znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 218/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   N.   S.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   P.   S.,   B.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru B., oddelenia skráteného vyšetrovania P. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2010 doručená sťažnosť N. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. P. S., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., oddelenia skráteného vyšetrovania P. (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-652/OSV-B5-2001.

Sťažovateľka v zastúpení jej právneho zástupcu v sťažnosti uviedla: „Sťažnosť podávam z nasledovných dôvodov: Matka mojej klientky D. S. podala v roku 2001 trestné oznámenie voči svojmu manželovi (v tom čase) z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti voči mojej klientke. Od roku 2001 sa predmetné vyšetrovanie vedie pod   zn.   ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001   na   vyššie   uvedenom   oddelení   PZ   v B.,   pričom   do dnešného dňa nebolo vyšetrovanie ukončené v zmysle trestného poriadku, či už podaním obžaloby alebo iným právoplatným procesným rozhodnutím, ktorým by došlo k ukončeniu vyšetrovania vo veci.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   PZ   SR   už   takmer   deväť   rokov   vyšetruje   trestný   čin zanedbania povinnej výživy, pričom medzi časom moja klientka dospela a je otázne aký zmysel má pokračovanie vo vyšetrovaní. Zároveň je ale zo spisu zrejmé, že minimálne od 17. 8. 2007 do 30. 6. 2008, t. z. takmer rok, polícia vo veci vôbec nekonala a za roky 2008 až   2010,   nevykonala   vo   veci   žiaden   úkon   smerujúci   k   objasneniu   veci   a   uzatvoreniu vyšetrovania. Navrhujem aby si súd vyžiadal spis z príslušného policajného oddelenia. Vo veci sa opätovne začalo konať, po tom, čo mojim prostredníctvom začala moja klientka   zisťovať   na   dozorujúcej   prokuratúre   ako   aj   na   polícii,   v   akom   stave   sa   vec nachádza. Nakoľko sa jedná o konanie vo veci spáchania trestného činu, polícia svojim nekonaním,   ktorého   výsledok   je   deväť   rokov   trvajúce   vyšetrovanie,   ktoré   nie   je   stále právoplatne skončené, spôsobila prieťahy v konaní, čo je... porušením ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a zároveň týmto svojim postupom spôsobila mojej klientke škodu aj tým, že nie je dodnes zrejmé, či obvinený sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy,   kde by si moja klientka mohla uplatniť nárok na náhradu škody,   alebo nie.   Nakoľko sa jedná o trestná čin posudzovaný podľa trestného zákona platného do 31. 12. 2005, je otázne, či po toľkých rokoch je vôbec možné odsúdiť páchateľa, vzhľadom na otázku spoločenskej nebezpečnosti skutku.

Týmto   konaním   polícia   znemožnila   mojej   klientke   uplatniť   si   prípadne   náhradu škody, čím ju priamo poškodila na jej ústavných právach, a to práva na prejednanie veci bez prieťahov ako aj práva vlastniť majetok.

Moja klientka, vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav, je toho názoru, že samotný príkaz   Ústavného   súdu   na   konanie   vo   veci   a   zabránenie   ďalším   prieťahom   vo   veci, nedostatočne nahradzuje porušenie jej ústavných práv a preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie, vzhľadom na dĺžku spôsobených prieťahov, právnu neistotu, ktorej bola vystavená a   v neposlednom rade   aj   vzhľadom na   finančnú škodu a   následky,   ktoré   jej zbytočné prieťahy konania spôsobili.

Výšku primeraného zabezpečenia vyčísľuje na sumu 4182,85 € čo predstavuje sumu 464,71 €...,   ktorá je škodou v trestnej   veci,   ktorú si moja klientka uplatnila,   násobená počtom rokov, ktoré trvá vyšetrovanie do podania tejto ústavnej sťažnosti.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. OR PZ B., OO PZ P., ČVS:ORP-652/OSV-B5-2001 porušilo základné právo N. S., B., na vykonanie vyšetrovania bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   N.   S.,   B.,   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4182,85   € (slovom štyritisícsto osemdesiatdva Eur a osemdesiatpäť centov), ktoré je OR PZ B., OO PZ P., B. povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. OR PZ B., OO PZ P., B. je povinné zaplatiť N. S., B., trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € s DPH (slovom dvestodeväťdesiatdva Eur tridsaťosem centov) na účet jej právneho   zástupcu   advokáta   Mgr.   P.   S.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie   pred   ním.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní   pred   všeobecným   súdom,   bolo   preukázané   využitie   právneho   prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo. V sťažovateľkinom prípade je to ustanovenie § 167   zákona   č.   141/1961   Zb.   o   trestnom   konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok   I“),   resp.   podľa   §   210   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok II“).

Podľa   §   167   Trestného   poriadku   I   platného   do   31.   decembra   2005   obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený. Obdobne podľa § 210 Trestného poriadku II v znení platného od 1. januára 2006 obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú   právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že   účelom   práva   účastníka   konania pred   štátnym   orgánom   podať   sťažnosť   na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj znenie § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku II, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie,   či   policajt   včas   začal   trestné   stíhanie   a   riadne   v   ňom   postupuje,   vrátiť   vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu   na   ich   doplnenie;   o   vrátení   veci   upovedomí   obvineného   a   poškodeného,   zrušiť nezákonné   alebo   neopodstatnené   rozhodnutia   policajta,   ktoré   môže   nahradiť   vlastnými rozhodnutiami (mutatis mutandis I. ÚS 13/2011).

Zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   nevyplýva,   že   by sťažovateľka,   ktorá   je kvalifikovane zastúpená advokátom, podala sťažnosť na prieťahy v konaní, a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Právny zástupca sťažovateľky síce v sťažnosti uviedol, že „... vo veci sa opätovne začalo   konať   potom,   čo   mojim   prostredníctvom   začala   moja   klientka   zisťovať   na dozorujúcej prokuratúre ako aj na polícii, v akom stave sa vec nachádza...“, existenciu takéhoto postupu však sťažovateľka nijako nepreukázala.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že okresné riaditeľstvo PZ nemá právnu   subjektivitu.   Tento   orgán   je   zo   zákona   zastúpený   krajským   riaditeľstvom Policajného   zboru.   Sťažovateľka   však   za   porušovateľa   práva   neoznačila   tento   subjekt napriek tomu, že v konaní pred ústavným súdom bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011