znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 219/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť maloletej J. H., JUDr. V. H. a J. M., všetci trvale bytom M., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Michalovce v konaní vedenom   pod sp.   zn. 17 P   173/2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 334/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   maloletej   J.   H.,   JUDr.   V.   H.   a J.   M.   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. decembra   2012   doručená   sťažnosť   maloletej   J.   H.,   JUDr.   V.   H.   a J.   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 P 173/2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 334/2012.

2.   Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   ustanovenia   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom,   pričom   uviedli,   že: „Obaja   sme bez   zamestnania.   Sťažovateľ ja   som evidovaný úradom práce v M. od 05. 05. 2009 na základe rozhodnutia úradu práce M. č. k. 2009/11504 z 18. 05. 2009. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberám od štátu mesačne dávku   vo   výške   62,50.-   €.   (...)   Sťažovateľka   od   01.   júla   2011   som   práceneschopná   a dočasná práceneschopnosť trvá. (...) Som občanom v hmotnej núdzi a poberala som od štátu dávku vo výške 129,29.- € za obdobie 01 až 04 a t. č. vo výške 97,19.- € za obdobie 05 až 12. (...)

Nakoľko ústavnému súdu preukazujeme doručenými prílohami (originály potvrdení z úradu práce) svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery žiadame v prípade prijatia sťažnosti na konanie ustanoviť nám advokáta na zastupovanie.“

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že na základe „spoločného návrhu rodičov podaný súdu dňa 21. 06. 2011“ sa začalo konanie «o schválenie dohody rodičov o striedavej starostlivosti k mal. dcére J. H.(...)

- veci bola pridelená sp. zn. 17P/173/2011 a pripadla na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. C.,

- zákonná sudkyňa namietala svoju zaujatosť. Krajský súd Košice sudkyňu z konania nevylúčil uznesením sp. zn. 11NcC/27/2011-17 z 01. 08. 2011,

- okresný súd Michalovce uznesením z 27. 09. 2011 ustanovil mal. J. za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M.,

- matka mal. J. podala súdu dňa 02. 09. 2011 návrh na zverenie dcéry do osobnej starostlivosti, veci bola pridelená sp. zn. 2P/219/2011 a pripadla na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. C.,

- matka mal. J. písomne doručeným podaním súdu 05. 10. 2011 späťvzala svoj návrh a žiadala toto konanie zastaviť,

- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 2P/219/2011 z 20. 12. 2011 spája vec 2P/219/2011 s vecou 17P/173/2011 na spoločné konanie pod sp. zn. 17P/173/2011,

- krajský súd uznesením sp. zn. 8CoP/51/2012-43 zo 06. 03. 2012 zamietol odvolanie otca o ustanovení kolízneho opatrovníka mal. J., potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa (poukázal na ust. § 90 ods. 4, písm. a) zákon č. 305/2005 Z. z. v plat. znení),

- úrad práce M. podal súdu dňa 23. 03. 2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia na umiestnenie mal. J.-dieťa sťažovateľov do detského domova,

- veci   bola   prideľovaná   opakovane   iná   spisová   značka:   3PPOm/18/2012,   ev. 1PP/99/2012,   ev.17P/99/2012, napokon vec pripadla na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. C.

Návrh úradu práce na predbežné opatrenie z 23. 3. 2012 uvádza, že dieťa bolo do detského domova umiestnené na výkon rozhodnutia súdu príslušníkmi Obvod. oddelenia PZ M.   (1.   strana   návrhu)   ako   aj   skutočnosť,   že   o   zverenie   mal.   J.   do náhradnej   rodinnej starostlivosti neprejavil nikto z blízkych príbuzných. (...)

- Okresný súd Michalovce uznesením sp. zn. 17P/99/2012 z 26. 03. 2012 ustanovil mal. J. za opatrovníka Mgr. J. D., pracovníčku úradu práce, soc. vecí a rodiny M.,

- žiadosť   sťažovateľov-rodičov   mal.   J.   doručená   úradu   práce   dňa   27. 03. 2012 o navrátenie mal. J. domov,

- okresný   súd   Michalovce   právoplatným   uznesením   z   26.   03.   2012   sp.   zn. 17P/99/2012-9 rozhodol o umiestnení mal. J. H. dočasne do starostlivosti D. R.,

- sťažovateľ podal som súdu dňa 02. 04. 2012 proti rozhodnutiu súdu odvolanie(...) krajskému súdu v Košiciach.

