znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 220/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Lubyho a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti Ing. M. C., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 227/04 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 227/04 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   C.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. L. S., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 227/04.

Sťažovateľka sa návrhom zo 7. júla 2004 podaným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala   priznania   príspevku   na   zabezpečenie   úhrady   niektorých   nákladov   nevydanej matke. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená okresnému súdu. Vzhľadom na charakter veci a na to, že okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie, sťažovateľka sa listom   z 25.   mája 2005   obrátila na predsedu   okresného súdu   so   žiadosťou   o nariadenie pojednávania. Predseda okresného súdu na toto podanie sťažovateľky nereagoval, a preto sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd argumentujúc porušením „základných ľudských práv“ podľa čl. 46 ods. 2 (správne odsek 1) a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Od ústavného súdu požaduje sťažovateľka takéto rozhodnutie:«1. Postupom Okresného súdu Bratislava III vedenom pod sp. zn. 20 C 227/04, došlo k porušeniu základného ústavného práva

- „domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

- „na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti, s možnosťou vyjadriť   sa   k všetkým   vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch ustanovených zákonom“, garantovaného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 227/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 10 000,- Sk, slovom desať   tisíc   slovenských   korún,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   zaplatiť   Ing.   M.   C.   do   15   dní   od právoplatnosti   nálezu   trovy   konania   vo   výške   5   920,-   Sk   (slovom   päťtisíc deväťstodvadsaťslovenských korún) na účet advokáta JUDr. L. S. č.....»

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 220/05-8 zo 6. októbra 2005 ju v časti namietajúcej porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prijal na ďalšie konanie a v časti namietajúcej porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Pretože predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu nereagoval, vyzval ústavný súd 20. februára 2006 JUDr. I. H. poverenú výkonom funkcie predsedu súdu opakovane na vyjadrenie k sťažnosti, ako aj na vyjadrenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a tiež na predloženie spisu sp. zn. 20 C 227/04. JUDr. I. H. listom doručeným 29. marca 2006 oznámila ústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní netrvá. K listu nebolo priložené vyjadrenie k sťažnosti.

Zo súdneho spisu sp. zn. 20 C 227/04 ústavný súd zistil nasledovné:

1. Dňa   12.   júla   2004   bol   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   doručený   návrh sťažovateľky na priznanie príspevku na zabezpečenie úhrady niektorých nákladov nevydatej matke proti odporcovi Ing. J. S., ktorý po vykonaní niektorých procesných úkonov listom z 19. novembra 2004 postúpil spis vedený pod sp. zn. 10 C 65/24 okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu, keďže zistil, že odporca sa zdržiava v obvode okresného súdu. Okresnému súdu bol spis doručený 23. novembra 2004 a zaevidovaný pod sp. zn. 20 C 227/04.

2. Podľa úradného záznamu z 9. júna 2005 okresný súd zistil adresu, na ktorej sa odporca zdržiava.

3. Podľa úradného záznamu z 18. augusta 2005 okresný súd zistil, že na okresnom súde prebieha pod sp. zn. 20 C 238/04 aj konanie o určenie otcovstva k maloletému L. C. proti odporcovi Ing. J. S..

4. Uznesením č. k. 20 C 227/04-36 z 18. augusta 2005 okresný súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia otcovstva vedenej pod sp. zn. 20 C 238/04 podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

5. Prípisom   z 25.   augusta   2005   vyšší   súdny   úradník   poučil   účastníkov   konania o náležitostiach žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. V spise   sa   nachádza   list   odporcu   doručený   súdu   8.   septembra   2005,   v ktorom poukazuje na to, že sťažovateľka sa bráni vykonaniu skúšky DNA, hoci on je pripravený uhradiť jej náklady a v prípade potvrdenia otcovstva platiť výživné.

Ústavnému súdu bol predložený aj spis okresného súdu sp. zn. 20 C 238/04 vo veci určenia otcovstva k maloletému L. C. proti Ing. J. S.. Zo spisu vyplýva, že vec nie je právoplatne skončená. Na pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo 15. februára 2006, sa sťažovateľka bez ospravedlnenia nezúčastnila. Ostatné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15.   marca   2006,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 227/04 argumentujúc predovšetkým povahou veci, nečinnosťou okresného súdu od postúpenia mu veci ako miestne príslušnému súdu (od 23. novembra 2004).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Ústavný   súd   zo   spisu   zistil,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   sťažovateľky (23. septembra   2005)   bolo   konanie   právoplatne   prerušené.   Ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02)) vyslovil, že ak bolo konanie prerušené,   sa   konajúci   súd   počas   prerušenia   konania   nemohol   dopustiť   zbytočných prieťahov v konaní, a teda ani porušenia základného práva sťažovateľky. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd návrhu na vyslovenie zbytočných prieťahov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 227/04 nevyhovel. Vzhľadom na toto rozhodnutie ústavný súd o ďalších veciach uplatnených sťažovateľkou nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2006