znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 22/02-117

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Klučku a zo sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily   Gajdošíkovej   na   verejnom   zasadnutí   senátu 16. apríla 2003 o ústavnej sťažnosti P. P., bytom B. B., A. M., bytom B. B., Ing. arch. Ľ. P., bytom B. B., a združenia „Za dôstojnú Radvaň“, so sídlom Banská Bystrica, zastúpených advokátkou Mgr. E. K., B. B., vo veci porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   upraveného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru životného prostredia, č. 2001/02123/8KB, ev. č. 82/2001 zo 4. júla 2001 o umiestnení stavby Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. P., A. M., Ing. arch. Ľ. P. a združenia „Za dôstojnú Radvaň“ na súdnu   a inú   právnu   ochranu   rozhodnutím   Okresného   úradu   v Banskej   Bystrici,   odboru životného prostredia, č. 2001/02123/8 KB, ev. č. 82/2001 zo 4. júla 2001 o umiestnení stavby Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba p o r u š e n é   b o l o.

2. Rozhodnutie Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru životného prostredia, č. 2001/02123/8 KB, ev. č. 82/2001 zo 4. júla 2001 o umiestnení stavby Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba s a   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2001 doručená ústavná sťažnosť P. P., bytom B. B., A. M., bytom B. B., Ing. arch. Ľ. P., bytom   B.   B.,   a združenia   „Za   dôstojnú   Radvaň“,   so   sídlom   Banská   Bystrica, zaregistrovaného 7. júna 2001 (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B. B. Táto sťažnosť bola doplnená 3. decembra 2001 o expertízny posudok prof. Ing. arch. T A., DrSc, spracovaný na základe požiadavky občianskeho združenia „Za dôstojnú Radvaň“ a o informáciu doručenú ústavnému súdu 7. januára 2002 o vydaní stavebného povolenia na stavbu Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba zo 17. decembra 2001 spolu so žiadosťou o uprednostnenie prerokovania ústavnej sťažnosti mimo poriadia nápadu vecí podľa § 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 55 ods. 2 cit. zákona.

Obsahom ústavnej sťažnosti bol návrh na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľov   na   priaznivé   životné   prostredie   upraveného   v čl.   44   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), vyslovenie porušenia ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v čl. 19 ods. 2 ústavy a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, a to rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru životného prostredia (ďalej len „okresný úrad“), č. 2001/02123/8KB, ev. č. 82/2001 zo 4. júla 2001 o umiestnení stavby Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Ústavnému súdu bol 21. februára 2002 doručený návrh spoločnosti SHELL Slovakia, s. r. o., Bratislava na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval 6. marca 2002 podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a prijal ju na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa porušenia základného práva sťažovateľov na (súdnu a) inú právnu ochranu upraveného v čl. 46   ods.   1   ústavy   namietaným   rozhodnutím.   Návrhu   na   odloženie   vykonateľnosti napadnutého   rozhodnutia   nevyhovel   a časť   sťažnosti   týkajúcej   sa porušenia   základného práva   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do   súkromného   a rodinného   života upraveného v čl. 19 ods. 2 ústavy a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie upraveného v čl. 44 ústavy napadnutým rozhodnutím odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 13. marca 2002 rozhodol o návrhu   spoločnosti   SHELL   Slovakia,   s.   r.   o.,   Bratislava   tak,   že   spoločnosti   SHELL Slovakia, s. r. o., priznal postavenie vedľajšieho účastníka.

Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľov oznámil, že trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný úrad k sťažnosti poslal vyjadrenie, z ktorého ústavný súd uvádza:„ Dňa 25. 6. 2001 tunajší odbor oznámil začatie územného konania podľa § 36 ods. 2 stavebného   zákona č.   50/76 Zb.   v znení zák.   č.   237/2000 Z.   z.   všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom štátnej správy a upustil od ústneho konania a miestneho zisťovania...

Spracovaná urbanistická štúdia podľa zadávacích podmienok bola prerokovaná so zainteresovanými orgánmi   a organizáciami a Mestské zastupiteľstvo ju dňa 17.   5.   2000 prerokovalo pod č. 179/2000/MsZ.

