znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 219/05-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Lubyho a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti J. Č., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., so sídlom K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96), takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice - okolie p r i k a z u j e aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. Č. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice – okolie   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie   j e   p o v i n n ý uhradiť J. Č. trovy konania 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokátky JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2005   doručená   sťažnosť   J.   Č.,   trvale   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., so sídlom K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 124/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 C 601/96).

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je žaloba z 19. novembra 1996,   ktorou   sa   sťažovateľ   a ďalšia   žalobkyňa   domáhajú   zrušenia   a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti žalovaným J. I., bytom K., a spol. V namietanom konaní sp. zn. 16 C 124/99 bolo dosiaľ nariadených sedem pojednávaní; vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, hoci od podania žaloby uplynulo takmer desať   rokov.   Sťažovateľ   v doterajšom   priebehu   konania   celkom   17-krát   písomnými podaniami   urgoval   priebeh   konania.   Dňa   19.   decembra   2003   doručil   sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú dosiaľ nedostal odpoveď. Posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27. júla 2004 a bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Podľa   názoru   sťažovateľa   dochádza   v   doterajšom   priebehu   namietaného   konania nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi okresného súdu k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:

„1./   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod č. k. 16 C 124/99, porušené.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000 Sk, ktoré je Okresný súd Košice – okolie povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a pretože nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 219/05-10 zo 6. októbra 2005 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a aj okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Sťažovateľ ani okresný súd na ústnom pojednávaní netrvali, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania upustil.

K sťažnosti predložil okresný súd vyjadrenie prejednávajúcej sudkyne:„Konanie   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   sa   začalo 21. 11. 1996 na návrh J. Č. a H. I. proti odporcom 1/ J. I., 2/ F. E., 3/ H. I. rodenej M. E. a 4/   T.   I.   rodenej   M.   E..   Predmetom   konania   je   zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   v katastrálnom   území   K.,   ktoré   sú   zapísané   na   liste vlastníctva   číslo   24.   Návrh   bol   podaný   predčasne,   odporcovia   v 2.   až   4. rade   neboli zapísaní   ako   spoluvlastníci   na   liste   vlastníctva,   návrh   smeroval   proti   nim   z dôvodu právneho nástupníctva po zomrelej podielovej spoluvlastníčke. Za konania – 20. 1. 1998 došlo k vydaniu osvedčenia o vydržaní uvedeného podielu pre odporcu J. I.. Z tohto dôvodu navrhovatelia vzali návrh dňa 30. 12. 1998 proti odporcom 2 – 4 späť, uznesením č. k. 16 C 601/96-44 zo dňa 29. 1. 1999 bolo konanie proti nim zastavené a vec sa vedie pod číslom konania 16 C 124/1999. Za konania boli vykonané zmeny v zápise nehnuteľností v katastri nehnuteľností,   na   sporných   parcelách   sú   domové   nehnuteľností   s odlišným   vlastníckym režimom. Je potrebné uviesť, že v minulosti sa viedlo pod číslom konania 6 C 841/73 na návrh   predchodcu   odporcu   proti   predchodcovi   terajších   navrhovateľov   a nástupcom zomrelej   podielovej   spoluvlastníčky   konanie   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, rozsudkom, č. k. 6 C 841/73-40 zo dňa 28. februára   1975,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   15.   5.   1975   bolo   zrušené   podielové spoluvlastníctvo   a vykonané   vyporiadanie   rozdelením   nehnuteľností.   Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Cz 4/78 zo dňa 25. 1. 1978 však bol uvedený rozsudok zrušený z dôvodu porušenia zákona, vec bola vrátená na konanie bývalému Okresnému súdu Košice – vidiek a konanie sa skončilo 15. 11. 1978 pre späťvzatie návrhu. Medzičasom si však odporca J. I. s manželkou vystavili na základe stavebného povolenia vydaného 5. 11. 1975 rodinný dom na parcele, ktorú odporca získal do vlastníctva podľa rozsudku, ktorý bol neskôr zrušený, na časti nehnuteľností, ktoré takto pripadli predchodcom navrhovateľov stojí starý neobývaný dom vystavený ich predchodcami, ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Odporca v uvedenom dome trvale býva, ako samostatne hospodáriaci roľník využíva rôzne mechanizmy, ktoré má umiestnené na týchto nehnuteľnostiach.

Na tunajšom súde sa pod č. k. 7 C 65/95 vedie na návrh J. Č. a H. I. proti odporcovi J.   I.   konanie   o vypratanie   nehnuteľností   podľa   užívacieho   stavu   založeného   rozsudkom vydaným   v konaní   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   ktorý   bol zrušený, uznesením č. k. 7 C 65/95-101 zo dňa 23. 2. 2005 bolo uvedené konanie prerušené do   skončenia   tohto   konania   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva vedeného pod č. 16 C 124/1999. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov však doposiaľ nepodal návrh na určenie spôsobu užívania sporných nehnuteľností.

