. Dňa 16. augusta 2011 sťažovateľ doplnil svoje dôvody k návrhu z 3. augusta 2011 na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd 18. augusta 2011 nariadil pojednávanie na 20. september 2011 a 19. augusta 2011 okresný súd vyzval kolízneho opatrovníka, aby na pojednávaní predložil správu o šetrení pomerov u oboch účastníkov.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   5.   septembra   2011   sa   podaným   návrhom domáhal   vydania   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   mu   boli   do   výchovy   zverené   obe maloleté   deti,   avšak   okresný   súd   uznesením   z   9.   septembra   2011   návrh   sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia opäť zamietol. Pojednávanie konané 20. septembra 2011 okresný súd po vypočutí účastníkov odročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že do 15 dní môžu účastníci predložiť otázky pre znalca. Navrhovateľka predložila otázky pre znalca 28. septembra 2011 a sťažovateľ ich predložil 5. októbra 2011.Z uvedeného   prehľadu   procesných   úkonov   okresného   súdu   vykonaných   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/09 ústavný súd zistil v postupe okresného súdu iba jedno ojedinelé obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 4 mesiace, a to v čase od 14. marca 2011, keď bol spis z krajského súdu vrátený späť okresnému súdu, do 28. júla 2011, keď okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný   súd   podotýka,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   nachádzal   na   krajskom (odvolacom)   súde,   nemožno   z hľadiska   hodnotenia   postupu   okresného   súdu   objektívne pripočítať na jeho ťarchu, pretože v tomto období okresný súd nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh konania v danej veci.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na   zistenie   ojedinelého   obdobia   nečinnosti   v   postupe   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 422/09 ústavný súd dospel k záveru, že aj v tejto časti by bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).  

Napokon ústavný súd ešte v závere podotýka, že kvalifikovane právne zastúpený sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal takých nárokov (zverenie maloletých detí do výchovy), o ktorých rozhodovať nepatrí do právomocí ústavného súdu, ale všeobecným súdom.  

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáha ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012