znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 218/2013-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   októbra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. R., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04   p o r u š i l základné právo P. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 8/04 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P.   K.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P.   K.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   407,55   €   (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. P. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 218/2013-12   zo   4.   apríla   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.2 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že„(...)   Sťažovateľ   10.   10.   2003   doručil   Okresnému   súdu   Bratislava   I   žalobu o neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru   a   priznanie   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   bola odstúpená a doručená 08. 01. 2004 Okresnému súdu Bratislava II ako príslušnému konať vo veci. Návrhu bola pridelená spisová značka 12C/8/2004.“.

Sťažovateľ v ďalšom opisuje priebeh napadnutého konania a dodáva, že:„(...) Kritériom ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sú podľa ústavného súdu najmä zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Zo súdneho spisu sp. zn. 12C/8/2004 vyplýva, že Okresný súd Bratislava II vo veci sťažovateľovho návrhu, ktorým sa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru od podania návrhu na konanie, t. j. od 08. januára 2004 vytýčil termín na prvé pojednávanie vo veci samej po štyroch rokoch a šiestich mesiacoch od podania návrhu. Nekonanie súdu vo veci samej v dĺžke štyri roky a šesť mesiacov považuje sťažovateľ za zbytočné prieťahy v konaní. Z   úkonov   sťažovateľa   voči   súdu   je   z   predmetného   súdneho   spisu   zrejmé,   že   sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia a zmeny(doplnenia) žalobného návrhu. Úkony súdu   vo   veci   predbežného   opatrenia   však   nie   sú   činnosťou   súdu,   ktoré   by   viedli k odstráneniu   právnej   neistoty,   ktorej   odstránenia   sa   sťažovateľ   domáha   návrhom na konanie   o   neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru.   Sťažovateľovi   procesné   právo umožňuje využiť inštitút predbežného opatrenia, preto podľa názoru sťažovateľa jeho plné využitie   nemôže   byť   pripísané   na   ťarchu   sťažovateľa   ako   správanie   účastníka   konania spôsobujúce   prieťahy   v   konaní.   Konanie   o   predbežnom   opatrení   nemôže   byť   pre   súd prekážkou spôsobujúcou nekonanie vo veci samej.

V   konaní   vo   veci   samej   však   Okresný   súd   Bratislava   II   ani   po   vytýčení   prvého pojednávania   nepostupoval   v   zmysle   zásady   iura   novit   curia.   Konanie   vo   veci   samej od prvého pojednávania 05. 06. 2008 do rozhodnutia rozsudkom č. k. 12C 8/2004-199, do 22. 01. 2009   je   síce   konaním   rýchlym   ale   ako   vyplýva   z   uznesenia   Krajského   súdu Bratislava   č.   k.   8Co   124/2009-216,   zároveň   aj   konaním   nespĺňajúcim   základné   zásady občianskeho súdneho konania, čiže konaním nezákonným, z ktorého dôvodu muselo byť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušené. Rýchlosť konania v tomto prípade bola na   škodu   kvalite   súdneho   procesu   a   spôsobila   v   konečnom   dôsledku   ďalšie   zbytočné prieťahy   v   konaní   vo   veci   samej   v   dĺžke   ďalších   štyroch   rokov,   ako   aj   zrejmú nehospodárnosť konania vo veci samej.   Konanie vo veci samej na súde prvého stupňa od pojednávania do rozhodnutia je podľa sťažovateľa neefektívnou činnosťou súdu, navyše správanie zákonnej sudkyne voči sťažovateľovi nebolo v súlade so sudcovskou etikou. Za   konanie   súdu   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v   konaní   považuje   sťažovateľ po rozhodnutí   prvostupňového   súdu   zo   dňa   22.   01.   2009   postup   Okresného   súdu Bratislava II   po   podaní   dovolania   voči   uzneseniu   Krajského   súdu   Bratislava   č.   k. 8Co 124/2009-216. Od 10. 08. 2010, t. j. od podania dovolania vo veci samej uplynuli viac ako   dva   roky   a   dva   mesiace   avšak   dovolanie   nebolo   predložené   dovolaciemu   súdu na rozhodnutie. O dovolaní ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa vykonávajúci úkony v dovolacom konaní svojimi neurčitými úkonmi voči   sťažovateľovi   neumožnil   sťažovateľovi   osvedčiť   tvrdenia   vo   veci   oslobodenia sťažovateľa   od   súdnych   poplatkov.   Za   neurčitý   a   nezrozumiteľný   úkon   súdu   voči sťažovateľovi sťažovateľ považuje doručenie zásielky Okresného súdu Bratislava II dňa 20. 09. 2010,   ktorá   obsahovala   len   čisté   tlačivo,   ktoré   by   svojim   obsahom   mohlo   byť tlačivom O. s. p č. 6, teda tlačivom potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch   pre   účely   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov.   Predmetná   zásielka   bola sťažovateľovi doručená bez akéhokoľvek sprievodného listu, ktorý by určito a zrozumiteľne označil   ku   ktorému   konaniu   vedenému   na   Okresnom   súde   Bratislava   II   zásielka   patrí. Zásielka neobsahovala žiadne poučenie, výzvu, spisovú značku, meno a priezvisko sudcu alebo   povereného   zamestnanca   súdu,   žiadny   podpis   ani   dátum.   Predmetnú   zásielku sťažovateľ vrátil Okresnému súdu Bratislava II spolu so sprievodným listom ako zásielku nezrozumiteľnú   a   neurčitú.   Súd   prvého   stupňa   rozhodol   o   nepriznaní   oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov a následne o neustanovení zástupcu sťažovateľovi pre dovolacie   konanie   bez   toho,   že   by   dal   sťažovateľovi   možnosť   osvedčiť   dôvodnosť predpokladov   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov.   Snaha   sťažovateľa   o   nápravu nesprávneho   postupu   súdu   vo   veci   oslobodenia   sťažovateľa   od   súdnych   poplatkov a neustanovenia   mu   zástupcu   bola   neúspešná.   Najvyšší   súd   SR   dovolanie   v   tejto   veci odmietol uznesením č. k. 5Cdo 76/2011. Sťažovateľ postup súdu považuje za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a domáha sa vyslovenia porušenia tohto práva ústavnou sťažnosťou odoslanou Ústavnému súdu 8. 11. 2011, ktorá je na Ústavnom súde vedená pod sp. zn. Rvp 3933/2011.