Dňa   26.   10.   2000   Mestské   zastupiteľstvo   prijalo   nové   uznesenie   pod č. 210/2000/MsZ,   ktorým   pôvodné   uznesenie   zrušilo.   Na   základe   protestu   Okresného prokurátora B. Bystrica podľa § 11 ods. 1 zák. č. 314/96 Zb. (o prokuratúre) bolo uznesenie MsZ o zrušení pôvodného uznesenia zrušené.

Na   tomto   základe   Okresný   úrad   B.   Bystrica   urbanistickú   štúdiu   považoval   za podklad územného konania v zmysle § 37 stavebného zákona. Pri prerokovaní tejto UŠ mali možnosť vyjadriť sa i občania a občianske iniciatívy. Verejné prerokovanie bolo od 23. 2. 2000 do 9.   4.   2000.   Vyhodnotenie pripomienkového konania je súčasťou dokumentácie urbanistickej štúdie...

Pri úvahe o okruhu účastníkov konania vychádzal úrad z nasledovných skutočností:

- Čerpacia stanica PHM je súčasťou stavieb v rozsahu riešenia celej urbanistickej štúdie, ktorá   obsahuje:   polyfunkčný   objekt   -   Tržnicu,   vnútroblokovú   dokumentáciu,   obslužnú komunikáciu a ďalší polyfunkčný objekt. Uvedené stavby sú funkčne prepojené dopravnými systémami. Pri určení okruhu účastníkov konania (pri povoľovaní stavby Tržnice), stavebný úrad dospel k názoru, že dopravný systém a vedenie inžinierskych sietí sa môžu dotknúť obyvateľov sídliska Radvaň hlavne Bernolákovej ulice. Z tohto dôvodu oznamoval územné konanie   pre   umiestnenie   stavby   Tržnice   a časti   vnútroblokovej   komunikácie   verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stav. zákona). Územné konanie vo veci umiestnenia stavby „Čerpacej stanice PHM Banská Bystrica- Radvaň 2. stavba“ bolo nové, samostatné konanie v ktorom stavebný úrad v súlade s § 34 ods. 2 stavebného zákona, rešpektujúc § 139 ods. 2 písm. d) stav. zákona vymedzil okruh známych účastníkov tohto územného konania, ktorým územné rozhodnutie pre túto stavbu aj   riadne   doručil.   Územnému   konaniu   predchádzalo   zisťovacie   konanie   podľa   zák.   č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo v súlade s § 8 ods. 4 citovaného   zákona   verejnosti   sprístupnené   v mieste   obvyklým   spôsobom.   Sťažovatelia nevyužili   právo   postavenia   účastníka   tohto   územného   konania,   ktoré   im   vyplynulo z osobitných predpisov (§ 9 ods. 4 zák. č. 127/94 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Vzhľadom na to, že dopravný systém, ktorý by sa mohol dotknúť obyvateľov bol riešený pri umiestňovaní stavby Tržnice, stavebný úrad neprijal za účastníkov konania vlastníkov bytov - sťažovateľov. Stavba ČS PHM je od najbližších bytových domov na Bernolákovej   ul.   umiestnená   vo   vzdialenosti   58 m   a 65 m.   Nejedná   sa   o stavbu v bezprostrednej   blízkosti,   ako   ju   sťažovatelia   prezentujú.   Medzi   stavbou   ČS   PHM   je umiestnená   vnútrobloková   komunikácia,   Tržnica,   ďalšia   jestvujúca   komunikácia   - Bernolákova ul. zelený pás a chodník.

Dokladová časť dokumentácie pre územné konanie vrátane odborných posudkov a stanovísk a z hľadiska posúdenia vplyvov na životné prostredie nepreukázala, že stavba bude mať výrazne negatívny vplyv.

Sťažovatelia   sa   voči   územnému   rozhodnutiu   pre   umiestnenie   stavby   ČS   PHM odvolali dňa 31. 7. 2001 listom, ktorý úrad zaevidoval dňa 2. 8. 2001. Dňa 6. 8. 2001 tunajší úrad odstúpil odvolanie, ktoré vyhodnotil ako podanie na preskúmanie rozhodnutia v mimoodovolacom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. 7. 2001. Krajský úrad B. Bystrica listom č. 2002/02085 zo dňa 25. 2. 2002 oznámil, že nezistil dôvody,   ktoré   by   odôvodňovali   začatie   konania   k zrušeniu,   alebo   k zmene   rozhodnutia v mimoodvolacom konaní (§ 65 ods. 2 zák. č. 71/67 Zb.).