Znaleckým   dokazovaním   z odboru   geodézie   a kartografie   bola   zistená   možnosť rozdelenia   nehnuteľností   podľa   veľkosti   podielov   s prihliadnutím   na vlastníctvo   oboch domov,   problematická   je   nedostatočná   šírka   pozemku   medzi   domami   a zriadenie primeraných   samostatných   prístupov   na   rozdelené   nehnuteľnosti   s prihliadnutím   na doterajší spôsob a účel ich užívania účastníkmi. Po doručení znaleckých posudkov a zistení stanovísk účastníkov k nim boli nariadené dve pojednávania, ktoré sa však nevykonali pre dlhodobú práceneschopnosť odporcu a spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vykonanie úkonov podľa poverenia, vo veci je určené pojednávanie na deň 26. 1. 2006 o 13.15   hod.   Je   potrebné   uviesť,   že   medzi   účastníkmi   konania   sa   rokovalo   o možnosti mimosúdneho vyriešenia sporu odporca, ktorý má záujem získať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za náhradu vyjadril záujem zadovážiť pre navrhovateľov primeranú náhradnú nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o oneskorené nariadené predbežné opatrenie, pôvodné podanie zo dňa 31. 7. 2002 doručené súdu 13. 8. 2002 a zrejme vzhľadom na žalobný petit som ho prehliadla a považovala za podanie vo veci 7 C 65/1995 s predmetom konania vypratanie nehnuteľnosti,   v ktorej   som   pravidelne   zisťovala   stav   konania.   Podanie   malo nezrozumiteľný žalobný petit a bolo doplnené podaniami zo dňa 22. 5. 2003 a 30. 7. 2003. Plynulosť   postupu   v konaní   je   po   zadovážení   znaleckých   posudkov   z odboru   geodézie a kartografie s použiteľným geometrickým plánom bola prerušená vážnymi prekážkami na strane odporcu – preukázanou práceneschopnosťou, pre ktorú sa nevykonali pojednávania určené na 3. 2. 2005 a na 17. 3. 2005, ako aj úkonmi vyššieho súdneho úradníka. Na pojednávaní, ktoré je určené na 26. 1. 2006 je pravdepodobné vydanie rozhodnutia vo veci. Prehľad úkonov súdu vo veci od začatia konania:

30. 1. 1997 - informatívny výsluch

30. 4. 1997 - výzva navrhovateľom na preukázanie vecnej legitimácie odporcov

26. 5. 1997 - oznámenie predĺženia lehoty na preukázanie vecnej legitimácie a mimosúdne vybavenie veci (podľa žiadosti navrhovateľov)

13. 11. 1997 - opätovná výzva navrhovateľom ohľadne stavu vydania osvedčenia o vydržaní vlastníctva

25. 5. 1998 - výzva navrhovateľom na doručenie aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností a ďalších listín

22. 6. 1998 - výzva navrhovateľom na dispozíciu s návrhom voči odporcom v 2. –

4. rade

22. 12. 1998 - opätovná výzva navrhovateľom na oznámenie uvedenej dispozícii s návrhom

29. 1. 1999 - rozhodnutie o zastavení konania proti odporcom v 2. – 4. rade

24. 5. 1999 - pojednávanie vo veci odročené za účelom zadováženia listinných dôkazov

25. 6. 1999 - urgencia odporcu na doručenie žiadaného výpisu z katastra nehnuteľností

7. 10. 1999 - pojednávanie vo veci odročené za účelom doplnenia dokazovania

12. 10. 2000 - pojednávanie vo veci odročené za účelom vykonania ohliadky nehnuteľností

20. 2. 1001- ohliadka nehnuteľností v kat. území K.

21. 3.2002 - pojednávanie vo veci

18. 8. 2003 - pripustenie zmeny návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nariadenie predbežného opatrenia

12. 2. 2004 - nariadenie znaleckého dokazovania z odboru geodézia a kartografia za účelom zistenia možnosti rozdelenia nehnuteľnosti

21. 6. 2004 – rozhodnutie o odmene a náhrade nákladov znalca za znalecký posudok zo dňa 11. 6. 2004

28. 7. 2004 - pojednávanie vo veci odročené za účelom zistenia stanoviska odporcu k navrhnutým alternatívam rozdelenia nehnuteľností podľa znaleckého posudku

18. 8. 2004 - urgencia odporcu na vyjadrenie k znaleckému posudku

31. 8. 2004 - doručenie podania odporcu navrhovateľom

11. 10. 2004 - nariadenie znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie – znalcovi uložené vypracovať geometrický plán podľa alternatívy 2 predchádzajúceho posudku.