Okresný súd Bratislava II vo veci 12C 8/2004 však aj svojim následným postupom po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Cdo 76/2011 spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Nereagoval totiž na opakovanú (v poradí druhú) žiadosť sťažovateľa zo dňa 17. 10. 2011, na ustanovenie   zástupcu   pre   dovolacie   konanie.   Súd   ignoroval   žiadosť   sťažovateľa a nezaslal   sťažovateľovi   tlačivo   na   preukázanie   pomerov   sťažovateľa   k   oslobodeniu sťažovateľa od súdnych poplatkov. Takým postupom bráni súd prvého stupňa sťažovateľovi preukázaniu   predpokladov   na   strane   sťažovateľa   dôvodných   pre   ustanovenie   zástupcu z radov advokátov, samému ustanoveniu zástupcu a tým de jure a de facto bráni uplatneniu práva   na   prístup   k   dovolaciemu   súdu,   aby   ten   prejednal   vec   a   rozhodol   o   dovolaní sťažovateľa zo dňa 10. 08. 2010.

Bez   toho,   že   by   bolo   právoplatne   rozhodnuté   o   dovolaní   sťažovateľa   zo   dňa 10. 08. 2010, ktorým sťažovateľ napadol zmeňujúce uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k.   8Co   124/2009-216,   súd   prvého   stupňa   vytýčil   pojednávanie   na   deň   3.   11.   2011, ktorého   sa   sťažovateľ   nezúčastnil.   Keď   sa   ospravedlnil   z   pojednávania   z   dôvodu   jeho predčasného vytýčenia a to práve pre absenciu právoplatného rozhodnutia o dovolaní vo veci samej. Okresný súd Bratislava II vytýčil vo veci samej ďalšie pojednávanie na deň 15. 11. 2012, ktoré však tak ako pojednávanie vytýčené na deň 03. 11. 2011 trpí vadou predčasnosti.

Od podania návrhu na konanie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru, berúc do úvahy dátum 08. 01. 2004, keď bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava II uplynie čoskoro desať rokov a vec sa stále nachádza nerozhodnutá na Okresnom súde Bratislava II. Ak by dovolacie konanie vo veci samej skončilo pre sťažovateľa neúspechom, potom bude potrebné nové konanie a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu vo veci samej, doplniť dokazovanie na prvostupňovom súde, ako aj vzhľadom na procesné práva účastníkov konania na riadne a mimoriadne opravné prostriedky, je konečné rozhodnutie vo veci sťažovateľovho návrhu na konanie, ktorým sa domáha   skončenia   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   po   neplatnom   skončení pracovného pomeru značne vzdialené.