Bol predložený aj ďalší návrh na obnovu konania od občanov - sťažovateľov z titulu účastníctva v konaní zo dňa 13. 9. 2001, ktorý sme odstúpili dňa 9. 10. 2001 na Krajský úrad pod č. 2001/02844/8KB. Krajský úrad B. Bystrica ho vrátil späť na priame vybavenie listom zo dňa 30. 10. 2001 pod č. 06919 a na tomto podklade bolo tunajším úradom vydané rozhodnutie č. 2001/02844/8KB dňa 14. 11. 2001, ktorým bol zamietnutý návrh občanov na obnovu konania podľa (§ 63 zák. č. 71/67 Zb.) Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a o odvolaní rozhodol opäť Krajský úrad pod č. 2002/00321-Mg zo dňa 29. 1. 2002. V celom   procese   od   schvaľovania   urbanistickej   štúdie   až   po   vydanie   územného rozhodnutia   sledovala   konania   stavebného   úradu   Okresná   prokuratúra   B.   Bystrica v súvislosti s podaním Občianskeho združenia.

Okresná   prokuratúra   Banská   Bystrica   listom   zn.   Pd   4030/01-42   dňa   9.   4.   2002 vrátila spisový materiál č. 2001/02123/8KB (územné rozhodnutie pre ČS PHM) a spisový materiál   č.   2000/03239/8KB   (Tržnica)   s tým,   že   podnet   Občianskeho   združenia   „Za dôstojnú Radvaň“ na preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby ČS PHM č. 2001/02123/8KB zo dňa 4. 7. 2001 bol prokuratúrou odložený.

Súčasne   celý   proces   bol   sledovaný   občanmi   sídliska   Radvaň   i súčastnými sťažovateľmi, ktorým stavebný úrad priebežne poskytoval informácie v zmysle § 18 ods. zák. č. 211/2000 Z. z. (o slobodnom prístupe k informáciám) a celkovo bolo poskytnutých takýmto spôsobom 18 informácií (rozhodnutím)...

Okresný úrad Banská Bystrica odbor životného prostredia na základe horeuvedených skutočností odporúča ústavnému súdu ústavnú sťažnosť zamietnuť.

Súčasne oznamujeme, že netrváme na ústnom prejednávaní ústavnej sťažnosti.“

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   23.   augusta   2002   sa   spoločnosť   SHELL Slovakia,   s.   r.   o.,   vzdala   postavenia   vedľajšieho   účastníka   v konaní,   pretože   nájomná zmluva medzi spoločnosťou SHELL Slovakia, s. r. o., a spoločnosťou B. O. L. Real, spol. s r. o., ktorej predmetom boli pozemky v katastrálnom území Radvaň zapísané na LV č. 3817 ako parcelné číslo 3354/627 a parcelné číslo 3354/633, na ktorých sa mala realizovať stavba ČS PHM Shell, zanikla z dôvodu, že od nej spoločnosť SHELL Slovakia, s. r. o., dňa 10. júna 2002 odstúpila, a vzhľadom na to, že stavebné povolenie na stavbu ČS PHM Shell   -   rozhodnutie   okresného   úradu   č.   2001/03815/8KB   zo   17. decembra   2001   bolo zrušené rozhodnutím   Krajského   úradu   v Banskej   Bystrici,   odboru   životného   prostredia, č. ŽP-2002/00529-II-Ja   z   25.   marca   2002   v konaní   mimo   odvolacieho   konania,   a preto spoločnosť SHELL Slovakia, s. r. o., stratila právny záujem na výsledku tohto konania.

