znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 22/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletých   B.   H.,   F.   H.   a T.   H.,   všetci   bytom   M., zastúpených zákonným zástupcom JUDr. V. H., M., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva zaručeného   v čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 P 31/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletých B. H., F. H. a T. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2012   doručená   sťažnosť   maloletých   B.   H.,   F.   H.,   a T.   H.,   všetci   bytom   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   zákonným   zástupcom   JUDr.   V.   H.,   M.,   ktorou   namietali porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   zaručeného   v čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 P 31/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ktorá sa vyznačuje zmätočnosťou a nejednoznačnosťou svojho obsahu, vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich   práv   v súvislosti   s neustanovením opatrovníka, ktorý by riadne hájil ich záujmy v napadnutom konaní.

Sťažovatelia v petite sťažnosti navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažujúcich sa detí H. na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods.l Ústavy SR a právo na konanie bez diskriminácie podľa čl.14 dohovoru v konaní Okr. súdu Trebišov vedenom pod sp. zn. 16P/31/2010 bolo porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd v Trebišove a Krajský súd v Košiciach v ďalšom konaní konali zákonným postupom a bez akejkoľvek diskriminácie.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažujúcim sa deťom H. podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie od oboch účastných súdov pre každé dieťa po 5 000.-€ za zásah do základného ústavného práva a práva dohovoru.“

Sťažovatelia zároveň žiadali o ustanovenie advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   prípisom   z 22.   februára   2012   informoval   zákonného   zástupcu sťažovateľov   o zákonom   predpísaných   náležitostiach   sťažnosti,   ako   aj   o „nových“ podmienkach   poskytovania   právnej   pomoci   osobám   v hmotnej   núdzi   s účinnosťou od 1. januára 2012 prostredníctvom Centra právnej pomoci na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení zákona   č.   8/2005   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   v súvislosti   s poskytovaním kvalifikovanej ochrany práv sťažovateľov aj v konaní pred ústavným súdom.

V nadväznosti   na   tieto   informácie   ústavný   súd   odkázal   zákonného   zástupcu sťažovateľov   na   Centrum   právnej   pomoci   na   podanie   písomnej   žiadosti   o   poskytnutie právnej pomoci spolu s výzvou, aby do 14 dní od doručenia výzvy preukázal, že Centru právnej pomoci podal písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a udelenie advokáta na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   a následne   aby   do   14   dní   odo   dňa právoplatnosti   rozhodnutia   o žiadosti   o poskytnutie   právnej   pomoci   predložil   ústavnému súdu písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Súčasne bol zákonný zástupca sťažovateľov poučený, že v prípade nesplnenia podmienok uvedených vo výzve môže byť sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Zákonný   zástupca   sťažovateľov   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním doručeným ústavnému súdu 16. marca 2012, ktorým však jednoznačne nepreukázal podanie žiadosti Centru právnej pomoci.

Ústavný súd v Centre právnej pomoci v K. (ďalej len „centrum“) zistil, že zákonný zástupca sťažovateľov podal 2. apríla 2012 centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci.

Ústavný   súd   prípisom   z 1.   októbra   2012   opätovne   vyzval   zákonného   zástupcu sťažovateľov, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy preukázal, že podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a zároveň oznámil, ako bolo o tejto žiadosti rozhodnuté.   Súčasne   zákonného   zástupcu   sťažovateľov   upozornil,   že   ak   nesplní   tieto podmienky,   sťažnosť   sťažovateľov   môže   byť   odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Zákonný zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2012 oznámil, že centrum o jeho žiadosti dosiaľ nerozhodlo.

Ústavný   súd   v súčinnosti   s centrom   zistil,   že   centrum   rozhodnutím   sp.   zn. 4 N 1036/12 z 29. októbra 2012 nevyhovelo žiadosti sťažovateľov o poskytnutie právnej pomoci   z dôvodu   jej   zjavnej   bezúspešnosti.   Uvedené   rozhodnutie   centra   nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2012.

Keďže zákonný zástupca sťažovateľov v lehote určenej ústavným súdom nepreukázal skutočnosť, ako bolo o jeho žiadosti rozhodnuté, a nepredložil ústavnému súdu písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť   zaoberať   prípadným   porušením   práv   sťažovateľov   v   prebiehajúcom   konaní   na okresnom súde. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. januára 2013