znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 221/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. D., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., so sídlom Advokátska kancelária, B., namietajúcu   rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2002 sp. zn. 10 Co 91/02 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 26. júna 2001 sp. zn. 9 C 131/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. D.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

  O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. októbra 2002 faxom a následne poštou 21. októbra 2002 doručené podanie P. D., bytom B., (ďalej len sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. P. A., so sídlom Advokátska kancelária, B., označené ako „ústavná sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2002, č. k. 10 Co 91/02 a rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.   júna   2001   č.   k.   9   C   131/94“.   Z obsahu   podania   sa   dá   vyvodiť,   že   by   mohlo   ísť o sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“). Sťažovateľ v podaní uvádza, že „...Krajský súd v Bratislave ako aj Okresný súd Bratislava III svojimi vyššie uvedenými rozsudkami ako orgány verejnej moci porušili moje ústavou zaručené základné právo na spravodlivé konanie a na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 odst. 1, Listiny základných práv a slobôd), podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom   stanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

  K podaniu sú okrem iného priložené:

1. Kópia rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2002   č. k. 10 Co91/02-258 v právnej veci navrhovateľa (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) proti odporcovi   Dopravnému   podniku   Bratislava,   a.   s.,   Olejkárska   1,   Bratislava   o neplatnosť okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   a o náhradu   mzdy,   ktorým   ako   odvolací   súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej potvrdzuje a v časti priznania úrokov z omeškania rozsudok prvého stupňa pozmeňuje tak, že návrh zamieta.

2. Kópia rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. júna 2001 č. k. 9 C 131/94-235 v právnej veci navrhovateľa proti odporcovi Dopravnému podniku Bratislava, a. s., Olejkárska 1,   Bratislava, ktorým   okrem   iného zaviazal odporcu   zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy za obdobie od 3. mája 1994 do 30. júna 1996 sumu 91 658 Sk brutto spolu s 22 % úrokom z omeškania zo sumy 58 170   Sk za obdobie od 5. mája 1995 do zaplatenia a s 21 % úrokom z omeškania zo sumy 33 398 Sk za obdobie od 1. júla 1996 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tento rozsudok nadväzuje na rozsudok Okresného   súdu   Bratislava   III   z   19.   júna   1996   č.   k.   9   C   131/94-91,   ktorým   určil,   že okamžité zrušenie pracovného pomeru navrhovateľa je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá, a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy).

Sťažovateľ za porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods.   1 Listiny   základných   práv a slobôd považuje skutočnosť,   že „Vzhľadom na odôvodnenie   rozsudku   Krajského   súdu   v Bratislave   ako   aj   Okresného   súdu   Bratislava III....“ tieto súdy „...pri rozhodovaní o žalobe voči Dopravnému podniku Bratislava a. s., na zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru nerozhodovali s ohľadom na zákon a skutkový stav“, pričom povahu a intenzitu vád, ktoré   vytýka   obom   predmetným rozsudkom,   považuje za také   závažné, že nimi   došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených ústavou.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal „nález, ktorým ako rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. júna 2001 č. k. 9 C 131/94-235, tak aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2002 č. k. 10 Co 91/02-258 zruší“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti v súlade s čl. 124 ústavy rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, t. j. jeho právomoc je vo vzťahu ku všeobecným súdom subsidiárna.

Ústavný súd každú sťažnosť podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) predbežne prerokuje a zisťuje, či nie je daný dôvod na jej odmietnutie.

Sťažovateľ vo svojom podaní poukazuje na postup Okresného súdu Bratislava III a Krajského   súdu   v Bratislave,   ktorý   považuje   za   nesúladný   s ním   označenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku; tvrdí, že boli porušené jeho základné práva upravené v čl. 46 ods. 1 ústavy   a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a od ústavného   súdu   požaduje   vydať   nález,   ktorým   má   ústavný   súd   zrušiť   rozsudky   vyššie uvedených súdov, avšak nepožaduje vyslovenie porušenia ním označených základných práv a slobôd.

Pri svojom rozhodovaní ústavný súd vychádzal z toho, že podľa čl. 142 ods. 1 ústavy všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych veciach v rozsahu, ktorý ustanovuje § 7 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Prostredníctvom   systému   opravných   prostriedkov   môže účastník občianskeho súdneho konania požadovať (uplatňovať) potvrdenie, zmenu alebo zrušenie rozhodnutí, s ktorými sa nestotožnil (napr. § 221 Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje podmienky a prípady zrušenia rozhodnutí v rámci odvolacieho konania).

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   je viazaný návrhom   na začatie   konania.   Keďže   sťažovateľ   požaduje   prijať   nález,   ktorý   by   obsahoval   len rozhodnutie o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. júna 2001 č. k. 9 C 131/94-235 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2002 č. k. 10 Co 91/02-258, a na takéto rozhodovania (t. j. rozhodnutie o zrušení rozhodnutí všeobecných súdov bez rozhodnutia   o porušení   základných   práv   a slobôd)   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   ani povinný,   pretože   ho   nemožno   považovať   za   ďalší   opravný   súd   v systéme   všeobecného súdnictva, ústavný súd podanie sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

  P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2002