znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 218/09-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta   o   sťažnosti   MUDr.   B.   S.,   P.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   B.   Ž.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr.   B. S. na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92) p o r u š e n é   b o l o.

2. MUDr. B. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. MUDr. B. S. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Mgr. B. Ž., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 218/09-25 z 2. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. B. S., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 14 C 178/92 sa žalobou z 27. marca 1992 sťažovateľka domáhala od žalovaného vydania nehnuteľnosti, pričom o tomto jej nároku rozhodol okresný súd trikrát rozsudkom, a to 30. septembra   1992,   14.   júla   1993   a   4.   marca   1994.   Na   základe   odvolania   účastníkov konania   (odvolací)   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   zrušil   prvé   dva rozsudky okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tretí rozsudok okresného súdu zmenil tak, že rozsudkom sp. zn. 12 Co 297/94 z 26. januára 1995 žalobu sťažovateľky zamietol.   Na   základe   dovolania   sťažovateľky   dovolací   súd   zrušil   označený   rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu, pričom konaniu bola po dovolacom konaní na okresnom súde pridelená nová sp. zn. 14 C 111/96. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd koná vo veci jej žaloby neúmerne dlhú dobu, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Súdne   konanie,   voči   ktorému   podnet   smeruje,   prebieha   od   roku   1992.   Možno konštatovať, že príslušný okresný súd vo veci od marca roku 2001 nekoná, čo predstavuje nečinnosť súdu viac ako 84 mesiacov, pričom od vydania prvého rozhodnutia vo veci samej, uplynulo už viac ako 162 mesiacov, a to bez toho, aby bolo vo vecí rozhodnuté.

Podnecovateľ   svojím   konaním,   alebo   správaním   nijako   neprispel   k   predlžovaniu konania.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Okresný   súd   Trnava,   v   konaní   sp.   zn.   14   C   111/96   porušil   základné   právo podnecovateľa MUDr. B. S.,(...) P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva podnecovateľovi MUDr. B. S.,(...) P., finančné zadosťučinenie vo výške 162 000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právnemu zástupcovi podnecovateľa L., s. r. o.,(...) B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8 011,- Sk (pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby po 3 176,- Sk, dvoch režijných paušálov po 190,- Sk a DPH 1 279,- Sk).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/155/2009 z 20. júla 2009 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom zo 14. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „(...) prieťahy v konaní boli spôsobené tým, že vo veci bolo viackrát rozhodnuté prvostupňovým súdom, pričom až do posledného rozhodnutia v apríli 2009 vždy odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.

Zákonná   sudkyňa   odôvodnila   túto   skutočnosť   nejednotným   názorom   odvolacích senátov. Okrem toho vo veci rozhodoval jedenkrát aj Najvyšší súd SR, keď rozhodoval o dovolaní podanom navrhovateľkou. V súčasnej dobe bude spisový materiál predložený Krajskému súdu v Trnave z dôvodu odvolania navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 01. 04. 2009.

Na   záver   oznamujem,   že   súhlasím   s   tým,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho prejednania veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Naďalej zastávam názor, že konanie je neúmerne dlhé, pričom za tento stav nie je zodpovedná sťažovateľka a preto sú dané dôvody pre opodstatnenosť podania sťažnosti. Počas neúmerne dlho trvajúceho súdneho sporu sa podstatne zhoršil zdravotný stav navrhovateľky, ale najmä celkom stratila ilúziu o možnosti získať späť majetok, ktorý bol jej rodine   odňatý   a   rovnako   stratila   záujem   o   samotný   spor,   ktorý   dlhé   roky   viedla   a   do ktorého investovala toľké úsilie a energiu. (...)

Okrem toho nie je možné opomenúť ani nečinnosť prvostupňového súdu od roku 2001 až niekedy do roku 2008. Nečinnosťou súdu i možno nejednotnosťou rozhodovania senátov,   ale   i   procesnými   pochybeniami   konajúcich   súdov   bolo   konanie   neustále predlžované(...)

Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 14 C 178/92):

- 1. apríl 1992 – sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala od žalovaného vydania nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená jej právnej predchodkyni (vec bola vedená pod sp. zn. 14 C 178/92),

- 28. apríl 1992 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila listinné doklady na preukázanie jej tvrdení v žalobe,

- 5. jún 1992 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 6. júl 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 1992,

-   24.   júl   1992   –   právny   zástupca   sťažovateľky   žiadal   zmeniť   nariadený   termín pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 29. júl 1992 – okresný súd odročil pojednávanie na 30. september 1992,

-   30.   september   1992   –   okresný   súd   na   pojednávaní   vyhlásil   rozsudok,   ktorým zaviazal žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,

- 2. november 1992 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

-   16.   november   1992   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   žalovaného   na   vyjadrenie sťažovateľke,