Krajský úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia, zaslal ústavnému súdu listom doručeným 29. novembra 2002 informáciu, že „na základe podania vlastníkov bytov na sídlisku Radvaň v roku 2001 preskúmal podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní právoplatné rozhodnutie č.   2001/02123/8KB zo dňa   4. 7.   2001,   ev. č.   82/2001, ktorým   Okresný   úrad   v Banskej   Bystrici,   odbor   životného   prostredia   umiestnil   stavbu „Čerpacia   stanica   PHM   Banská   Bystrica-Radvaň   2.   stavba“   na   pozemku   parc.   č.   KN 3354/627 v k. ú. Radvaň pre navrhovateľa B. O. L. Real, spol. s r. o., Banská Bystrica. Nakoľko   tunajší   správny   orgán   preskúmaním   predmetného   spisového   materiálu   nezistil dôvody oprávňujúce na zmenu alebo zrušenie právoplatného územného rozhodnutia, listom č. 2002/02085 z 25. februára 2002 podaniu vlastníkov bytov na sídlisku Radvaň nevyhovel a právoplatné   územné   rozhodnutie   č. 2001/02123/8KB   zo   dňa   4.   júla   2001   ponechal v platnosti.“.

Zo   spisovej   dokumentácie   predloženej   ústavnému   súdu   sťažovateľmi,   odporcom a z informácií účastníkov konania vyplynulo nasledovné:

4. 6. 2001- vydanie rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v zisťovacom konaní k zámeru Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica 7. 6. 2001- zaregistrovanie občianskeho združenia „Za dôstojnú Radvaň“19. 6. 2001 - nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vydaného v zisťovacom konaní20. 6. 2001 - podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba25. 6. 2001 - oznámenie o začatí územného konania (25 subjektov)4. 7. 2001 - rozhodnutie okresného úradu o umiestnení stavby6. 7. 2001 -   nadobudnutie   právoplatnosti   rozhodnutia   okresného   úradu   o umiestnení stavby26. 7. 2001 - sťažovatelia sa dozvedeli o rozhodnutí o umiestnení stavby31. 7. 2001 - sťažovatelia podali odvolanie na okresný úrad6. 8. 2001 -   sťažovateľom   bola   doručená   odpoveď   z okresného   úradu   o riešení   veci v mimoodvolacom   konaní   a o nadobudnutí   právoplatnosti   rozhodnutia o umiestnení stavby21. 8. 2001 - podanie námietok sťažovateľmi na okresný úrad13. 9. 2001 - návrh na obnovu konania24. 9. 2001 -   list   Krajského   úradu   v Banskej   Bystrici   obsahujúci   výzvu   na   zaplatenie správneho poplatku za preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní26. 9. 2001 - doručenie tohto listu 9.10. 2001 - odstúpenie návrhu na obnovu konania Krajskému úradu v Banskej Bystrici30.10.2001 - vrátenie návrhu na obnovu konania z Krajského úradu v Banskej Bystrici na okresný úrad s pokynom na priame vybavenie14.11.2001 - rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania okresným úradom 3. 12. 2001 - podanie návrhu stavebníka SHELL Slovakia, s. r. o., na stavbu čerpacej stanice

17. 12. 2001 - vydanie stavebného povolenia okresným úradom na stavbu Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2. stavba29. 1. 2002 - rozhodnutie Krajského úradu Banská Bystrica o odvolaní proti zamietnutiu návrhu   na   povolenie   obnovy   konania   -   potvrdenie   rozhodnutia   okresného úradu 25. 2.2002 - preskúmanie napadnutého rozhodnutia Krajským úradom v Banskej Bystrici v mimoodvolacom konaní (ponechanie v platnosti)28. 2. 2002 -   podnet   na   preskúmanie   rozhodnutia   Krajského   úradu   v Banskej   Bystrici v mimoodvolacom   konaní   Ministerstvom   životného   prostredia   Slovenskej republiky prostredníctvom okresného úradu 20. 3. 2002 - predloženie podnetu Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky25. 3. 2002 -   zrušenie   stavebného   povolenia   zo   17.   decembra   2001   rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici9. 4. 2002 -   vrátenie   materiálu   z Okresnej   prokuratúry   v Banskej   Bystrici   s tým,   že podnet na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bol odložený.

Ústavný súd   nariadil   na 2. apríl   2003   verejné ústne   pojednávanie,   na ktorom   sa zúčastnili sťažovatelia a ich právna zástupkyňa advokátka Mgr. E. K., B. B., ktorá nahradila v zastupovaní   sťažovateľov   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokáta   JUDr.   J.   H.   Na ústnom   pojednávaní   predložila   plnomocenstvo   na   zastupovanie   všetkých   sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom.

