znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 221/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., W. zastúpenej advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom notárky JUDr. K. B., V., ako aj postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2011 doručená sťažnosť I. M., W. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom notárky JUDr. K. B., Notársky úrad, V. (ďalej len „súdna komisárka“), ako aj postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 okresný súd na základe uznesenia č. k. 10 D 408/06-10 z 12. júla 2006 prerokúva dedičstvo po nebohej M. G., rod. P., naposledy bydliskom V. (ďalej len „poručiteľka“), ktorá bola právnou   predchodkyňou   poručiteľky   (matkou   sťažovateľky,   pozn.),   pričom   okresný   súd vykonaním procesných úkonov v predmetnom dedičskom konaní poveril súdnu komisárku. Podľa sťažovateľky postup okresného súdu a ním poverenej súdnej komisárky v predmetnej dedičskej veci aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní (4. januára 2011) predsedníčke okresného súdu je poznačené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa odďaľuje právoplatné skončenie tohto konania, a tým sa prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„... V predmetnom   konaní   sa   jedná   o   jednoduchú   vec   týkajúcu   sa   prejednania dedičského konania, ktoré vzhľadom na rozsah majetku spadajúceho do prejednávaného dedičského konania nepredstavuje v žiadnom prípade vybočenie z priemeru konaní tohto druhu.   Vzhľadom   na   spisový   materiál   nie   je   možné   konštatovať,   že   by   sa   v   prípade dedičského konania sp. zn. 10 D 408/06 vedeného poverenou súdnou komisárkou JUDr. K. B. jednalo o skutkovo a právne zložitú vec....

Skutková   ako   aj   právna   zložitosť   veci   nebola   konštatovaná   ani   v   samotných odpovediach voči sťažnostiam na prieťahy v dedičskom konaní, v ktorých došlo k popísaniu priebehu konania.

...   Postup   a   úkony   sťažovateľky   neprispeli   ku   vzniku   zbytočných   prieťahov,   ani neviedli k spomaleniu postupu súdneho komisára pri prejednávaní predmetného dedičského konania. Sťažovateľka sa aj napriek dlhotrvajúcemu konaniu snažila pôsobiť vždy aktívne a poskytovať dostatočnú súčinnosť, pružne reagovať na výzvy súdnej komisárky v rámci prejednávania dedičského konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie §101 ods. 1 O. s.p....   Máme   za   to,   že   súdny   komisár   tak,   ako   aj   Okresný   súd   v   Dunajskej   Strede v uvedenom dedičskom konaní si neplnia vyššie uvedenú funkciu garanta spravodlivosti a ich postup sa v celom konaní vyznačuje nečinnosťou.

...   K   zbytočným   prieťahom   došlo   už   na   začiatku   ešte   pred   vydaním   osvedčenia o dedičstve,   ktoré   bolo   napadnuté   sťažovateľkou   z   dôvodu   nezahrnutia   všetkých   pasív a aktív do súpisu prejednávaného dedičského konania. K ďalším prieťahom dochádzalo aj po zrušení osvedčenia o dedičstve, keď 7 mesiacov po vrátení spisu súdnemu komisárovi na pokračovanie v dedičskom konaní súdny komisár nekonal. Obdobie od vrátenia veci na ďalšie konanie sa vyznačovalo vo veľkej miere administratívnymi úkonmi. Pre predĺženie doby   dedičského   konania   mali   veľký   vplyv   aj   neúplné   návrhy   uznesení   o   nadobudnutí dedičstva,   ktoré   boli   Okresným   súdom   v   Dunajskej   Strede   niekoľkokrát   vrátené   súdnej komisárke JUDr. B. na dopracovanie.

Na základe uvedeného máme za to, že tak súdna komisárka JUDr. K. B. ako aj Okresný súd v Dunajskej Strede porušili práva sťažovateľa garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky I. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom súdneho komisára JUDr. K. B. a Okresného súdu v Dunajskej Strede v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 porušené.

Ústavný   súd   prikazuje   súdnemu   komisárovi   JUDr.   K.   B.   a   Okresnému   súdu   v Dunajskej Strede v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 10 D 408/06 konať.

Ústavný súd priznáva I. M....   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 EUR, ktoré je jej Okresný súd v Dunajskej Strede povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Dunajskej Strede je povinný uhradiť I. M.... trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 EUR na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii B., s. r. o...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či postupom súdnej komisárky a okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v   čl.   48   ods.   1   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).  

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z vyžiadaného súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 10 D 408/06   bolo   rozhodnuté   uznesením   okresného   súdu   č.   k. 10   D/408/2006-214 z 8. marca 2011, proti ktorému sa sťažovateľka 26. apríla 2011 odvolala, a z tohto dôvodu bol   spis   2.   júna   2011   postúpený   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) na odvolacie konanie, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 10 CoD/17/2011.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 D 408/06 bola teda ústavnému súdu doručená (13. augusta 2011, na poštovú prepravu podaná 9. júna 2011) potom, ako okresný súd vo veci rozhodol (8. marca 2011), a spis bol postúpený (2. júna 2011) krajskému súdu na odvolacie konanie, takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo   sťažovateľky,   pretože   rozhodnutím   vo   veci   samej   okresný   súd   vykonal   všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na obsah sťažnosti,   ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom súde).

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak po skončení odvolacieho konania po vrátení veci okresnému súdu pretrvávajú v jeho postupe prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.  

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012