znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 221/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosti Ing. N. P., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. V. S., P., vo veci namietaného porušenia jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 33/91, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. N. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. septembra 2005   doručené   podanie   Ing.   N.   P.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 33/91.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   jej   práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   v konaní,   ktorého   predmetom   je   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na základe jej návrhu z 2. októbra 1990, ktoré právoplatne skončilo   potvrdením   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   13   C   33/91-381   z 30. marca   2004 v odvolacom   konaní   Krajským   súdom   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   a to rozsudkom   č.   k.   13   Co   240/04-439   z 22.   marca   2005,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 28. apríla   2005.   Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   16.   mája   2005 dovolanie,   o ktorom   dosiaľ   nebolo   rozhodnuté.   Uvádza   tiež,   že   jej   dovolanie   nebolo postúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, čím došlo k ďalším prieťahom v konaní. Vo svojej sťažnosti tiež uviedla, že po podaní dovolania okresný súd uznesením z 25. júla 2005 spresnil výrokovú časť prvostupňového rozsudku ohľadom správneho pomenovania katastrálneho   územia,   na   ktorom   sa   nachádza   garáž,   ktorá   bola   predmetom   konania o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti sťažovateľka odôvodňuje tým, že „zákonná   dvojmesačná   lehota...   začína   dňom,   keď...   bola   upovedomená   o vydaní opravného prostriedku, teda... dovolania.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ústavný súd: 1. zisťuje, že v spore sp. zn. 13 C 33/91 Okr. súdu Košice I došlo k zavinene bezdôvodným   prieťahom v konaní,   čím   boli   porušené základné ľudské   práva navrhovateľky   2. podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk.“.

Pretože   podanie   nespĺňalo   zákonom   predpísané   náležitosti,   neobsahovalo jednoznačne formulovaný návrh na rozhodnutie, neboli k nemu pripojené potrebné doklady, ani splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie sťažovateľky   v konaní pred   ústavným súdom, vyzval ústavný súd sťažovateľku na doplnenie sťažnosti s tým, že ju informoval o základných   náležitostiach   sťažnosti   a podmienkach   konania   pred   ústavným   súdom. Taktiež ju upozornil na to, že ak svoju sťažnosť v určenej lehote nedoplní, ústavný súd ju odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala a doplnila ju o fotokópiu rozsudku okresného súdu, rozsudku krajského súdu a aj o opravné uznesenia okresného súdu týkajúce sa správneho označenia katastrálneho územia, na ktorom sa nachádza garáž, vo výroku rozhodnutia.   Taktiež   doložila   splnomocnenie   pre   advokáta   JUDr.   V.   S.,   P.,   na   jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

V doplnení sťažnosti sťažovateľka uviedla, že okresný súd „vyrobil“ ďalší prieťah v konaní   vydaním   ďalšieho   opravného   uznesenia   19.   septembra   2005   (doručeného   jej právnemu zástupcovi 27. septembra 2005), týkajúceho sa výroku v označení katastrálneho územia,   na   ktorom   sa   nachádza   garáž,   ktorá   je   predmetom   sporu,   pričom   okresný   súd pripustil proti uzneseniu odvolanie.

Sťažovateľka poukázala na ďalší prieťah v konaní, a to pri rozhodovaní o jej žiadosti o priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   ktoré   jej   okresný   súd   namietaným uznesením   zo 6. júla 2004 nepriznal a žiadosť   zamietol,   proti   ktorému   sa   sťažovateľka odvolala 30. júla 2004, avšak odvolací súd o tomto odvolaní dosiaľ nerozhodol.

Návrh   na   rozhodnutie   ústavného súdu   (návrh   petitu)   sťažovateľka   napriek   výzve nedoplnila.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľka   v sťažnosti   konštatuje   zachovanie   dvojmesačnej   lehoty   na   podanie sťažnosti, ktoré zakladá na svojom názore na začatie plynutia lehoty (dňom upovedomenia o vybavení opravného prostriedku – jej dovolania). Tento jej názor však nekorešponduje s § 53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   pretože   doručením   rozhodnutia   krajského   súdu sťažovateľke sa nielenže rozhodnutie okresného súdu stalo právoplatným, ale začala plynúť aj dvojmesačná lehota pre uplatnenie porušenia označeného práva sťažovateľky krajským súdom na ústavnom súde (a nie okresným súdom, ktorý mal podľa sťažovateľky porušiť jej právo).

V čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   však   vec   bola   nielen   právoplatne skončená viac ako dva mesiace ku dňu jej doručenia ústavnému súdu (6. septembra 2005), ale týkala sa porušenia práva sťažovateľky okresným súdom, ku ktorému už reálne v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu nedochádzalo.

Až po expedovaní výzvy ústavného súdu sťažovateľke na doplnenie jej sťažnosti bolo vydané ďalšie opravné uznesenie (19. septembra 2005, doručené právnemu zástupcovi 27. septembra 2005), ktoré založilo jej nové oprávnenie podať proti nemu odvolanie.

Vydanie   opravného   uznesenia   (resp.   opravných   uznesení)   okresného   súdu   po právoplatnom skončení veci týkajúceho sa (týkajúcich sa) síce výroku rozhodnutia ale len presného   označenia   (identifikácie)   časti   predmetu   sporu,   s možnosťou   sa   proti   nemu odvolať   nemá   vplyv   na   meritórne   rozhodnutie   už   právoplatne   skončenej   veci   v plnom rozsahu, ale len časti týkajúcej sa identifikácie parcely, na ktorej sa nachádza garáž, navyše, táto skutočnosť vyšla najavo až po doručení sťažnosti ústavnému súdu (posledné opravné uznesenie),   a preto   sťažovateľkou   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   nemá   reálnu   spôsobilosť   byť   predmetom   konania   ústavného   súdu. Takýto postup ústavného súdu je v súlade s jeho doterajšou rozhodovacou činnosťou (II. ÚS 32/00).

Sťažovateľka uvádza, že vzhľadom na absenciu rozhodnutia krajského súdu o jej odvolaní proti zamietavému rozhodnutiu okresného súdu o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj vzhľadom na opakované opravné uznesenia okresného súdu boli spôsobené ďalšie prieťahy v konaní.

Ústavný súd pri posúdení včasnosti podania sťažnosti uvádza, že podanie odvolania, ktoré   sťažovateľka   využila,   vo   všeobecnosti   a ani   v danom   prípade   nemalo   vplyv   na právoplatné   skončenie   sťažovateľkou   namietaného   konania.   Absencia   rozhodnutia krajského   súdu   o odvolaní   proti   prvostupňovému   uzneseniu   o zamietnutí   návrhu   na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže ísť na vrub okresnému súdu, ktorý sťažovateľka označila za porušiteľa svojho práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2005