Rozhodnutiu súdu o mal. J. predchádzala návšteva 2 pracovníkov u nás doma dňa 19. 03. 2010 (S. a S.), ktorí prišli do bytu sťažovateľov v opitom stave. Návšteva odmietla opustiť byt sťažovateľov a vyústila zo strany pracovníka úradu (S.) do fyzického útoku voči sťažovateľke za prítomnosti dieťaťa - mal. J.

-   krajský   súd   sa   opakovane   zaoberal   opakovanou   námietkou   zaujatosti   zákonnej sudkyne   JUDr.   M.   C.   a   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   3NcC/19/2012-64   zo   17. 05. 2012 o vrátení   veci   ako   bezdôvodne   predloženej   (na   opakované   oznámenia   tých   istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá),

- sťažnosť doručená sťažovateľom súdu dňa 01. 06. 2012 na prieťahy v konaní súdu prvého stupňa(...)

-   Okresný   súd   Michalovce   vykonal   dňa   06.   07.   2012   vo   veci   17P/173/2011 pojednávanie a rozhodol vec tak, že (okrem iného) zastavil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti o mal. J.,

-   proti   rozsudku   súdu   zo   06.   07.   2012   podal   krajskému   súdu   dňa   24. 07. 2012 odvolanie úrad práce v M.,

- sťažovatelia podali súdu dňa 02. 08. 2012 k odvolaniu úradu práce M. vyjadrenia a podali v nich návrhy na rozhodnutie odvolacím súdom(...)

-   sťažovateľ   odoslal   som   súdu   písomné   podania   z   18.   10.   2012,   14. 11. 2012 (opakovaná Žiadosť o navrátenie mal. J. k biologickej rodine) (...) z 03. 12. 2012 spolu s napísaným vyjadrením dieťaťa-mal. J. v D., citujem vyjadrenie: „Chcem byť doma“(...). Podania sú návrhmi na dokazovanie v odvolacom konaní. Odpoveď, ani predvolanie som neobdržal.

- sťažovateľ odoslal som 20. 11. 2012 predsedovi krajského súdu Košice sťažnosť na prieťahy   v   odvolacom   konaní   vo   veci   17P/173/2011   okresného   súdu   Michalovce. Odpoveď, predvolanie, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu som neobdržal. (...)

Ak ústavný súd vyššie uvádzané skutočnosti o porušovaní ústavného práva dieťaťa a rodičov a o prieťahoch v konaní a rozhodovaní súdmi nebude považovať za dostačujúce, sťažovatelia navrhujeme požiadať o spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/173/2011 odvolací súd v Košiciach, kde sa toho času nachádza, aby mohlo byť vykonané dokazovanie týmto spisom.

(...) Pravidelne navštevujeme d. a vidíme ako naše dieťa citovo trpí túžbou za svojimi rodičmi!   Súdne   konania   a   rozhodovania   súdov   sú   našou   citovou   ujmou.   Prieťahy odvolacieho   konania   sú   iba   citovým   vydieraním   nášho   dieťaťa   a   nás   samotných. Pravdepodobne nás nútia k niečomu (okolnosti uvádzané úradom), nevieme k čomu, čo považujeme od začiatku za skutkovo a právne irelevantné! Sú to iba snahy rozbíjať náš vzťah,   biologickú   rodinu   dieťaťa.   Vždy   sa   vzorne   o   dcéru   J.   staráme.   Má   vybudovaný zásluhou našej výchovy, svojou obľúbenosťou a ústretovosťou u príbuzných, známych aj u cudzích ľudí pekné vzťahy. Je inteligentná a rozumná. Vec našej dcéry J. je výsledok nie slepej spravodlivosti, ale slepej nenávisti a pomsty!

(...) Ten istý orgán súdnej moci neakceptuje nález ústavného súdu. Odmieta právo biologickej rodiny na svoje dieťa a právo dieťaťa na svoju rodinu. Nesleduje meritórne rozhodovanie   v   rozumnom   čase.   Odvolací   súd   o   návrhu   na   predbežné   opatrenie na umiestnenie mal. J. do detského domova o odvolaní sťažovateľa rozhodol za dobu jeden a pol mesiaca. O odvolaní úradu práce (od 24. 07. 2012) nečinnosť odvolacieho súdu trvá už piaty mesiac. V predchádzajúcich rozhodnutiach zastával odvolací súd právny názor, že záujem dieťaťa je prvoradý. Ministerstvo spravodlivosti SR mediálne uisťuje verejnosť, že súdy rozhodujú veci maloletých detí urýchlene do dvoch mesiacov.

