znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 222/09-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., S., a E. Š., B., zastúpených advokátom JUDr. D. P., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7 C 356/06 z 3. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Š. a E. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009 doručená sťažnosť A. Š., S. (ďalej len „sťažovateľ“), a E. Š., B. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods.   1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 356/06 z 3. apríla 2007.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného najmä uviedli, že: „(...) Okresný súd Bratislava   V   v   konaní   o   vypratanie   bytu,   sp.   zn.   7C/356/2006,   v   ktorom   sťažovatelia vystupovali   ako   odporcovia   proti   navrhovateľovi   Bytové   družstvo   P.(...)   významným spôsobom porušil ich právo na súdnu ochranu, ako aj zásadu rovnosti účastníkov, tým, že v konaní nekonal s účastníkmi na základe viacerých procesných pochybení, čím im najmä odoprel právo na súdnu ochranu, keďže im reálne neumožnil zúčastniť sa pojednávania, uplatniť svoje dôkazy, námietky voči uplatnenému nároku, možnosť sa čo i len vyjadriť k danému návrhu, čím porušil aj zásadu rovnosti strán v sporovom konaní. Navrhovateľ   -   Bytové   družstvo   P.(...)   sa   v   konaní   vedenom   Okresným   súdom Bratislava V, pod sp. zn. 7C/356/2006 domáhal vypratania nehnuteľnosti - trojizbového družstevného bytu č. 54, nachádzajúceho sa na 5. poschodí, B. a náhrady trov konania. V predmetnom   konaní   postupoval   súd   s odporcami,   ktorých   identifikáciu   vykonal navrhovateľ. Tento však mal za to, že obaja odporcovia majú trvalé bydlisko na K. ul. č. 4, B., kde sa predmetný byt nachádza. Trvalé bydlisko tu však má iba odporkyňa, odporca má trvalé   bydlisko   v S.,   podľa   označenia   na   tomto   podaní. Okresný   súd   Bratislava   V   mal označenie odporcov za správne a ďalej ho vôbec nepreveroval, v konaní pokračoval bez preverovania, či tieto identifakčné údaje sú správne alebo nie.

Súd v konaní o vypratanie bytu ako predbežnú otázku bol povinný skúmať, či je výpoveď nájmu bytu platná. Základným predpokladom v prípade spoločného nájmu bytu manželmi je to, že takáto výpoveď musí byť doručená do vlastných rúk, resp. opakovaným doručovaním   náhradným   doručením,   doručená obom manželom.   Obom   manželom,   teda účastníkom konania o vypratanie bytu bola ako výpoveď nájmu bytu, tak aj všetky súdne písomnosti zasielané podľa súdneho spisu iba na K. ul. 4, B., z čoho vyplýva, že jednému z účastníkov,   nemohla   byť   doručená   žiadna   z   písomností   ani   náhradným   spôsobom. Sťažovatelia (odporcovia) však namietajú, že im neboli prostredníctvom pošty zanechávané ani žiadne doručenky, na základe ktorých by si mohli prevziať písomnosti na pošte. Súd riešil doručovanie písomností aj prostredníctvom polície, pričom táto pravdepodobne iba formálne v doobedňajších navštívila predmetný byt a   p o   zvonení im nikto neotvoril, si splnila svoju povinnosť a oznámila súdu, že odporcovia tu bývajú, ale v danom čase neboli doma. Treba podotknúť, že obaja odporcovia sú zamestnaní, pričom A. Š. dlhodobo pracuje v Rakúskej republike a v byte na K. ul. č. 4, B. sa zdržiava iba príležitostne, a to nie každý víkend.

Aj   napriek   vyššie   uvedeným   skutočnostiam   si   súd   nepreveril   riadne   označenie účastníkov (napríklad prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľstva SR alebo Polície SR)   a   pokračoval   v   konaní,   predpokladal,   že   títo   nemajú   záujem   sa   pojednávaní zúčastňovať,   mal za   to,   že   je daný   postup   podľa   §   101   ods.   2   O.   s.   p.   a   konal   v ich neprítomnosti. Okresný súd Bratislava V dňa 3. 4. 2007 rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C 356/06, ktorým uložil odporcom povinnosť vypratať vyššie špecifikovaný 3-izbový byt do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uložil odporcom nahradiť trovy konania vo výške 3.000,- Sk. Súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť k 7. 5. 2007 a vykonateľnosť do trov 10. 5. 2007. Sťažovateľ – A. Š. sa iba náhodou dozvedel, že na súde má byť voči nemu vedené súdne   konanie,   dostavil   sa   do   informačnej   kancelárie   Okresného   súdu   Bratislava V a prevzal si už právoplatný rozsudok, ktorý právoplatnosť nadobudnúť nemohol, keďže jednému   z   účastníkov   nemohol   byť   doručeným   ani   náhradným   spôsobom.   O   prevzatí rozsudku bol spísaný úradný záznam dňa 27. 11. 2007. (...)