- 1. december 1992 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu,

- 4. december 1992 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 25. február 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 398/92 zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu nedostatočného dokazovania a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 28. máj 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 22. jún 1993 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy,

- 6. júl 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. júl 1993,

- 14. júl 1993 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok,   ktorým zaviazal žalovaného uzavrieť so sťažovateľkou dohodu o vydaní nehnuteľnosti,

- 14. september 1993 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

- 4. október 1993 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 27. október 1993 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 387/93 zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu predčasnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 10. december 1993 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 29. december 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. február 1994,

- 2. február 1994 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 4. marec 1994 z dôvodu vyžiadania územného plánu,

- 3. február 1994 – okresný súd vyžiadal od Obvodného úradu životného prostredia v P. (ďalej len „obvodný úrad“) geometrický plán a projektovú dokumentáciu týkajúcu sa spornej nehnuteľnosti,

- 1. marec 1994 – obvodný úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. marec 1994 – okresný súd potom, ako pripustil zmenu označenia žalovaného (Mesto P.) vyhlásil na pojednávaní rozsudok, ktorým vyhovel žalobe sťažovateľky,

- 11. apríl 1994 – obvodný úrad zaslal ďalšie listiny,

- 25. máj 1994 – žalovaný sa odvolal proti rozsudku,

- 26. máj 1994 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného,

- 1. júl 1994 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 26. január 1995 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 12 Co 297/94 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu sťažovateľky zamietol,

- 23. marec 1995 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 26. apríl 1995 – sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu,

-   16.   máj   1995   –   okresný   súd   zaslal   dovolanie   sťažovateľky   na   vyjadrenie žalovanému,

- 13. júl 1995 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil osobitné splnomocnenie na jej zastupovanie v dovolacom konaní,

-   18.   august   1995   –   právny   zástupca   sťažovateľky   predložil   požadované splnomocnenie,

- 25. august 1995 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 27. november 1995 – najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 117/95 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 13. december 1995 – spis bol doručený krajskému súdu,

-   8.   máj   1996   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   11   Co   553/95   zrušil   rozsudok okresného súdu zo 4. marca 1994 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 27. jún 1996 – spis bol vrátený okresnému súdu, pričom okresný súd vo veci konal pod novou sp. zn. 14 C 111/96,

- 2. september 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 1996,

- 30. september 1996 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu pobytu sťažovateľky mimo územia Slovenskej republiky,

- 15. október 1996 – okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 4. december 1996,

- 4. december 1996 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom, ktorý mal uviesť, či sporná nehnuteľnosť je „súčasťou projektovej dokumentácie“,

- 19. december 1996 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

- 9. január 1997 – spis bol zaslaný ustanovenému znalcovi,

- 27. máj 1997 – okresný súd urgoval znalca,

- 20. október 1997 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo bráni predloženiu znaleckého posudku,

- 23. január 1998 – okresný súd urgoval znalca a žiadal, aby oznámil, čo   bráni predloženiu znaleckého posudku,

- 18. marec 1998 – znalec vrátil spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého posudku,

- 25. marec 1998 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu,

- 20. apríl 1998 – znalec sa odvolal proti uzneseniu o poriadkovej pokute,

- 15. máj 1998 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave,

- 3. jún 1998 – Krajský súd v Trnave vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia odvolania znalca s tým, aby okresný súd vyzval znalca na odstránenie nedostatkov jeho odvolania,

-   29.   jún   1998   –   znalec   oznámil,   že   znalecký   posudok   predloží   po   návrate z dovolenky, pretože ho dal overiť Katastrálnemu odboru Okresného úradu P.,

-   10.   august 1998 – okresný   súd   vyzval znalca na odstránenie   nedostatkov   jeho odvolania (doplniť, akého rozhodnutia sa domáha),

- 24. august 1998 – znalec predložil znalecký posudok,

- 3. september 1998 – znalec reagoval na výzvu okresného súdu z 10. augusta 1998,

- 22. apríl 1999 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní znalca,

-   31.   máj 1999 –   Krajský   súd v   Trnave uznesením   sp.   zn. 6   Co   168/99 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že výrok o uložení poriadkovej pokuty doplnil o lehotu, dokedy má byť zaplatená,

- 23. júl 1999 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11. august 1999 – znalec urgoval vyplatenie znalečného,

- 23. august 1999 – okresný súd rozhodol o odmene znalca,

- 8. november 1999 – znalec zaplatil poriadkovú pokutu,

- 17. január 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2000,

- 22. marec 2000 – okresný súd pojednávanie odročil na 31. marec 2000 z dôvodu vyhlásenia rozsudku,

- 27. marec 2000 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

-   31.   marec   2000   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prerokovania   odročené v neprítomnosti účastníkov konania na neurčito z dôvodu vykonania ohliadky,