Povaha predmetu sporu - neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zotrvávanie sťažovateľa   v   právnej   neistote,   závažným   spôsobom   zasahuje   do   bežného   života sťažovateľa,   značne   nepriaznivo   vplýva   na   jeho   sociálny   status   a   jeho   psychické rozpoloženie. Sťažovateľ považuje za značne neprimeranú dĺžku doterajšieho konania vo veci samej, ktorá do podania tejto ústavnej sťažnosti dosahuje bez mála desať rokov, s poukázaním na doteraz neefektívnu,   ba v niektorých úkonoch súdu,   nadbytočnú   činnosť súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci návrhu na konanie dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Takýmto postupom súd porušuje základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Trvajúci   stav   právnej   neistoty   neplatného   skončenia   pracovného   pomeru a zamedzenie práva sťažovateľa na časť pracovnej odmeny počas právnej fikcie trvania pracovného pomeru po oznámení žalovanému, že sťažovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu vážne spoločenské problémy, vyradenie zo spoločnosti, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, životnú úroveň na hranici životného minima, ohrozuje sťažovateľovi   zákonom   stanovené   povinnosti   vyživovať   osoby   odkázané   na   jeho   výživu, spôsobuje   mu   neustály   stres   z   vyhodenia   z   nájmu   časti   bytu   pre   možné   nezaplatenie nájomného, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje   zákonné   vysporiadanie   pracovnoprávneho   vzťahu   sťažovateľa   so   žalovaným vo veci.   Z   týchto   dôvodov   sťažovateľ   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   žiada   o   vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

Na   základe   všetkých   vyššie   uvedených   skutočností,   sťažovateľ   týmto   navrhuje, aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález:

Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 12C/8/2004 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. 12C/8/2004 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 9.000 euro, ktorú mu je Okresný súd Bratislava II   povinný zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   poverenou   predsedníčkou,   listom   sp.   zn. Spr. 2059/2013 zo 17. mája 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. júna 2013.

2.1 Poverená predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Vo veci konala pôvodne sudkyňa JUDr. P. P., po jej nástupe na materskú dovolenku   bola   vec   prikázaná   dňa   01. 10. 2007   na   konanie   JUDr.   G.   S.   Ako   vyplýva z pripojenej chronológie vo veci konala plynule, pričom rozsudkom zo dňa 22. 01. 2009 bolo vo veci rozhodnuté, pričom žaloba bola zamietnutá. Sťažovateľ voči rozsudku podal odvolanie a sústavne podával rôzne procesné návrhy,   o ktorých súd musel rozhodovať. Proti týmto rozhodnutiam podával odvolania, pričom využil všetky opravné prostriedky, vrátane dovolania, preto musel byť spis predkladaný odvolaciemu a dovolaciemu súdu na rozhodnutie. Postup sťažovateľa svedčí o určitej miere účelovosti v konaní, nakoľko sa na vytýčených   termínom   pojednávania   mnohokrát   nezúčastňoval   žiadal   o   odročenie pojednávaní, čo má za následok, že do dnešného dňa nemohlo byť meritórne rozhodnuté. Takýto postup účastníka konania nemožno považovať za postup účastníka, ktorý má záujem na plynulosti súdneho konania a súdu poskytuje súčinnosť potrebnú na nariadenie termínu pojednávania v čo najkratšom čase. (...) Navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané finančné zadosťučinenie. V časti, v ktorej žiada, aby ústavný súd nariadil tunajšiemu súdu konať bez zbytočných prieťahov navrhujem nevyhovieť z dôvodu, že súd vo veci plynule koná.

Netrvám na ústnom pojednávaní, navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   poverenej predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:

„Na   požiadanie/doporučenie   zastupujúceho   advokáta   prikladám   svoje   stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 5. 2013 (Spr.2059/2013) vo veci zbytočných prieťahov konania sp. zn. 12C/8/2004 vedeného na tomto súde.

Okresný súd Bratislava II vo vyjadrení uvádza, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 12C 8/2004-199 zo dňa 22. 1. 2009 som sústavne podával procesné návrhy, o ktorých súd musel rozhodovať a využíval som aj opravné prostriedky, čo považuje súd   za   účelové   konanie   z   mojej   strany.   Ďalej   súd   uvádza,   že   som   sa   mnohokrát nezúčastňoval pojednávania a žiadal pojednávania odročiť, čím som mal brániť plynulosti konania.   Uvedené   stanovisko   súdu   považujem   za   účelové,   majúce   za   cieľ   zbaviť   sa zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 12C 8/2004-199 a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, som   podal   dovolanie.   Ako   účastník   konania   som   uvedeným   postupom   sledoval   len spravodlivé   rozhodnutie   vo   veci   samej   a   dosiahnutie   úspechu   v   konaní.   Právo   podať opravný   prostriedok   je   základným   právom   účastníka   konania   a   využitie   tohto   práva nemožno   považovať   za   účelové   konanie.   Využitie   zákonných   prostriedkov   účastníkom konania nemôže byť považované za správanie účastníka, ktoré spôsobuje zbytočné prieťahy v   konaní.   Keďže   Občiansky   súdny   poriadok   ukladá   účastníkovi   konania   povinnosť v dovolacom konaní byť zastúpený advokátom, dispozičné právo účastníka konania podať žiadosť o ustanovenie advokáta v dovolacom konaní a podať žiadosť o oslobodenie od súdnych   poplatkov   je   účastníkovi   dané   zákonom,   vrátane   práva   podávať   opravné prostriedky voči takým nevyhovujúcim procesným rozhodnutiam.