Dňa 30. 11. 2007 si odporcovia prevzali upovedomenie o začatí exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. P. M. z Liptovského Mikuláša - o vypratanie bytu a vymoženie trov konania, sp. zn. EX2613/2007. Dňa 10. 12. 2007 boli proti exekúcii podané námietky a žiadosť o odklad exekúcie. Okresný súd Bratislava V, sp. zn. 36Er/7579/07 uznesením zo dňa 11. 2. 2008 rozhodol o odklade predmetnej exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola obnova konania zamietnutá, bolo súdnym exekútorom opäť vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Voči tejto exekúcii podali   sťažovatelia   prostredníctvom   advokátskej   kancelárie   JUDr.   D.   P.   námietky exekútorovi, o ktorých nebolo príslušným súdom doposiaľ rozhodnuté. Dňa 10. 12. 2007 podali odporcovia prostredníctvom advokátskej kancelárie návrh na obnovu pôvodného konania o vypratanie bytu (OS Bratislava V, sp. zn. 7C 356/2006), ktorý bol Okresným súdom Bratislava V vedený pod sp. zn. 8C/357/2007. Prvostupňový súd návrh na obnovu konania zamietol, rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil uznesením zo dňa 24. 4. 2008 aj Krajský súd Bratislava, sp. zn. 12Co/108/2008.“.

Sťažovatelia tiež uviedli, že podnikali kroky na ochranu svojich práv aj na Krajskej prokuratúre v Bratislave, ako aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, avšak ich podnety a návrhy neboli akceptované.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že „ Postupom   súdu   bolo   sťažovateľom znemožnené   riadne   sa   zúčastňovať   súdneho   konania,   uplatňovať   dôkazy,   vyjadrovať   sa k dôkazom protistrany, podať prípadné odvolanie alebo na iné úkony prichádzajúce do úvahy v sporovom konaní. Okresný súd Bratislava V si nepreveroval dôvody, pre ktoré si účastníci nepreberajú poštu, resp. prečo nevystupujú aktívne v konaní, pričom práve takýto postup by zabránil ako procesnoprávnym, tak aj hmotnoprávnym pochybeniam Okresného súdu Bratislava V. Bohužiaľ takýmto postupom boli podľa nášho názoru značným spôsobom porušené   ústavné   práva   účastníkov   v   súdnom   konaní,   najmä   právo   na   súdnu   ochranu a práva   vyplývajúce   z rovnosti   účastníkov   v   sporovom   konaní.   Právny   štát,   ktorým Slovenská republika je, musí garantovať, aby k takýmto pochybeniam nedochádzalo, a to najmä nie zo strany všeobecných súdov, ktoré sú určené na fundovaný výklad zákonov a ich aplikáciu v praxi. Pochybením súdu tak môže dôjsť k spochybneniu garancie právneho štátu a sme presvedčení, že sme využili všetky dostupné právne prostriedky, ktorými je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, z dôvodu, že tieto neboli úspešné, podávame túto ústavnú sťažnosť(...)“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Zo   strany   Slovenskej   republiky,   zastúpenej   Okresným   súdom   Bratislava   V došlo k porušeniu ústavných práv účastníkov konania uvedených v čl. 46 ods. 1, v čl. 47 ods. 3,   v   čl.   48   ods.   1   a ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   súdnu   ochranu a rovnosti účastníkov, ako aj k porušeniu čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   a aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Okresného   súdu Bratislava V, sp. zn. 7C 356/2006 zo dňa 3. 4. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 289,74 Eur.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   predbežne   na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 356/06 z 3. apríla 2007 došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods.   3   a   čl.   48   ods.   1   a 2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   l   dohovoru.   Podľa   zistenia ústavného súdu uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. mája 2007.

1.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažovatelia   uviedli,   že   okresný   súd   postupoval   nesprávne   pri   doručovaní napadnutého rozsudku, a vyslovili názor, že do podania sťažnosti na ústavnom súde im napadnuté rozhodnutie vlastne ani nebolo platne doručené.

Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu, ktorý   si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že napadnutý   rozsudok   bol   sťažovateľovi   riadne   doručený,   pretože   si   ho   osobne   prevzal 27. novembra 2007.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 20. apríla 2009, bola teda podaná v čase, keď už sťažovateľovi dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto vo vzťahu k sťažovateľovi nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti, pretože v jeho prípade bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2.   Sťažovatelia   tiež   tvrdili,   že   sťažovateľke   nebolo   rozhodnutie   okresného   súdu sp. zn.   7   C   356/06   z 3.   apríla   2007   účinne   doručené,   a teda   nemohlo   nadobudnúť   ani právoplatnosť.   Ak   okresný   súd   vyznačil   právoplatnosť   tohto   rozhodnutia,   postupoval v rozpore so zákonom.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky vyplývajúcim z ústavy a dohovoru má všeobecný súd, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Na ochranu sťažovateľkou označených základných práv proti namietanému rozsudku mala sťažovateľka, a stále ešte má, k dispozícii účinný prostriedok nápravy – odvolanie podľa štvrtej časti prvej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Ak je sťažovateľka toho názoru, že rozsudok okresného súdu nie je právoplatný, je jej právom proti nemu podať odvolanie a v rámci odvolacieho konania sa príslušný odvolací súd bude zaoberať tým, či napadnutý   rozsudok   bol   riadne   doručený,   alebo   nie   v zmysle   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a či sa stal právoplatným. Nemôže to však byť úlohou ústavného súdu v predmetnom konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v súlade   s princípom   subsidiarity vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy v tejto časti odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009