znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 219/2012-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť G. L., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4 T 110/2007 z 21. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. L.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2012 doručená sťažnosť G. L., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 110/2007 z 21. novembra 2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   rozsudkom   označeného   okresného   súdu uznaný vinným z trestného činu pokusu ublíženia na zdraví, prečinu výtržníctva, za čo bol podľa § 155 ods. 1 a 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a   4   mesiace.   Na   základe   ním   podaného   opravného   prostriedku   proti   tomuto   rozsudku Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 13/2008 uznesením zo 6. marca 2008 jeho sťažnosť zamietol. V sťažnosti namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval skutkovú podstatu trestného činu, ktorého sa dopustil, uložil mu trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nenariadil a neustanovil súdneho tlmočníka v konaní, pretože dostatočne neovláda slovenský jazyk, a to i napriek tomu, že o to žiadal. Súd však nepovažoval za potrebné tlmočníka ustanoviť,   neboli dostatočne vypočutí ani svedkovia a ich rozporné výpovede neboli odstránené k vyjasneniu veci. Celým konaním boli ním označené práva porušené, preto žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález: „Ústavou SR zaručené práva G. L. v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR boli porušené v konaní Okresného súdu Levice č. k. 4 T 110/07.

Ústavou SR zaručené práva G. L. čl. 47 ods. 4 Ústavy SR boli porušené v konaní Okresného súdu Levice č. k. 4 T 110/07.

Rozsudok   Okresného   súdu   v   Leviciach   sa   ruší   a   vracia   sa   trestná   vec   vedená na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4 T 110/07 do stavu pred porušením ústavných práv. G.   L.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   za   porušenie   jeho   práv   zaručených Ústavou SR vo výške 10 000,-... EUR, ktoré je mu povinný zaplatiť Okresný súd Levice do 60 dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Priznáva sa náhrada hotových výdavkov a odmena advokátovi, ktorého ustanovil Ústavný súd SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení lebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (napr.   I.   ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažovateľ   napadol   rozsudok   okresného   súdu   z   21. novembra 2007.   Rozsudok krajského   súdu,   ktorý   rozhodoval   o   sťažnosti   sťažovateľa,   nebol   na   ústavnom   súde napadnutý sťažnosťou. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok vedený v konaní pod sp. zn. 4 T 110/2007 sa stal právoplatným 6. marca 2008. Sťažnosť ústavnému súdu   bola   doručená   13.   júna   2012,   z   čoho   vyplýva,   že   bola   doručená   v čase,   keď   už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012