29. 11. 2004 - urgencia znalca

Dňa 20. 12. 2004 určený termín pojednávania na 3. 2. 2005 a vyšší súdny úradník bol poverený rozhodnúť o odmene a náhradách znalca za úkon zo dňa 12. 12. 2004. Dňa 2.   2.   2005 na žiadosť   odporcu zrušené pojednávanie určené na 3.   2.   2005 z dôvodu   jeho   práceneschopnosti   a určené   pojednávanie   na   17.   3.   2005,   ktoré   sa   pre trvanie prekážky na strane odporcu – nemoci nevykonalo.

Dňa   22.   2.   2005   –   uznesenie   vyššieho   súdneho   úradníka   o odmene   a náhradách znalca, ktoré bolo zrušené uznesením zo dňa 22. 6. 2005.

Dňa 14. 10. 2005 – uznesenie vyššieho súdneho úradníka o odmene a náhradách znalca.

Vo veci je určené pojednávanie na 26. 1. 2006 o 13.15 hod.“.

Ústavný súd zistil zo spisu v zásade rovnaké skutočnosti. Na okresnom súde zistil ústavný súd, že pojednávanie nariadené na 26. január 2006 bolo odročené na 16. február 2006; toto pojednávanie sa taktiež neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 20/02, I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam; sťažovateľ je v tomto konaní žalobcom. Toto   konanie   aj   vzhľadom   na   potrebu   nariadenia   znaleckého   dokazovania   a počet účastníkov na strane odporcu možno považovať za fakticky zložitejšie a pri rozhodovaní ústavný   súd   na   túto   skutočnosť   prihliadal.   Právne   však   toto   konanie   zložité   nie   je;   je súčasťou štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Ďalším kritériom, pomocou ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Zo spisu vyplynulo, že okresný súd vyzýval navrhovateľov, a tým aj sťažovateľa na   predloženie   rôznych   listinných   dôkazov.   Žalobcovia   (a sťažovateľ   ako   jeden   z nich) žiadali   o predĺženie   niektorých   lehôt   určených   súdom   na   predloženie   týchto   listinných dôkazov, ďalej žiadali o vydanie predbežného opatrenia a úpravu petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa názoru ústavného súdu správanie sťažovateľa bolo aktívne a zákonom   dovolené   procesné   úkony,   ktoré   robil   (návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia,   úprava   petitu),   nemožno   považovať   za   také   skutočnosti,   ktoré   významnejšie prispeli k celkovej doterajšej dobe konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, prihliadal ústavný súd na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd doterajší postup okresného súdu vo vzťahu k namietaným zbytočným prieťahom v konaní hodnotil jednak z hľadiska nečinnosti, jednak z hľadiska neefektívnej činnosti.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu dospel k záveru, že od podania návrhu   na   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   21.   novembra   1996 okresný   súd v zásade   konal tak,   aby získal   relevantné podklady   o nehnuteľnostiach   pre rozhodnutie vo veci samej, a to až do 7. októbra 1999, keď pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo, bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania, avšak v nasledujúcom období v trvaní jedného roka vo veci napriek urgencii navrhovateľov neuskutočnil žiaden úkon. Ďalší rok bez vykonania akéhokoľvek úkonu (s opätovnou urgenciou navrhovateľa) uplynul od vykonania ohliadky nehnuteľnosti vo februári 2001 do pojednávania vo veci v marci 2002,   ktoré bolo   odročené za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania.   Ústavný   súd konštatuje, že nariadenie znaleckého dokazovania po siedmich rokoch od začatia konania nemožno považovať za efektívny postup súdu. Okresnému súdu trvalo taktiež rok, kým rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Po nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania v októbri 2004 a získaní znaleckého posudku v decembri 2004 sa v roku 2005 z dôvodu   opakovaného ospravedlnenia   neúčasti   odporcu   na nariadených   pojednávaniach (február 2005 a marec 2005) vo veci samej v zásade nekonalo.

Berúc   do   úvahy   trojročnú,   i keď   nie   súvislú   nečinnosť   okresného   súdu,   ako   aj nedostatočnú efektívnosť konania (vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené až po siedmich rokoch od podania návrhu) ústavný súd dospel k záveru, že v konaní sp. zn. 16 C 124/99 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 500 000 Sk. Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu (desať rokov), konkrétne na okolnosti prípadu, najmä nečinnosť okresného súdu v celkovom trvaní tri roky a neefektívnosť konania v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, považoval ústavný súd sumu 60 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. H. K., K., ktoré si síce uplatnil, ale konkrétne ich nevyčíslil. Podľa spisu ústavný súd vyčíslil trovy konania za dva úkony právnej pomoci každý v sume 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál po 150 Sk, t. j. spolu   5   302   Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006