Naopak bol to Okresný súd Bratislava II, ktorý mi zaslal listovú zásielku s čistým tlačivom,   ktoré   mohlo/nemuselo   byť   tlačivom   O.   s.   p.   č.   6   a   to   bez   akéhokoľvek sprievodného listu, bez označenia spisovou značkou, bez podpisu zákonného sudcu alebo povereného   pracovníka   súdu,   čiže   bez   akéhokoľvek   vysvetlenia   ako   mám   s   doručeným tlačivom naložiť. Podľa súdov, ktoré rozhodovali následne vo veci ustanovenia advokáta pre dovolacie konanie ako aj vo veci súvisiacej, čiže rozhodovali o oslobodení od súdneho poplatku, som si mal domyslieť, že mám tlačivo vyplniť a zaslať okresnému súdu k spisovej značke 12C 8/2004. Na takýto názor však nie je žiadna opora v zákone, aj vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy. Ja som takú neurčitú a nezrozumiteľnú zásielku súdu vrátil súdu späť. Súd následne svoje rozhodnutia vo veci ustanovenia advokáta a zákonných podmienok pre jeho ustanovenie založil na vlastných zisteniach bez spolupráce s mojou osobou. Bol to teda okresný súd, ktorý ako nesprávnym úradným postupom, tak i arbitrárnym rozhodovaním vo veci ustanovenia advokáta spôsobil zbytočné prieťahy v dovolacom konaní o ustanovenie advokáta ako aj v dovolacom konaní vo veci samej. V konečnom dôsledku, keby okresný súd náležite zistil skutkový stav a z neho vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej, nebolo by ani môjho odvolania ani môjho dovolania. Takže obviňovanie mojej osoby z účelového konania po nezákonnom rozhodnutí okresného súdu, absolútne neobstojí.

Taktiež   názor   okresného   súdu,   že   som   sa   mnohokrát   nezúčastňoval   pojednávaní s cieľom dosiahnuť prieťahy v konaní je nepravdivý a je len účelovým stanoviskom majúcim za cieľ zbaviť sa zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Chronologicky sa vyjadrím k neúčasti na pojednávaní.

Nezúčastnil som sa pojednávania dňa 11. 12. 2008 z dôvodu, ktorý som uviedol v podaní doručenom súdu dňa 27. 11. 2008 (založené s prílohou v spise), keď som zároveň žiadal o odročenie pojednávania. Dôvod neúčasti a žiadosti o odročenie pojednávania bola nemožnosť pripraviť sa na pojednávanie, pretože mi bolo nezákonne zabránené k prístupu k bytu,   ktorý   som   mal   v   prenájme,   čo   okrem   iného   znamenalo   nemožnosť   prístupu ku kompletnej   mojej   dokumentácii   súdneho   sporu.   Možnosť   naštudovať   súdny   spis na Informačnom centre súdu som nemohol využiť, pretože do pojednávania bolo málo dní a neboli už žiadne voľné termíny na preštudovanie spisu. Navyše som od IC súdu dostal nepravdivú informáciu,   že   pojednávanie   sa koná 6.   12.   2009,   a   k tomuto dátumu som smeroval   aj   ospravedlnenie   sa   z   pojednávania.   Pričom   ako   je   zrejmé,   pojednávanie prebehlo   nie   6.   12.   2009   ale   11.   12.   2009,   teda   nemal   som   vedomosť,   že   sa   vo   veci 11. 12. 2008 bude pojednávať. Nezúčastnil som sa pojednávania vytýčeného na 3. 11. 2011, z dôvodu jeho nezákonného vytýčenia.

V   čase,   keď   sa pojednávanie malo konať   bolo podané   dovolanie vo veci samej, o ktorom   mal   rozhodnúť   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky.   Ako   vyplýva   z   chronológie úkonov súdu, okresný súd v čase, keď sa pojednávanie malo konať stále nepredložil moje dovolanie Najvyššiemu súdu SR. Predložil dovolanie vo veci samej najvyššiemu súdu až dňa 02. 12. 2011. Za procesného stavu podaného dovolania vo veci samej o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté je vylúčené, aby sa konalo pojednávanie vo veci samej na súde prvého stupňa.

