znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 22/01-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2001 prerokoval podnet Ing. Š. S., bytom K., vo veci porušenia jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Košice III a Krajského úradu v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

Podnet   Ing.   Š.   S.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. januára 2001   doručené   podanie   Ing.   Š.   S.,   bytom   K.   757/16   (ďalej   len   „navrhovateľ“), označené ako „Podnet namietajúci porušenie práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorým navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, podľa ktorého Okresný úrad Košice III a Krajský súd v Košiciach (z obsahu podania vyplýva,   že   navrhovateľ   má   na   mysli   Krajský   úrad   v Košiciach   –   pozn.)   „svojím konaním,   nerešpektovaním   ustanovení   §   49   zákona   o správnom   konaní   spôsobujú prieťahy   v konaní   a porušili   moje   právo   garantované   článkom   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky“.

Svoj   návrh   na   rozhodnutie   odôvodňuje   navrhovateľ   tým,   že   Krajský   úrad v Košiciach o námietkach proti posudku Okresného úradu Košice III takmer štvrťroka nerozhodol. Pretože o danej veci nebolo právoplatne rozhodnuté, navrhovateľ nemohol požiadať   súd   o preskúmanie   rozhodnutia   podľa   §   98   zákona   č.   195/1998   Z.   z. o sociálnej   pomoci   v znení   neskorších   predpisov.   Tým,   že   správne   orgány   svojím konaním spôsobujú prieťahy v konaní, právne prostriedky navrhovateľa na dosiahnutie ochrany jeho práva sú podľa neho vyčerpané, a preto sa obrátil podnetom na ústavný súd.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130 ods. 3   ústavy   oprávnený   konať   o podnetoch,   ktorými   fyzické   alebo   právnické   osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ak im ochranu neposkytujú žiadne   iné   orgány   Slovenskej   republiky   prostredníctvom   účinného   právneho prostriedku nápravy dostupného navrhovateľovi.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   podnetu   ústavný   súd   skúma   jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a 2   zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit. zákona.

Navrhovateľ   k svojmu   podaniu   nepredložil   splnomocnenie   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto ho ústavný súd vyzval, aby tak urobil do 10 dní od doručenia výzvy. Súčasne ho poučil, že na základe žiadosti navrhovateľa ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ak to osobné a majetkové pomery navrhovateľa odôvodňujú a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie ochrany práv.

Navrhovateľ   v určenej   lehote   nepredložil   ústavnému   súdu   požadované plnomocenstvo a ani   nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu. Z tohto dôvodu ústavný   súd   podnet   navrhovateľa   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.