znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 219/04-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť Z. Š., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., K., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 587/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 587/2001   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 22 C 587/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Z.   Š. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   45 000   Sk   (slovom štyridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Z. Š. n e p r i z n á v a   právo na úhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Z.   Š.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou   namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 587/01.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

Narodením môjho syna začalo konanie o určenie otcovstva, ktoré podala príslušná matrika. 17. 8. 2001 došlo mne (navrhovateľke) z Okresného súdu Košice II uznesenie, v ktorom súd stanovuje Okresný úrad – odd. soc. starostlivosti – OSV RSRD Košice II za opatrovníka pre môjho syna (T. B.)...

V tomto čase boli asi 2 pojednávania, z ktorých sa spísali výpovede obidvoch strán.

17.   10.   2001   som   spísala   (navrhovateľka)   žalobu   týkajúcu   sa   konania   o určenie otcovstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na Popradskej 74 v Košiciach, ktorú hneď odoslali na Okresný súd Košice II.

Keďže sa do tohto času nič nekonalo vo veci určenia termínu konania na určenie otcovstva   dňa   13.   02.   2004   som   (navrhovateľka)   osobne   podala   Návrh   na   stanovenie termínu pojednávania na Okresný súd Košice II...

V prípade dokázania viny, že v tomto prípade skutočne došlo k súdnym prieťahom žiadam odškodné od Okresného súdu Košice II vo výške 45 000,- Sk“.

Predseda okresného súdu k právnej a skutkovej zložitosti veci uviedol, že skutková zložitosť sporu môže byť v súčasnom štádiu konania daná len nutnosťou nariadiť vo veci znalecké dokazovanie; iné skutočnosti, ktoré by takúto zložitosť dokazovali, zatiaľ neboli zo spisu preukázané. Za právne zložité toto konanie nemožno považovať.

K postupu okresného súdu jeho predseda uviedol:

„- žaloba o určenie otcovstva bola tunajšiemu súdu doručená Okresným úradom Košice II dňa 22. 10. 2001 a pridelená do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. A. B. Po jej nástupe na materskú dovolenku bol spis opatrením predsedu súdu dňa 15. 2. 2002 presunutý do súdneho oddelenia sudkyne M. H. a po jej odchode na Krajský súd v Košiciach dňa 2. 1. 2003 do súdneho oddelenia JUDr. D. P.

-dňa 26. 4. 2004 bola navrhovateľka vyzvaná na zdokladovanie svojich majetkových pomerov za účelom rozhodnutia o jej žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za návrh.

-uznesením zo dňa 23. 6. 2004 bol v konaní maloletému dieťaťu ustanovený kolízny opatrovník. Rovnopis návrhu bol doručovaný na vyjadrenie odporcovi.

-dňa 12. 11. 2004 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 21. 12. 2004.

-dňa 21. 12. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

-zo spisu neboli zistené prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl.   Občianskeho súdneho poriadku.

-zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

-za   prieťahy   spôsobené   súdom   možno   považovať   obdobie   od   podania   návrhu (22. 10. 2001)   do   vykonania   prvého   úkonu   (26.   4.   2004),   i keď   tieto   spočívali i v objektívnych   okolnostiach,   spôsobených   vyššie   uvedenou   zmenou   zákonných sudkýň v konaní.

-posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu.“

Chronológia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúca   z   obsahu   vyjadrenia   predsedu okresného súdu korešponduje aj s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 22 C 587/01, ktorý bol ústavnému súdu predložený spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Účelom   základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo   v nej   účastníkovi   konania   (sťažovateľovi)   ide,   b)   správania   účastníka   konania   a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Z   obsahu   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   v preskúmavanej   veci   od   podania návrhu na začatie konania o určenie otcovstva do novembra 2004 je poznamenané takou nečinnosťou   okresného   súdu,   ktorá   umožňuje   záver   o   porušení   základného   práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bez toho, aby sa   konanie posudzovalo osobitne podľa   uvedených   kritérií.   Preto   ústavný súd   rozhodol o tom, že v konaní pred okresným súdom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd   v tejto spojitosti   pripomína, že sťažovateľka   je účastníčkou   konania o určenie   otcovstva,   v ktorom   sa   rozhoduje   o osobnom   statuse   jej   dieťaťa   a súvisiacich existenčných otázkach. Ústavný súd by očakával, že v takej veci všeobecné súdy budú postupovať   s maximálnym   urýchlením   a starostlivosťou,   lebo   sa   týka   najvýznamnejších otázok postavenia jedinca v spoločnosti a v rodine.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 22 C 587/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka uviedla, že ak sa dokáže vina v postupe okresného súdu, t. j. že v tomto prípade skutočne došlo k súdnym prieťahom, žiada finančné zadosťučinenie 45 000 Sk.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v jej veci je taký, že sťažovateľka oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty zvýšenej aj negatívnym pocitom, že okresný súd začal konať vo veci samej   až tri   roky   po podaní   návrhu   na začatie konania o určenie   otcovstva.   Dlhodobú nečinnosť súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť, pretože okresný súd bol povinný zohľadniť povahu veci   a význam súdneho rozhodnutia   pre účastníkov konania, v ktorom sa rieši otázka otcovstva, výchovy a výživy maloletého dieťaťa, ktorého matkou je sťažovateľka. Preto ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 45 000 Sk, ktorá vyjadruje dôsledky porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd nepriznal úhradu trov konania sťažovateľke, pretože právny zástupca ustanovený ústavným súdom sa zriekol nároku na ich úhradu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005