Nezúčastnil som sa pojednávania vytýčeného na deň 15. 11. 2012. Z pojednávania som sa ospravedlnil z dôvodu, že som nemal žiadnu vedomosť o stave dovolacieho konania vo veci samej. Okresný súd mi nedoručil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.   6Cdo   234/2011.   Zo   súdneho   spisu   pritom   vyplýva,   že   uvedené   uznesenie   bolo okresnému   súdu   doručené   už   02.   03.   2012.   Pojednávanie   som   taktiež   považoval   za nezákonné   a   predčasne   vytýčené   z   dôvodu,   že   uznesenie   Najvyššieho   súdu   č.   k. 6Cdo 234/2011 nenadobudlo právoplatnosť - nebolo mi doručené. Za procesného stavu podaného dovolania, o ktorom bolo rozhodnuté ale nenadobudlo právoplatnosť je vylúčené, aby sa konalo pojednávanie vo veci samej na súde prvého stupňa. Právoplatnosť uznesenia najvyššieho súdu, ktorým sa rozhodlo o mojom dovolaní vo veci samej nastáva doručením účastníkom konania alebo ich zástupcom. Z emailovej korešpondencie medzi mojou osobou a advokátom Mgr. M. H. (výpis prikladám), ktorý ma v dovolacom konaní vo veci samej zastupoval je zrejmé, že advokátovi ku dňu 1. 2. 2013 nebolo doručené žiadne rozhodnutie vo   veci   dovolania.   Nezúčastnil   som   sa   pojednávania   vytýčeného   na   deň   5. 02. 2013. Okresný súd Bratislava II mi predvolanie na toto pojednávanie zaslal elektronickou formou na   moju   emailovú   adresu.   Takýmto   postupom   súd   porušil   ustanovenie   §   45   ods.   5 Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   predvolanie   na   pojednávanie   je z doručovania   elektronickými   prostriedkami   vylúčené.   S   textom   emailu,   ktoré   bolo predvolaním na pojednávanie som sa oboznámil až 4. 2. 2013. Nebola teda dodržaná ani zákonná päť dňová lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného nevyplýva tvrdenie súdu, že som nemal záujem na plynulosti konania a neposkytoval   som   dostatočnú   súčinnosť   pri   vytyčovaní   pojednávania.   Naopak   je   to okresný   súd,   ktorý   svojim   nezákonným   rozhodnutím   vo   veci   samej,   nezákonným vytyčovaním pojednávaní a nehospodárnym postupom spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. V celom rozsahu trvám na obsahu ústavnej sťažnosti.“

Sťažovateľ napokon 31. júla 2013 v doplnení svojho uvedeného vyjadrenia uviedol:„Vo veci mojej ústavnej sťažnosti zbytočných prieťahov v konaní, sp. zn. 12C/8/2004 vedeného na Okresnom súde Bratislava II, dávam súdu na vedomie, že v konaní o ústavnej sťažnosti netrvám na ústnom pojednávaní.

Zároveň žiadam súd, aby v prípade priznania mi nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu trov právneho zastúpenia prikázal na účet(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 8/04:

Dňa   10.   októbra   2003   podal   sťažovateľ   na   Okresnom   súde   Bratislava   I   proti obchodnej spoločnosti S. spol. s. r. o. (ďalej len „žalovaný“), žalobu o neplatnosť skončenia pracovného   pomeru   a priznanie   nemajetkovej   ujmy   vo   výške   300 000   Sk.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 21 C 8/03.

Dňa 8. januára 2004 Okresný súd Bratislava I postúpil vec okresnému súdu z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 8/04. Dňa   26.   januára   2004   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia na poskytnutie časti pracovnej odmeny vo výške 50 625 Sk. Dňa 23. februára 2004 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-18 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 12. marca 2004 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 27. apríla 2004 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací   súd“)   predložený   spis   s opravným   prostriedkom,   ktorý   uznesením   č.   k. 9 Co 117/04-26 z 31. mája 2004 potvrdil uznesenie okresného súdu.

Dňa 17. júna 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 5. augusta 2004 sťažovateľ podal na Okresnom súde v Bratislave I sťažnosť na prieťahy   v konaní   z dôvodu   postupu   Okresného   súdu   Bratislava   I a Okresného   súdu Bratislava II.

Dňa   2.   septembra   2004   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   I doručené   vyjadrenie Okresného súdu Bratislava II k sťažnosti sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní. Podľa vyjadrenia   súdu   bola   sťažnosť   sťažovateľa   v celom   rozsahu   nedôvodná   a „tvrdenia navrhovateľa, že od doručenia žaloby (1. 8. 2004) súd nevykonal vo veci samej žiadny procesný úkon sú účelové a zavádzajúce“. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že „Vzhľadom na podané predbežné opatrenie a postup navrhovateľa preto súd nemohol konať vo veci samej, ale procesne konal najskôr vo vzťahu k návrhu na PO.“.

