znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 22/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 116/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. decembra 2003 doručené podanie Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr.   D.   S.,   K.,   označené   ako   „Sťažnosť   pre   porušenie   základných   práv   zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v konaní o návrhu na vyplatenie odstupného v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru dohodou z dôvodu zrušenia prevádzky vedenom pod sp. zn. 22 C 116/00.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Dňa   23.   6.   2000   uzatvorila   sťažovateľka   so   spoločnosťou   CONSOLIDA INTERMED, a. s.... (ďalej len „žalovaná“), v súlade s § 43 a 46 ods. 1 písm. a Zákonníka práce,   dohodu   o rozviazaní   pracovného   pomeru   z dôvodu   zrušenia   prevádzky.   V zmysle uzatvorenej dohody sa pracovný pomer sťažovateľky u žalovanej skončil dňa 30. 6. 2000. Žalovaná   sa   v dohode   o rozviazaní   pracovného   pomeru   zároveň   zaviazala   vyplatiť sťažovateľke   odstupné   vo   výške   dvojmesačnej   priemernej   hrubej   mzdy   podľa   zákona č. 195/19991 Zb....

V súlade   s   §   3   ods.   3   zákona   č.   195/1991   o odstupnom   bola   žalovaná   povinná vyplatiť sťažovateľke odstupné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. Keďže žalovaná nevyplatila sťažovateľke odstupné v lehote stanovenej zákonom, podala   sťažovateľka dňa   14.   8.   2000 na   Okresný súd Bratislava I návrh na   vyplatenie odstupného.   V   návrhu   sťažovateľka   požadovala   aby   súd   vo   veci   vydal   platobný   rozkaz a v prípade, že žalovaná podá voči platobnému rozkazu odpor, vyniesol rozsudok, v ktorom zaviaže   žalovanú   zaplatiť   sťažovateľke   odstupné   vo   výške   13.792.-   Sk   s 17.6%   úrokom z omeškania od 16. 7. 2000 a nahradiť sťažovateľke trovy konania.

...Začiatkom októbra roku 2000 vyzval súd sťažovateľku k úhrade súdneho poplatku vo výške 560.- Sk. Sťažovateľka na základe výzvy uhradila súdny poplatok dňa 2. 10. 2000. K vytýčeniu prvého pojednávania vo veci,   napriek relatívnej nenáročnosti   právnej   veci, došlo po uplynutí troch rokov začiatkom októbra roku 2003, kedy súd doručil sťažovateľke predvolanie   na   pojednávanie   na   deň   24.   11.   2003.   Medzičasom   však   Krajský   súd v Bratislave vydal dňa 05. 02. 2003 uznesenie č. k. 2 k 53/02-39, ktorým zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť žalovanej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. 3. 2003. K vyššie uvedeným zisteniam dospela sťažovateľka po nahliadnutí do obchodného registra začiatkom októbra 2003. Pod vplyvom nových skutočností a v záujme vyhnúť sa neúčelným finančným výdavkom v stále prebiehajúcom súdnom konaní, stiahla sťažovateľka dňa 5. 11. 2003 návrh na vyplatenie odstupného. S ohľadom na dĺžku prieťahov v súdnom konaní   podala   sťažovateľka   dňa   13.   11.   2003   predsedovi   súdu   sťažnosť   pre   prieťahy v súdnom konaní.

...   Sťažovateľka   má   za   to,   že   v dôsledku   nečinnosti   Okresného   súdu Bratislava I v predmetnom   konaní,   zanikla   možnosť   vymôcť   svoju   pohľadávku   súdnou cestou.   Súd   svojou   nečinnosťou   neposkytol   pohľadávke   sťažovateľky   právnu   ochranu, o ktorú podanou žalobou žiadala.“  

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 116/00 porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 390/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30.000.-   Sk a náhrada trov právneho zastúpenia v sume 8.786. Sk (za dva právne úkony po 4.270.- Sk + režijný paušál 2 x 128.- Sk).“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   ústavného   súdu   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Osobitne sa pritom zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľka,   ktorá   bola   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   116/00 zastúpená právnou zástupkyňou, vzala 5. novembra 2003 svoj návrh na začatie konania o náhradu   mzdy   -   vyplatenie   odstupného   späť   v celom   rozsahu   podľa   §   96   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe tohto procesného úkonu sťažovateľky, ktorým prejavila   svoju   vôľu,   aby   sa   nekonalo   a o veci   meritórne   nerozhodovalo,   okresný   súd rozhodol   o zastavení   konania   uznesením   z 24.   novembra   2003.   Sťažovateľka   potom   na základe sťažnosti z 15. decembra 2003 (doručenej ústavnému súdu 17. decembra 2003) namietala porušenie svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v čase, keď okresný súd konanie zastavil.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   22   C   116/00 zastavil skôr, ako sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich označených základných práv na ústavnom súde.

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď   k porušeniu   tohto   práva   došlo   alebo   jeho   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo (II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/02) Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004