znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 220/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., B. B., Ing. L. B., B. B., J. Bj., B. B., E. Č., B. B., V. D., B. B., M. Dz., B. B., H. F., Ž. n. H., R. E., B. B., Ing. R. E., B. B., E. H., B. B., O. K., B. B., A. K., B. B., T. K., B. B., Ing. Ľ. K., M. K., L., E. K., K., Ing. M. K., K., Ing. A. M., B. B., A. M., N., I. M., B., J. M., B. B., Ľ. M., Č., K. P., B. B., A. T., B. B., M. T., B. B., E. Ž., B. B., M. Ž., S. Ľ., JUDr. S. Ž., B. B., F. Š., O., A. S., N., E. M., B. B., A. B., K., I.   Dz.,   B.   B.   a E.   Š.,   T.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   I.   M.,   so   sídlom   Advokátska kancelária,   B.   B.,   vo   veci   porušenia   ich   práv   nečinnosťou   vlády   Slovenskej   republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh, Ústredného daňového riaditeľstva   Slovenskej   republiky   a Národnej   banky   Slovenska   v súvislosti   s činnosťou nebankových subjektov v rokoch 1996 až 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť sťažovateľov Ing. J. B., Ing. L. B., J. B., E. Č., V. D., M. Dz., H. F., R. E., Ing. R. E., E. H., O. K., A. K., T. K., Ing. Ľ. K., M. K., E. K., Ing. M. K., Ing. A. M., A. M., I. M., J. M., Ľ. M., K. P., A. T., M. T., E. Ž.,   M. Ž., JUDr. S. Ž., F. Š., A. S., E. M., A. B., I. Dz. a E. Š., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra 2003 doručená sťažnosť Ing. J. B., B. B., Ing. L. B., B. B., J. B., B. B., E. Č., B. B., V. D., B. B., M. Dz., B. B., H. F., Ž. n. H., R. E., B. B., Ing. R. E., B. B., E. H., B. B., O. K., B. B., A. K., B. B., T. K., B. B., Ing. Ľ. K., L., M. K., L., E. K., K., Ing. M. K., K., Ing. A. M., B. B., A. M., N., I. M., B., J. M., B. B., Ľ. M., Č. 4, K. P., B. B., A. T., B. B., M. T., B. B., E. Ž., B. B., M. Ž., S. Ľ., JUDr. S. Ž., B. B., F. Š., O., A. S., N., E. M., B. B., A. B., K., I. Dz., B. B. a E. Š., T. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. I. M, so sídlom   Advokátska   kancelária,   B.   B.,   vo   veci   porušenia   ich   práv   nečinnosťou   vlády Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh, Ústredného   daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   a Národnej   banky   Slovenska v súvislosti s činnosťou nebankových subjektov v rokoch 1996 až 2002.

  Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

Vina   a podiel   orgánov   štátu   na   okradnutí   občanov   Slovenskej   republiky   je predovšetkým na vláde v tom, že už minimálne v roku 1999 vedela o podvodnom konaní nebankových   subjektov.   Svedčí   o tom   Uznesenie   vlády   SR   č.   10/2000   z 12.   1.   2000. V schvaľovacej   časti   uznesenia   bol   schválený   bod   A1   „Návrh   opatrení   na   zamedzenie podnikania   subjektov,   ktoré   poskytujú   služby   ekvivalentné   bankovým   bez   príslušného povolenia“.   V ukladacej   časti   pod   bodom   B1   bolo   uložené   ministrovi   spravodlivosti v spolupráci s ministrami vnútra a financií analyzovať ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom navrhnúť zamedzenie zneužívania tohto   inštitútu   nebankovými   subjektami...v   termíne   do   30.   4.   2000   a pod   bodom   B2 uskutočniť analýzu legislatívnych možností podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné   bankovým   bez   príslušného   povolenia   a navrhnúť   legislatívne   zmeny obmedzenia   tohto   podnikania   s termínom   do   31.   10.   2000,   čo   mali   vykonať   ministri spravodlivosti,   vnútra   a financií.   Nečinnosťou   vlády   sa   stalo,   že   najväčšie   nebankové subjekty HORIZONT   a.   s.   Košice,   BMG Invest s.   r.   o.   Košice,   DRUKOS a.   s. Banská Bystrica, BDV Družstvo Banská Bystrica a AGW a. s. Košice od občanov prijímali platby do februára 2002....