Dňa   28.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaslanie   vyjadrenia k žalobe   a predloženie   dôkazu   o tom,   kedy   bolo   sťažovateľovi   doručené   oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Súd ten istý deň vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa 28. septembra 2004 sťažovateľ podal návrh na spojenie veci s konaním sp. zn. 18 C 226/04, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáha doplatenia mzdy. V zmysle návrhu sťažovateľa oba návrhy skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Dňa 6. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k výzve súdu z 28. septembra 2004.

Dňa 7. októbra 2004 sťažovateľ na základe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku súdu doručil odpoveď, v ktorej žiadal zrušenie výzvy z dôvodu jej nesúladu so zákonom Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Dňa 8. októbra 2004 sťažovateľ navrhol zmenu petitu žaloby.Dňa 18. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-41 rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 300 000 Sk z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa   16.   novembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 8/04-41.

Dňa 23. novembra 2004 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Dňa 7. januára 2005 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 29. apríla 2005 krajský súd uznesením č. k. 4 Co 3/05-48 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 4. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 17. júna 2005 sťažovateľ podal na okresnom súde dovolanie proti uzneseniu č. k.   4 Co   3/05-48,   ktorým   odvolací   súd   potvrdil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   č. k. 12 C 8/04-41.

Dňa   12.   júla 2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   v lehote   10   dní   označil konkrétne dôvody, v ktorých vidí splnenie zákonných podmienok na ustanovenie právneho zástupcu,   resp.   aby   doručil   splnomocnenie   udelené   advokátovi   na   jeho   zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa   6.   septembra   2005   sťažovateľ   doručil   odpoveď   na   výzvu   okresného   súdu, v ktorej   upozornil   súd   na   skutočnosť,   že „súd   do   dnešného   dňa   nerozhodol   o zmene, rozšírení   návrhu   na   konanie,   ktorý   som   podal   na   podateľňu   okresného   súdu   dňa 8. 10. 2004“. Ďalej   uviedol,   že „Žaloba   o určenie   neplatnosti   rozviazania   pracovného pomeru a uplatnenie nároku z neplatného rozviazania pracovného pomeru je v zmysle § 4, ods.   2,   písm.   d)   zákona   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   oslobodená   od   súdnych poplatkov. Tým je splnená aj podmienka ustanovenia zákonného zástupcu v zmysle § 30 OSP, pretože u účastníka, ktorý je oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona, súd už pomery účastníka konania pre účely postupu v zmysle § 30 OSP nemusí skúmať, pretože predpoklad,   aby   bol   účastník   súdom   oslobodený   od   súdnych   poplatkov   je   splnený zo zákona.“.

Dňa 21. septembra 2005 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-61 zamietol žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v dovolacom konaní.

Dňa   19.   októbra   2005   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o poskytnutie   30-dňovej lehoty   na   oznámenie   mena   právneho   zástupcu,   ktorý   ho   bude   zastupovať   v dovolacom konaní. Sťažovateľ svojím ďalším podaním z 21. novembra 2005 požiadal okresný súd, aby pokračoval v napadnutom konaní aj v časti návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy.Dňa 17. marca 2006 bol spis s mimoriadnym opravným prostriedkom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 3 Cdo 64/2006.

Dňa   23.   marca   2006   najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   3   Cdo   64/2006-67   dovolacie konanie zastavil z dôvodu nedostatku podmienky konania.

Dňa 3. apríla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa   22.   februára   2007   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   vo   veci   vyhlásenia právneho úkonu za neplatný na 21. jún 2007.

Dňa 22. marca 2007 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-78 pripustil zmenu žalobného   návrhu   (petitu)   podľa   návrhu   sťažovateľa   z   8.   októbra   2004.   Súd   zmenu žalobného petitu v časti nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania nepripustil.

Dňa   10.   apríla   2007   sťažovateľ   požiadal   súd   o zmenu   termínu   nariadeného pojednávania.

Dňa   21.   mája   2007   sťažovateľ   podal   návrh   na   prerušenie   napadnutého   konania do rozhodnutia súdu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 226/04.

Dňa   13.   júna   2007   sťažovateľ   požiadal   o odročenie   pojednávania   nariadeného na 21. jún 2007,   a to   do   rozhodnutia   ústavného súdu   o jeho ústavnej   sťažnosti,   ktorým namietal porušenie svojho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces postupom a rozhodnutím okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04.