Odporcu   na   ústnom   pojednávaní   zastupovala   na   základe   poverenia   prednostu Okresného   úradu   v Banskej   Bystrici   právnička   odboru   životného   prostredia   Okresného úradu v Banskej Bystrici JUDr. D. S.

Na   ústnom   pojednávaní   sa   sťažovatelia   pridržiavali   písomného   znenia   ústavnej sťažnosti s tým, že opakovane zdôrazňovali porušenie ich základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože okresný úrad ich neprizval do konania o vydanie namietaného rozhodnutia, hoci sa s nimi ako s účastníkmi tohto konania malo nakladať už aj vzhľadom na   to,   že   to   podľa   nich   vyplynulo   z rozhodnutia   Ministerstva   životného   prostredia Slovenskej republiky zo 4. júna 2001 vydaného v zisťovacom konaní na základe § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (s nadobudnutím právoplatnosti tohto   rozhodnutia   19. júna   2001).   V súvislosti   s týmto   rozhodnutím   jedna   sťažovateľka uviedla, že:

Ministerstvo životného prostredia v závere svojho zisťovacieho konania s našimi námietkami,   by   som   povedala,   sa   nevysporiadalo   priamo.   Odkázalo   v tom   odôvodnení vysporiadanie tých námietok do územného konania tým, že povedalo, že zistenie súladu umiestňovania stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ako i zistenie platnosti porušenia, alebo súladu zámeru so slovenskými technickými normami na úseku dopravy, je rutinnou záležitosťou v územnom konaní. Čím sme takisto predpokladali, že sme známi aj okresnému úradu, odboru životného prostredia, ako účastníci konania, no a samozrejme sme   sa   opierali   o to,   že   o účasť   v konaní   sme   požiadali   a tá   účasť   nám   bola   listom prisľúbená. Takže dali sme svoje námietky a ministerstvo ich vlastne posunulo do riešenia územného konania.“.

Zástupkyňa   okresného   úradu   pri   zdôvodňovaní   neprizvania   sťažovateľov   do územného   konania   o umiestnení   stavby,   ktorého   výsledkom   bolo   vydanie   namietaného rozhodnutia, uviedla:

„Jednoznačne to neviem odôvodniť. Takto, že ako účastníci konania sa domáhali účastenstva pred tým, než konanie začalo, a my sme vlastne pri začatí toho konania alebo oznámení toho konania vychádzali z toho, že v zmysle, ale tam bolo uvedené, že v zmysle stavebného zákona a príslušného paragrafu pre územné konania, že nie sú účastníci. Teda umocnilo to aj stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré robilo to posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie.“

Inštitút oznámenia začatia konania verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976   Zb.   o územnom   plánovaní   a stavebnom   poriadku   (stavebný   zákon)   v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) napriek vopred avizovanému postupu podľa tohto ustanovenia na základe vyjadrenia zástupkyne okresného úradu nerealizovali, pretože následne dospeli k záveru, že sú splnené podmienky pre postup podľa § 36 ods. 1 cit. zákona.

Sťažovatelia   na   ústnom   pojednávaní   opakovane   uviedli,   že   sa   domáhali   byť účastníkom územného konania pred začatím. Nevedeli, že konanie už beží, a dozvedeli sa o ňom až potom, keď skončilo, a to prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

II.

Ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   sťažovateľov   v časti,   v ktorej   sa dožadujú   vyslovenia   porušenia   ich   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným rozhodnutím okresného úradu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   štandardnej   judikatúry   ústavného   súdu   obsahom   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu vo veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy (I. ÚS 84/97).

Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je, že sa jej oprávnená osoba domáha zákonom ustanoveným postupom na orgáne príslušnom na jej poskytnutie, pričom rozsah, spôsob a doba jej uplatnenia závisí výlučne od toho, ako sa jej domáha (I. ÚS 49/99).

