znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 22/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. P. a Ľ. P., obaja bytom L., zastúpených advokátom JUDr. P. M., D., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 10   C 38/2008 a postupom   Okresného súdu   Námestovo v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 C 390/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. a Ľ. P.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2010 doručená sťažnosť J. P. a Ľ. P. (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 38/2008 a postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 390/2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   8   C   169/94   podali 15. júna 2006 vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. o výmere 562 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. 1291.

Okresný súd Dolný Kubín uznesením sp. zn. 8 C 169/1994 z 11. septembra 2006 vylúčil vzájomný návrh sťažovateľov na samostatné konanie a až 2. apríla 2008 bola veci pridelená spisová značka 10 C 38/2008. V označenom konaní nebol podľa sťažovateľov vo veci urobený žiadny úkon a neskôr bola vec v rámci reorganizácie súdnictva pridelená Okresnému súdu Námestovo, kde je konanie vedené pod sp. zn. 2 C 390/2008. Oznámenie o prijatí návrhu bolo sťažovateľom   oznámené listom   zo 14. augusta 2008.   Sťažovatelia listom doručeným okresnému súdu 23. novembra 2009 požiadali o nariadenie pojednávania v   ich   veci,   pričom   im   dosiaľ   nebola   doručená   žiadna   odpoveď   a okresný   súd   žiadne pojednávanie vo veci nenariadil.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   nepodali   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedovi súdu. Podanie sťažnosti predsedovi súdu považujú za právo účastníka konania, prostredníctvom   ktorého   môžu   dosiahnuť   nápravu   v   súdnom   konaní,   v   ktorom   došlo k zásahu do ich základných práv a slobôd. „Keďže je však právo na spravodlivý súdny proces,   vrátane   práva   na   súdne   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   základným   právom, prostredníctvom   ktorého   sa   zabezpečuje   vymožiteľnosť   aj   ostatných   základných   práv   a slobôd, spočíva aj na strane súdu povinnosť, aby vo veci vždy rozhodol a to bez zbytočných prieťahov, pokiaľ nie sú spôsobené samotnými účastníkmi konania, prípadne inými od súdu nezávislými a súdom neovplyvniteľnými skutočnosťami. Súdy majú teda povinnosť v každej veci   konať   aj   bez   toho,   aby   sa   účastník   vždy   musel   domáhať   svojho   práva   práve prostredníctvom napr. sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Podanie sťažnosti v zmysle zákona   757/2004   Z.   z.   je   právom   účastníka   konania   a   nie   jeho   povinnosťou,   teda povinnosťou upozorňovať súd na vzniknuté prieťahy, ku ktorým by vôbec nemalo ex offo v právnom   a   demokratickom   štáte   dochádzať.   Právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   je absolútnym právom garantovaným ústavou, ako aj ostatnými medzinárodnými dokumentmi s najvyššou právnou silou a preto je na mieste, aby zo strany súdov toto bolo a priori rešpektované bez akýchkoľvek ďalších intervencii (napr. aj prostredníctvom sťažností a pod.)   zo   strany   účastníkov,   Súdy   v   ktoromkoľvek   demokratickom   a   právnom   štáte   sú základnými jednotkami, ktoré zabezpečujú ochranu zákonnosti a ústavnosti a zabezpečujú proces   vymožiteľnosti   práva.   Sme   teda   toho   názoru,   že   v   tomto   prípade   vzhľadom   na vzniknuté vážne súdne prieťahy len Ústavný súd SR ako inštitúcia garantujúca ochranu základných práv a slobôd môže z titulu svojho rozhodnutia zabrániť vzniku ďalších súdnych prieťahov   a   najmä   poskytnúť   sťažovateľom   primerané   zadosťučinenie   za   už   vzniknuté prieťahy.“

Sťažovatelia   napokon   navrhli,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   ich ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov, J. P.(...), a manž. Ľ. P.(...) čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a   čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru(...)   bolo   porušené   nečinnosťou   Okresného   súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/38/2008 a nečinnosťou Okresného súdu v Námestove v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/390/2008.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Námestovo, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/390/2008 konal.

3. Sťažovateľom J. P. a Ľ. P.(...) Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie v čiastke po 20.000,- EUR, ktoré sú im Okresný súd Dolný Kubín v čiastke po 10.000,- EUR a Okresný súd Námestovo v čiastke po 10.000,- EUR, povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Okresný   súd   Dolný   Kubín   a   Okresný   súd   Námestovo,   sú   povinní   uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v čiastke 303,30 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. P. M.(...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2008 a postupom okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 390/2008,   o ktorom   už   rozhodoval   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   320/2010. V uvedenom   konaní   bola   sťažnosť   sťažovateľov   z 10.   septembra   2010   odmietnutá   pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovatelia nepodali písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín ani predsedovi Okresného súdu Námestovo.

Sťažovatelia v opätovne podanej sťažnosti výslovne uviedli, že nepodali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, keďže „podanie sťažnosti v zmysle zákona 757/2004 Z. z. je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou, teda povinnosťou upozorňovať súd na vzniknuté prieťahy(...)“.. Podľa už citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde návrh, o ktorom už raz ústavný   súd   rozhodol,   nie   je   prípustný,   preto   ani   nebolo   možné   vyhovieť   sťažnosti. Sťažovatelia už raz v súlade so zákonom a judikatúrou ústavného súdu boli upozornení na nevyhnutnosť   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   súdu,   pričom   tento nedostatok   (podmienka   ďalšieho   konania)   bol   premietnutý   do   pre   nich   nepriaznivého rozhodnutia.   Sťažovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   však   namiesto jednoduchého odstránenia tohto nedostatku–podaním sťažnosti, opätovne podali sťažnosť ústavnému súdu za tých istých podmienok s odôvodnením, že podanie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu je „ich právom, nie povinnosťou“, nerešpektujúc ani rozhodnutie, ktoré sa ich priamo dotýka ani judikatúru ústavného súdu.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľom, že účelom práva účastníka konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi príslušného súdu je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   účinné   právne   prostriedky   nápravy   podľa zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,   vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov) v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§ 53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Z tohto dôvodu je v danom prípade „právo“ podať sťažnosť predsedovi súdu v ďalšom postupe pred ústavným súdom jednou z podmienok konania, a tým zároveň aj „povinnosťou“ ju naplniť.

Na záver ústavný súd uvádza, že sťažovateľom nič nebráni po naplnení už uvedených podmienok opätovne podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011