znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 221/07-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008 prerokoval sťažnosť I. S., K., t. č. vo väzbe K., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 5 ods.   1   písm.   c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 69/2006 a jeho uznesením z 30. novembra 2006 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 5/2007 a jeho uznesením z 22. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. S. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2007 doručená sťažnosť I. S., K., t. č. vo väzbe K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   0   Tp   69/2006   a jeho   uznesením z 30. novembra   2006   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 5/2007 a jeho uznesením z 22. januára 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „(...) namietam porušenie základného práva čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v Košiciach   I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   0   Tp   69/2006   v spojení   s postupom   a uznesením   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 6 Tpo 5/2007-94.

Žiadam   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   nakoľko   sa   domnievam,   že   porušením vyššie uvedených ustanovení Ústavy SR a Dohovoru je moja väzba nezákonná a taktiež žiadam o primerané uplatnenie nárokov uvedených v čl. 127 ods. 3 Ústavy, ak ústavný súd príjme (uzná) túto ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. (...)

Moju sťažnosť (proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 69/2006 z 30. novembra 2006, pozn.) som argumentoval tým, že slovenské orgány mali k dispozícii moju adresu pobytu v Českej rep. – prostredníctvom INTERPOLU – na ktorej som bol prihlásený. Preto bolo možné mi doručiť riadnou cestou predvolanie na predmetnú adresu. Preto som žiadal o započítanie   predbežnej   väzby,   i čas   strávený   prevozom   na   územie   Slov.   rep.   do   doby trvania väzby v prípravnom konaní.

Týmto postupom Okresného súdu v Košiciach I., ako aj Krajským súdom v Košiciach došlo k porušeniu základného práva čl. 17 ods. 2 Ústavy Slov. rep. a čl. 5 ods. 1 písm. c Dohovoru. (...)

Na   základe   vyššie   vedeného   namietam   touto   ústavnou   sťažnosťou   porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.“

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd listom zo 4. mája 2007 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval   podaním   zo   14.   júna   2007   označeným   ako „Žiadosť   o ustanovenie   obhajcu“ doručeným   ústavnému   súdu   15.   júna   2007,   v ktorom   požiadal   o ustanovenie   právneho zástupcu   na   zastupovanie   jeho   osoby   v konaní   pred   ústavným   súdom,   čo   odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu trov jeho zastúpenia.

Podľa § 31 zákona o ústavnom súde v spojení s § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej   pomery   a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   rozhodol uznesením   č.   k.   II.   ÚS   221/07-22   z   10.   októbra   2007   tak,   že   tejto   žiadosti   nevyhovel z dôvodu,   že ide   o zrejme bezúspešné   uplatnenie ochrany základných   práv   sťažovateľa. Súčasne ho vyzval, aby do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V uznesení súčasne uviedol,   že   ak tak   sťažovateľ   neurobí,   ústavný   súd   môže   jeho   sťažnosť   odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na uznesenie č. k. II. ÚS 221/07-22 z 10. októbra 2007, ktoré mu bolo doručené   30.   novembra   2007,   nereagoval,   a teda   v určenej   lehote   splnomocnenie   pre advokáta na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom nepredložil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podmienka právneho zastupovania vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   ktorá   je   súčasne   náležitosťou   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu,   znamená,   že sťažovateľ   musí   byť   zastúpený   advokátom,   teda   musí   splnomocniť   advokáta   na   svoje zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Splnenie   tejto   podmienky   nemožno   ani odpustiť, ani pripustiť výnimku z jej splnenia.

Pretože   sťažovateľ   na   uznesenie   ústavného   súdu   nereagoval   a v určenej   lehote splnomocnenie   advokáta   na   zastupovanie   jeho   osoby   v konaní   pred   ústavným   súdom nepredložil,   sťažnosť   v predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti   podľa   §   20   zákona o ústavnom súde. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008