Sťažovatelia sa domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v územnom konaní (konaní o umiestnení stavby), ku ktorému malo dôjsť tým,   že   správny   orgán   (okresný   úrad)   im   nepriznal   postavenie   účastníkov   konania o umiestnení stavby, hoci podľa ich názoru (a tvrdenia) nimi mali byť, pričom tento orgán mal podľa ich názoru tiež rozhodnúť o tom, či sú alebo nie sú účastníkmi konania, pretože sa účasti v konaní domáhali. Správny orgán o účasti sťažovateľov v územnom konaní však do času podania ústavnej sťažnosti vôbec nerozhodoval.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky a podstaty správneho konania ústavný súd uvádza,   že každý   správny orgán,   ktorý   má konať a rozhodovať v správnom   procese,   je orgánom právnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako orgán právnej ochrany je povinný   poskytovať   právnu   ochranu   prostriedkami,   ktoré   vymedzujú   zásady   správneho konania a správne právo procesné. V rozhodujúcej miere sa   právna ochrana týka nielen účastníkov   správneho   procesu,   ale   aj   tých   osôb,   ktoré   sa   domnievajú,   že   by   mali   byť účastníkmi   správneho   konania bez zreteľa   na   to,   či   podľa   správneho   práva   procesného a hmotného sú alebo nie sú účastníkmi konania napríklad v zmysle § 14 ods. 1 alebo § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Právo   byť   účastníkom   správneho   konania   je   súčasťou   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 ústavy. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného   okruhu   účastníkov   nemôže   zákonným,   a teda   ani   ústavne   súladným   spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrený v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny proces. Do obsahu práva byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je podľa orgánu inej právnej   ochrany   účastníkom   konania   pred   ním.   V prípade   negatívneho   rozhodnutia   je súčasťou tohto práva aj právo podať proti nemu odvolanie.

Úlohou i cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak, aby   bola   v plnom   rozsahu   zabezpečená   ochrana   záujmov   spoločnosti   ako   celku   pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Konanie   o umiestnení   stavby   je   územným   konaním,   ktorým   sa   prostredníctvom stavebného   úradu   realizujú   navrhované   opatrenia   z pohľadu   ochrany   nimi   sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania.

Účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona je navrhovateľ, obec, a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov (napr. podľa § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné   prostredie   v znení   neskorších   predpisov   je   účastníkom   konania   aj   občianske združenie za podmienok uvedených v tomto ustanovení). Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Čo sa týka začatia územného konania podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, toto začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy.   V návrhu   sa   uvedie   pritom   zoznam   právnických   osôb   a fyzických   osôb,   ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe.

Stavebný úrad ďalej postupuje tak, že oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom... (§ 36 ods.1 stavebného zákona).

Ak sa začína konanie o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, s veľkým počtom účastníkov konania, oznámi stavebný úrad začatie   konania   verejnou   vyhláškou.   Oznámenie   začatia   územného   konania   verejnou vyhláškou má stavebný úrad využiť aj vtedy, ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi (§ 36 ods. 4 stavebného zákona).

Podľa § 140 stavebného zákona sa na územné konania podľa stavebného zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. správny poriadok, ak nie je výslovne ustanovené   inak.   V danom   prípade   (v   danej   veci)   sú   to   ustanovenia   týkajúce   sa rozhodovania o tom, či niekto je alebo nie je účastníkom konania.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Tomu, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý vo svojom právnom postavení, musí sa postavenie účastníka konania priznať a za účastníka konania ho treba považovať až do času, kým sa preukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. Treba ho teda považovať za účastníka konania až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. O tom,   že   niekto,   kto   sa   domáha   účastníctva   v konaní,   nie   je   účastníkom   konania,   je potrebné rozhodnúť v správnom konaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47 správneho   poriadku   s tým,   že   proti   tomuto   rozhodnutiu   možno   podať   odvolanie. Účastníkom je však až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka konania, skúma správny orgán z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak zistí, že niekto účastníkom nie je, vydá o tom rozhodnutie. Naopak, ak zistí,   že   niekomu   patrí   postavenie   účastníka   konania,   začne   s ním   ihneď   jednať   ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s doterajším priebehom konania. O tom, že ďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osoba bolo priznané postavenie účastníkov konania, sa nevydáva správne rozhodnutie.

Z ústavnej   sťažnosti,   zo   spisovej   dokumentácie   a aj   z poznatkov   získaných   na ústnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ územného konania bol B. O. L. Real, spol. s r. o., Banská Bystrica, a že vo svojom návrhu na začatie konania za účastníkov konania sťažovateľov neoznačil (neuviedol) tak, ako to umožňuje § 35 ods. 1 stavebného zákona.