Zložitosť   tejto   veci   je   vyvolaná   úradom   práce   a   rozhodovacou   činnosťou   súdov. Dôkazová povinnosť v konaní absentuje. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania súdov,   ktoré   smeruje   k   odstráneniu   právnej   neistoty.   Priznanie   ústavného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   i   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo (II. ÚS 26/95 č. 7/95).

Sťažovatelia žiadame ústavný súd, aby našej dcére mal. J. a jej rodičom priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 127 ústavy, pretože v konaní a rozhodovaní súdov ochrana práv nie je rýchla a účinná v súlade s ust. § 6 O. s. p. a stále pretrváva stav právnej neistoty, vytvorený konaniami súdov. Súdy arbitrárne interpretujú a aplikujú zákon a nález ústavného súdu ÚS 14/05 na daný prípad nášho dieťaťa v rozpore s praxou súdov. Starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (čl. 41 ods. 4 prvá veta ústavy, resp. čl. 32 ods. 4 prvá veta Listiny). Finančné zadosťučinenie požadujeme pre dcéru mal. J. v sume 16 597.- €, ale aj pre nás sťažovateľov - rodičov dieťaťa, rovnako po 16 597.- €, a takéto zadosťučinenie vzhľadom na (fiktívnu) zložitosť veci považujeme za primerané.

Navrhujeme, aby vec ústavný súd rozhodol takto(...):

1) Základné právo dieťaťa mal. J. H., t. č. v D. R. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle Nálezu ústavného súdu ÚS 14/2005 v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/173/2011 konaním a odvolacím rozhodovaním súdov bolo porušené.

2) Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Košiciach, aby v odvolacom konaní konal a rozhodoval bez prieťahov a tak, aby rešpektoval práva mal. dieťaťa J. H. na jej biologickú rodinu.

3) Ústavný súd priznáva podľa čl. 127 ods. 3 ústavy mal. dieťaťu J. H. finančné zadosťučinenie vo výške 16 597.-€ a sťažovateľom rodičom mal. dieťaťa každému rovnako vo výške 16 597.- €, t. j. spolu 49 791.- €.».

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

6.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   P   173/2011   a   postupom krajského   súdu   –   podľa   zistenia   ústavného   súdu   –   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 CoP 334/2012.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo   samotnej   sťažnosti   sťažovateľov   vyplýva,   že   napadnuté   konanie vedené   pod sp. zn. 17 P 173/2011 bolo na okresnom súde skončené 6. júla 2012, pretože „Okresný súd Michalovce vykonal dňa 06. 07. 2012 vo veci 17P/173/2011 pojednávanie a rozhodol vec tak,   že   (okrem   iného)   zastavil   konanie   o   nariadenie   ústavnej   starostlivosti   o   mal.   J.“. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním z 12. decembra 2012, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovatelia tiež označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovatelia   sa   v predmetnej   veci domáhali   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti vo vzťahu k okresnému súdu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

7.1 Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na   uplatnenie   ktorého   má   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   v spojení   s § 6   zákona č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdoch   a sudcoch“),   t.   j.   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV.   ÚS   153/03). Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona   č. 757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších   predpisov)   neumožnilo   účinnú   ochranu   základného   práva   sťažovateľov priznaného im podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto bolo potrebné ich sťažnosť smerujúcu voči okresnému súdu odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

8. Pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   krajského   súdu v odvolacom   konaní vedenom pod   sp.   zn. 8 CoP   334/2012, ústavný súd   konštatuje, že napadnuté odvolacie konanie sa začalo 13. augusta 2012. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že „nečinnosť odvolacieho súdu trvá už piaty mesiac“.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr. I. ÚS 42/01).   Postup   krajského   súdu   v danej   veci   sa   v napadnutom   konaní   zjavne nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   s ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   a   v súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou činnosťou uvádza, že neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského   súdu   v označenom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného   práva   sťažovateľov   zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy,   a   preto   sťažnosť   sťažovateľov   v tejto   časti   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu   dochádzalo   k prieťahom   v konaní,   sťažovateľom   nič   nebráni   v tom,   aby   opätovne podali sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013