Dňa 21. júna 2007 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-85 rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na prerušenie napadnutého konania.

Dňa 17. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. jún 2008.Dňa   5.   júna   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 18. september 2008 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa   19.   júna   2008   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu   mená   zamestnancov žalovaného na účely ich predvolania ako svedkov na ďalšie pojednávanie.

Dňa 5. augusta 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní predložil súdu aj adresy svedkov, ktorých žiada vypočuť na pojednávaní.

Dňa 21. augusta 2008 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že adresami svedkov disponuje   žalovaný,   a žiadal   súd,   aby   zaviazal   žalovaného   oznámiť   adresy   označených osôb.Dňa 18. septembra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11.   december   2008   na   účely   ďalšieho   dokazovania.   Súd   zaviazal   sťažovateľa a zástupkyňu   žalovaného, aby v lehote 10 dní   založili do   súdneho   spisu   mená a adresy svedkov.

Dňa 25. septembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu dôvody, ktoré mu bránia v splnení súdom uloženej povinnosti na pojednávaní 18. septembra 2008.

Dňa 30. septembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu adresy svedkov, ktorých vypočutie navrhol.

Dňa 11. decembra 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa sťažovateľ nezúčastnil a ktoré bolo odročené na 22. január 2009.

Dňa 22. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 8/04-199 návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a nemajetkovej ujmy zamietol.

Dňa 2. marca 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku okresného súdu.Dňa 13.   marca   2009   okresný   súd   vyzval žalovaného,   aby   v lehote   10   dní   podal vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 27. marca 2009 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.Dňa 14. apríla 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 31. mája 2010 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 124/2009-216 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 28. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. augusta 2010 sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie. Dňa   13.   augusta   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   8/04-226   vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil svoje dovolanie buď predložením splnomocnenia udeleného   advokátovi   alebo   vyplnením   a doručením   tlačiva   –   Potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomerov, spolu so žiadosťou o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Dňa 31. augusta 2010 sťažovateľ na základe výzvy okresného súdu doručil súdu písomnosť,   ktorou   požiadal   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov   pre   dovolacie konanie.

Dňa   9.   septembra   2010   okresný   súd   opätovne   zaslal   sťažovateľovi   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch s výzvou, aby vyplnené tlačivo vrátil v lehote 10 dní.

Dňa 12. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-234 sťažovateľovi právneho zástupcu pre dovolacie konanie neustanovil.

Dňa 30. novembra 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie.

Dňa   9.   decembra   2010   bol   spis   s opravným   prostriedkom   predložený   krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   31.   januára   2011   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   269/2010-241   potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Dňa 25. februára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 21. marca 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil súdu meno advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa 11. apríla 2011 sťažovateľ doručil súdu dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu č. k. 2 Co 269/2010-241.

Dňa 2. mája 2011 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.

Dňa 14.   júla 2011   najvyšší   súd   dovolanie   sťažovateľa   odmietol   uznesením   č.   k. 5 Cdo 76/2011-256.

Dňa 25. júla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 8. septembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. november 2011.Dňa 17. októbra 2011 sťažovateľ podal okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie. Zároveň požiadal súd o zaslanie tlačiva na preukázanie osobných, majetkových a príjmových pomerov s tým, že žiadal, aby sa prednostne konalo a rozhodlo o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 124/2009-216.

Dňa   2.   novembra   2011   sa   sťažovateľ   ospravedlnil   z pojednávania,   ktoré   sa 3. novembra   2011   pre   jeho   neprítomnosť   neuskutočnilo.   Súd   pojednávanie   odročil   na neurčito s tým, že spis bude postúpený dovolaciemu súdu.

Dňa   8.   novembra   2011   okresný   súd   zaslal   dovolanie   sťažovateľa   žalovanému s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní.

Dňa   28.   novembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k dovolaniu sťažovateľa.

Dňa 8. decembra 2011 bol spis doručený najvyššiemu súdu.

Dňa 8. februára 2012 najvyšší súd uznesením č. k. 6 Cdo 234/2011-284 odmietol dovolanie sťažovateľa.

Dňa 2. marca 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. apríla 2012 sťažovateľ e-mailom oznámil súdu, že nie je možné doručovať mu písomnosti na poštovú doručovaciu adresu V., B., a žiadal súd o doručovanie písomností osobným prevzatím na súde, a to po predchádzajúcom zaslaní oznámenia na jeho e-mailovú adresu.

Dňa   1.   augusta   2012   bolo   na   e-mail   sťažovateľa   doručené   predvolanie   na pojednávanie na 15. november 2012.

Dňa   3.   októbra   2012   sťažovateľ   navrhol   vypočutie   svedkov   na   nariadenom pojednávaní.