Stavebný   úrad   oznámil   začatie   územného   konania   dotknutým   právnickým a fyzickým osobám (spolu 25), avšak neoznámil začatie konania sťažovateľom, ktorí sa už pred   podaním   návrhu   na   začatie   relevantného   územného   konania   uchádzali   o účasť v územnom konaní (4., 8. a 12. septembra 2000 a 20. októbra 2000) v súvislosti so zmenou rozhodnutia   o umiestnení   stavby   „sídlisko   Radvaň   2.,   2. a 3. stavba   č.   7231/77“ z 23. decembra 1977. Odporca na ústnom pojednávaní uviedol, že uplatnenie požiadavky sťažovateľov byť účastníkom relevantného územného konania bolo predčasné. Súčasne so začatím   územného   konania   okresný   úrad   oznámil,   že   upúšťa   od   ústneho   konania a miestneho zisťovania, čím dosiahol stav, že sťažovatelia sa o konaní nemohli ani reálne dozvedieť.

Stavebný úrad na danú situáciu neuplatnil § 36 ods. 1 stavebného zákona a nakoniec ani § 36 ods. 4 stavebného zákona. Napriek tomu sa sťažovatelia domáhali byť účastníkmi tohto   konania   -   aj   podaním   odvolania   z 31.   júla   2001   proti   namietanému   rozhodnutiu okresného úradu, a to 5 dní po tom, ako sa dozvedeli o prijatí rozhodnutia o umiestnení stavby (26. júla 2001) a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (6. júla 2001); pritom toto odvolanie podali ako osoby, s ktorými sa malo jednať ako s účastníkmi konania (vyplýva to priamo z odvolania).

Sťažovatelia poukazovali vo svojej sťažnosti tiež na to, že Ministerstvo životného prostredia   Slovenskej   republiky   ich   odkázalo   na   uplatnenie   svojich   pripomienok   práve v namietanom územnom konaní. Opierali sa pritom o rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1383/2001-4.2 zo 4. júna 2001 vydané po uskutočnení zisťovacieho konania na základe zámeru „Čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2.   stavba“,   podľa   ktorého   činnosť   uvedená   v predmetnom   zámere   nebude   posudzovaná podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné   prostredie   v znení   neskorších   predpisov,   a   o odôvodnenie   tohto   rozhodnutia, v ktorom boli vytknuté určité nedostatky zámeru, s tým, že chýbajúce údaje možno doplniť v rámci   územného   a stavebného   konania,   z čoho   vyvodili   sťažovatelia   pre   seba   záver, ktorým aj argumentovali, že majú byť účastníkmi územného, resp. stavebného konania. Pritom   však   prehliadli   záver   odôvodnenia,   ktorý   smeroval   k podstate   rozhodnutia,   že vzhľadom na to, „že neboli zistené také významné skutočnosti, ktoré by vyvolali potrebu ďalšieho   posudzovania   podľa   zákona“,   Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej republiky   rozhodlo,   že činnosť   uvedená   v zámere navrhovateľa   B. O. L.   Real,   s.   r.   o., nebude posudzovaná podľa už vyššie uvedeného zákona. Účasť sťažovateľov v územnom konaní toto rozhodnutie neriešilo.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že zisťovacie konania a územné konanie (konanie o umiestnení stavby) sú síce správnymi konaniami viažucimi sa často   k tej   istej   veci,   avšak   ich   účel   je diametrálne odlišný.   Kým   účelom   zisťovacieho konania je zistiť, či jestvujú dôvody pre časovo a finančne náročný proces posudzovania vplyvov   predloženého   zámeru   na   životné   prostredie   (v   danom   prípade   v súvislosti s výstavbou   čerpacej   stanice   pohonných   hmôt),   účelom   konania   o umiestnení   stavby   je vydanie   rozhodnutia   o umiestnení   stavby   ako   predpokladu   pre   vydanie   stavebného povolenia   (v danom   prípade   o umiestnení   stavby   čerpacej   stanice   pohonných   hmôt), v ktorom   sú   požiadavky   na   ochranu   prírody   a krajiny   a na   zabezpečenie   starostlivosti o životné   prostredie   len   časťou   z ďalších   požiadaviek   ustanovených   v   §   39a   ods.   2 stavebného   zákona   na   vydanie   rozhodnutia   o umiestnení   stavby.   Ako   z odvolania sťažovateľov voči namietanému rozhodnutiu vyplynulo, účasti v konaní sa domáhali preto, lebo ich práva a právom chránené záujmy by umiestnením stavby podľa ich názoru mali byť dotknuté. Nešlo im teda len o posúdenie realizácie plánovaného zámeru zo všeobecného hľadiska dopadu na životné prostredie.

