SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 220/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,zastúpeného hbr advokáti, s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, konajúca prostredníctvomkonateľa a advokáta Martina Holiča, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenompod sp. zn. 37 Er 5009/2011, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhohbr advokáti, s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľaa advokáta Martina Holiča, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 5009/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je v procesnom postaveníoprávneného účastníkom napadnutého konania o vymoženie sumy 1 191,20 €s príslušenstvom. Sťažovateľ písomným podaním z 27. apríla 2012 navrhol okresnému súduzmenu súdneho exekútora v napadnutom konaní. Keďže okresný súd ostal nečinný,sťažovateľ opakoval svoj návrh na zmenu exekútora podaniami z 18. novembra 2014a 21. januára 2015.
Dňa 23. januára 2015 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosťna prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu mu 2. februára 2015 oznámil,že o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté 30. januára 2015, a zároveňsa sťažovateľovi ospravedlnil, že okresný súd vo veci nekonal plynule.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Napriek tomu, že neexistovali žiadne prekážky postupu súdu, v čase od podania prvého návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 27. 04. 2012 až do vydania uznesenia, ktorým sa návrhu sťažovateľa ako oprávneného vyhovelo, neboli vykonané žiadne úkony zo strany súdu po dobu 33 mesiacov... Vzhľadom na uvedené sťažovateľ od podania žiadosti na zmenu súdneho exekútora zo dňa 27. 04. 2012 až do vydania uznesenia zo dňa 30. 01. 2015, teda 33 mesiacov žil v právnej neistote kvôli nečinnosti a zbytočným prieťahom na strane súdu.“
Podľa názoru sťažovateľa „týmto spôsobom zasiahol porušovateľ do základného práva sťažovateľa definovaného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €z dôvodu, že „... sa snaží dosiahnuť uspokojenia náhrady škody spôsobenej trestným činom prostredníctvom výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní. Chybný postup súdu nepomohol sťažovateľovi dosiahnuť spravodlivý záver a uspokojenie svojich nárokov, ktoré mu boli spôsobené trestnou činnosťou povinného. V dôsledku neadekvátneho postupu súdu aj napriek ich aktívnemu prístupu, po dobu dlhšiu ako 33 mesiacov nebol súd schopný rozhodnúť o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dôsledkom takéhoto prístupu súdu stratil sťažovateľ akúkoľvek dôveru v schopnosť súdneho systému zabezpečiť primeranú ochranu jeho práv.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V... porušené bolo.
2. ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva Finančné zadosťučinenie v sume po 2.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛... vo výške 355,72 EUR s DPH, a to na účet právneho zástupcu... do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda toučasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavnýmsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môžeústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí topredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti nezodpovedákvalitatívnym požiadavkám, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry ústavného súdu, a tonapriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (v bode 1petitu nie je označené konanie, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, pozn.).Uplatňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd kvalifikoval sťažnosťsťažovateľa podľa obsahu jej odôvodnenia ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 5009/2011.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Pretona naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkonybez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že v namietanom konaní dochádzalo kprieťahom, ústavný súd však zároveň poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každýzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01,I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy jepojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom nakonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovaťtakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ vzmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosťspravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,III. ÚS 59/05).
Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorýchsťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojouustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súduna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom na subsidiárnepostavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podanímsťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť tohtoprávneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje ajznenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňujepovinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahyv konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetkyskutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverenývybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrenína odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky vočizodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že akorgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesťbez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sadoterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestorna prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčinenéhonečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základnéhopráva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnostiz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdupodal 23. januára 2015. Po podaní sťažnosti okresný súd rozhodol o návrhu na zmenuexekútora uznesením sp. zn. 37 Er 5009/2011 z 30. januára 2015. Z uvedeného vyplýva, žeokresný súd po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sazabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súduv namietanom konaní bol najmä v období po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútorapoznamenaný prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdochpredsedovi okresného súdu došlo k náprave.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosťsťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, žev prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantnéhodôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, abyopätovne podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa bude domáhať ochranysvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015