Generálna prokuratúra zákonným spôsobom nereagovala na podnet Ministerstva financií zo dňa 16. 7. 2001 tým, že neprijala účinné opatrenia na zamedzenie činnosti nebankových subjektov a zaisťovacie úkony na ich majetok....

Ministerstvo   vnútra   o nezákonnej   činnosti   nebankových   subjektov   vedelo a prostredníctvom finančnej polície nekonalo tak, ako mu to ukladá zákon o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z....

Ministerstvo financií... Jeho vina v nečinnosti spočíva v tom, že už pred rokom 1999 ministerstvo vedelo o protizákonnej činnosti nebankových subjektov a príslušne konalo až 16. 7. 2001....

Úrad   pre   finančný   trh   si   neplnil   kontrolnú   funkciu,   čo   vyplýva   z jeho   vzťahu k Horizontu a. s. ako obchodníka s cennými papiermi. Podľa rozhodnutí úradu zo dňa 20. 12.   2001   číslo   ÚFT-026/2001/OCP,   odňal   povolenie   na   obchodovanie   vydané Ministerstvom financií pod č. 23/1998 na žiadosť obchodníka a nie na základe vlastnej kontrolnej činnosti....

Ústredné   daňové   riaditeľstvo...   tento   úrad   mal   na   základe   uvedeného   presné informácie týkajúce sa nezákonnej činnosti nebankových subjektov. Jeho povinnosťou bolo tieto informácie odovzdať Ministerstvu financií, ktoré na ich podklade malo konať, čo sa nestalo.

Národná banka SR na základe zákona, ako aj informácie, ktorú dostala od vlády v súvislosti s dozorom nad komerčnými bankami mala voči vláde informačnú povinnosť. Z predkladaných   výkazov   komerčných   bánk   vedela,   že   po   znížení   úrokov   z vkladov dochádza   k prelievaniu   financií   z komerčných   bánk   do   nebankových   subjektov.   Na   túto skutočnosť mala vládu dôrazne upozorniť a žiadať prijať účinné opatrenia.“.

Na základe tvrdení obsiahnutých v sťažnosti žiadajú sťažovatelia, aby ústavný súd ich sťažnosť prejednal a vydal nález, v ktorom by sa konštatovalo„že nečinnosťou orgánov štátu   Slovenská   republika   pri   ochrane   vlastníctva   v súvislosti   s činnosťou   nebankových subjektov v rokoch 1996 až 2002, došlo k porušeniu práv občanov zaručených Ústavou Slovenskej republiky“.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky na jeho prijatie na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu podania a najmä návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovatelia namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   s poukázaním   na   čl.   20   ods.   1   Ústavy slovenskej republiky v dôsledku nečinnosti príslušných orgánov Slovenskej republiky vo vzťahu k pôsobeniu nebankových subjektov v období rokov 1996 až 2002.

Ústavný súd preto skúmal, či v danom prípade orgány, ktoré sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú ako porušiteľov ich základných práv, sa tohto porušenia mohli dopustiť, a zistil, že tomu tak nie je. Orgány, ktoré sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, nie sú spôsobilé porušiť za daných podmienok základné práva sťažovateľov, pretože absentuje príčinná súvislosť medzi   porušením   základných   práv sťažovateľov (vlastníckeho práva upraveného v čl. 20 ods. 1 ústavy) a sťažovateľmi označenou nečinnosťou týchto orgánov. Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2003