Okresný   úrad,   ako   aj   Krajský   úrad   v Banskej   Bystrici   po   podaní   oneskoreného odvolania   sťažovateľmi   dali   spôsobom   neformalizovaným   v individuálnom   správnom rozhodnutí najavo, že sťažovateľov za účastníkov územného konania nepovažujú (okresný úrad považoval odvolanie sťažovateľov za podnet na preskúmanie namietaného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní a Krajský úrad v Banskej Bystrici taktiež). Ani jeden z vyššie uvedených   orgánov   sa   nevysporiadal   s postavením   sťažovateľov   podľa   §   14   ods.   2 správneho poriadku a v nadväznosti na to ani s napadnutým rozhodnutím v súlade s § 60 správneho poriadku.

Ústavný   súd   pri   svojom   rozhodnutí   vychádzal   z   toho,   že   vydanie   správneho rozhodnutia je zavŕšením určitého procesu realizácie jednej z foriem činnosti štátnej správy, a to individuálnej rozhodovacej činnosti, v ktorom sa odzrkadľuje predchádzajúci procesný postup   správneho   orgánu.   Vzhľadom   na   právoplatnosť   namietaného   rozhodnutia   a nevysporiadanie   sa   okresného   úradu   a ani   Krajského   úradu   v Banskej   Bystrici s požiadavkami sťažovateľov na účasť v tomto procese raz prostredníctvom ich požiadaviek byť účastníkom konania, ktoré okresný úrad označil ako predčasné, a raz prostredníctvom oneskorene podaného odvolania je toto rozhodnutie podľa názoru ústavného súdu spôsobilé za danej situácie porušiť základné práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa § 60   správneho   poriadku   je   odvolací   orgán   povinný   preskúmať   aj   oneskorené   alebo neprípustné   odvolanie   z toho   hľadiska,   či   neodôvodňuje   obnovu   konania   alebo   zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, inak odvolanie zamietne. Pritom v rámci odvolacieho konania sa nepreskúmava len rozhodnutie samotné, ale aj konanie, ktoré   mu   predchádzalo,   a to   z hľadiska   celého   postupu   správneho   orgánu   vrátane vysporiadania sa s účasťou na tomto konaní.

Všetky   vyššie   uvedené   skutočnosti   preto   svedčia   o tom,   že   okresný   úrad sťažovateľov za účastníkov konania o umiestnení stavby nepovažoval. Na skutočnosť, že sťažovatelia o sebe tvrdili, že sú účastníkmi tohto konania, resp. sa za nich považujú a že podali odvolanie proti namietanému rozhodnutiu ako účastníci konania, aj keď oneskorene, okresný úrad vôbec nereagoval a tento svoj postup nezdôvodnil ani na ústnom pojednávaní ústavného súdu. Rovnako na túto ich požiadavku nereagoval ani Krajský úrad v Banskej Bystrici;   „nedotkol   sa“   napadnutého   rozhodnutia   a   ani procesu,   ktorý   predchádzal   jeho prijatiu. V dôsledku toho o sťažovateľmi požadovanej účasti v územnom konaní okresného úradu nikto nerozhodol, aj keď všeobecné predpisy o správnom konaní takéto rozhodnutie požadujú, ak je postoj správneho orgánu k účasti v konaní negatívny.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   zistil,   že   vydaniu   napadnutého   rozhodnutia predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný, pričom táto nezákonnosť   sa   prejavila nerešpektovaním   základného   práva   sťažovateľov   (a   tieto nedostatky sú premietnuté v napadnutom rozhodnutí), ústavný súd uzavrel, že napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Sťažovatelia ani odporca si neuplatnili náhradu trov ústneho pojednávania, a preto ústavný súd o nich nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2003