Dňa   7.   novembra   2012   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   nariadenom pojednávaní.   Ako   dôvod   ospravedlnenia   svojej   neúčasti   označil   skutočnosť,   že   dosiaľ nebolo rozhodnuté o jeho dovolaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 124/2009-216. „Absencia   právoplatného   rozhodnutia   o dovolaní   navrhovateľa   vo   veci   samej,   tvorí prekážku konania pred okresným súdom a vytýčené pojednávanie na deň 15. 11. 2012 je podľa navrhovateľa potrebné považovať za predčasné.“

Dňa 15.   novembra   2012   sa   neuskutočnilo   pojednávanie z dôvodu   ospravedlnenia sťažovateľa. Súd pojednávanie odročil na 5. február 2013 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty účastníkom konania.

Dňa 23. novembra 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že o jeho dovolaní proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Co 124/2009-216 bolo rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 234/2011 z 8. februára 2012, ktorým bolo dovolanie odmietnuté. Zároveň súd   sťažovateľovi   oznámil,   že   o jeho   podaní   zo   17.   októbra   2011,   ktorým   žiada o oslobodenie od súdneho poplatku súd nebude rozhodovať, keďže o návrhu na ustanovenie advokáta bolo rozhodnuté uznesením č. k. 12 C 8/04-234 z 12. novembra 2010, v ktorom sa súd vysporiadal aj s otázkou oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Dňa   31.   januára   2013   okresný   súd   doručil   sťažovateľovi   e-mail   so   stanoveným termínom pojednávania na 5. február 2013.

Dňa 4. februára 2013 sťažovateľ oznámil súdu, že sa na pojednávaní nariadenom na 5.   február   2013   nezúčastní,   pretože   nebola   zachovaná   päťdňová   lehota   na   prípravu pojednávania   a zároveň   z dôvodu,   že   predvolanie   na   pojednávanie   je   z doručovania elektronickými prostriedkami vylúčené.

Dňa   5.   februára   2013   bolo   pojednávanie   odročené   na   11.   apríl   2013   s tým,   že sťažovateľ   bude   predvolaný   na   pojednávanie   prostredníctvom   svojej   e-mailovej   adresy a zároveň   aj   z   adresy   na V.,   B.   Okresný   súd   tiež   požiadal   zamestnávateľa   sťažovateľa (obchodnú spoločnosť T., a. s.), aby doručil zásielku – predvolanie pre svojho zamestnanca. Pojednávanie   nariadené   na   11.   apríl   2013   sa   odročilo   z dôvodu   úmrtia   matky zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania bol stanovený na 30. máj 2013.

Dňa 30. mája 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. október 2013 s tým, že zástupkyňa žalovaného doloží do súdneho spisu ďalšie dôkazy v lehote 15 dní.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/04 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/2 a III/3 tohto rozhodnutia), nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu   napadnutého konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ   najmä   tým,   že   opakovane   požiadal   o odročenie nariadených pojednávaní z dôvodu, že o jeho dovolaniach ešte nebolo rozhodnuté. Podanie dovolania   (rovnako   aj   podanie   ústavnej   sťažnosti)   však   nemá   odkladný   účinok,   a preto v danej   veci   nič   nebránilo   tomu,   aby   okresný   súd   pokračoval   v napadnutom   konaní. Na uvedené   správanie   sťažovateľa   nemohol   teda   ústavný   súd   neprihliadnuť   pri   úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   tiež   opakovane   využil možnosti   podať   opravné   prostriedky   podľa Občianskeho   súdneho   poriadku,   avšak   využitie   možností   daných   účastníkom   konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce   predĺženie priebehu konania, nemožno ho   však   kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na   podanie   opravných   prostriedkov   teda   sťažovateľ   neprispel   svojím   správaním k zbytočným   prieťahom   v konaní,   avšak musel   si   byť vedomý   toho,   že tým   prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov nečinný od 19. októbra 2005 do 17. marca 2006 (jeden rok a päť mesiacov pri odpočítaní lehoty, ktorú si vyžiadal sťažovateľ na splnenie výzvy), od 3. apríla 2006 do 22. februára 2007 (desať mesiacov) a od 21. júna 2007 do 17. marca 2008 (deväť mesiacov). Okresný súd   teda   minimálne   tri   roky   vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €, najmä s odôvodnením, že „zotrvávanie sťažovateľa v právnej neistote, závažným spôsobom zasahuje do bežného života sťažovateľa, značne nepriaznivo vplýva na jeho sociálny status a jeho psychické rozpoloženie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na správanie sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 22. októbra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. júla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena v sume 130,16 € spolu s režijným   paušálom   7,81   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú celkovú   sumu   407,55   €   v zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013