- 25. apríl 2000 – okresný súd nariadil ohliadku na 4. máj 2000,

- 4. máj 2000 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

- 11. september 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2000,

- 4. december 2000 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

-   15.   december   2000   –   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie odročené na 2. marec 2001,

- 27. február 2001 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 2. marec 2001 – pre neprítomnosť účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 8. marec 2001 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby predložil potvrdenie o dĺžke jeho práceneschopnosti,

-   21.   marec   2001   –   právny   zástupca   sťažovateľky   zaslal   potvrdenie o práceneschopnosti,

- 6. apríl 2007 – sťažovateľka si zvolila nového právneho zástupcu,

-   16.   august   2007   –   okresný   súd   žiadal   zapožičať   na   nahliadnutie   spis   sp.   zn. 14 C 178/92,

- 30. august 2007 – okresný súd zistil, že spis sp. zn. 14 C 178/92 je vlastne spisom v danej veci, pričom pod touto spisovou značkou sa vo veci konalo do dovolacieho konania,

- 6. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. jún 2008,

-   20.   jún   2008   –   pojednávanie   bolo po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov odročené bez odôvodnenia na neurčito,

-   3.   júl   2008   –   žalovaný   sa   vyjadril   k   sporu   a   zároveň   okresný   súd   nariadil pojednávanie na 26. september 2008,

-   26.   september   2008   –   po   vypočutí   právneho   zástupcu   sťažovateľky   bolo pojednávanie bez uvedenia dôvodu odročené na 9. október 2008,

- 9. október 2008 – po vypočutí povereného zástupcu žalovaného bolo pojednávanie za   neospravedlnenej   neprítomnosti   sťažovateľky   a   jej   právneho   zástupcu   odročené   na 31. október 2008,

-   13.   október   2008   –   právny   zástupca   sťažovateľky   dodatočne   ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní 9. októbra 2008,

- 31. október 2008 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania odročené bez uvedenia dôvodu na 10. december 2008,

- 9. december 2008 – z dôvodu prečíslovania spornej nehnuteľnosti právny zástupca sťažovateľky upresnil žalobný petit,

-   10.   december   2008   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   povereného   zástupcu žalovaného   odročené   na   4.   február   2009   s   tým,   žalovaný   sa   vyjadrí   k   zmenenému žalobnému petitu, ktorého zmenu okresný súd uznesením pripustil,

- 23. december 2008 – žalovaný sa vyjadril k zmenenému žalobnému petitu,

- 3. február 2009 – žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 4. februára 2009,

- 4. február 2009 – právny zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 4. februára 2009, súčasne okresný súd pre neprítomnosť účastníkov konania pojednávanie odročil na 27. február 2009,

-   27.   február   2009   –   z   dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 5. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. apríl 2009,

-   1.   apríl   2009   –   okresný   súd   na   pojednávaní   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   žalobu sťažovateľky zamietol,

- 4. jún 2009 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku okresného súdu z 1. apríla 2009,

-   29.   jún   2009   –   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   vyjadrenie   k   odvolaniu sťažovateľky,

- 31. august 2009 – po doručení vyjadrenia žalovaného bol spis predložený zákonnej sudkyni JUDr. T.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   111/96   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 178/92) o vydanie nehnuteľnosti došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet   konania   (vydanie   nehnuteľnosti)   možno   toto   konanie   považovať   za   konanie štandardnej rozhodovacej súdnej praxe, pričom aj v prípade pripustenia určitého stupňa faktickej   zložitosti   konania   z   dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania   nemožno z hľadiska namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku konania, ktorá do vyhlásenia posledného rozsudku predstavuje 17 rokov.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by významnou mierou prispela k predĺženiu konania a ktorú by bolo treba pripísať na jej ťarchu.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd uznesením z 19. decembra 1996 nariadil znalecké dokazovanie s tým, že ustanovený súdny znalec mal znalecký posudok predložiť do jedného mesiaca. Súdny spis bol súdnemu znalcovi zaslaný 9. januára 1997. Okresný súd opakovane (trikrát) urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku, avšak až po viac ako jednom roku (a to aj pri zohľadnení jedného mesiaca na vypracovanie znaleckého posudku) vyvodil proti   znalcovi   postih   za   nepredloženie   znaleckého   posudku   uložením   mu   poriadkovej pokuty   25.   marca   1998.   Ďalšie   obdobie   nečinnosti   v   trvaní   viac   ako   sedem   mesiacov ústavný súd zistil v čase od 3. septembra 1998, keď súdny znalec na výzvu okresného súdu odstránil nedostatky svojho odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty, do 22. apríla   1999,   keď   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   odvolacie   konanie. Významným obdobím nečinnosti v skúmanom postupe okresného súdu v trvaní viac ako sedem   rokov   ústavný   súd   zistil   v   čase   od   21.   marca   2001,   keď   právny   zástupca sťažovateľky   na   výzvu   okresného   súdu   lekárskym   potvrdením   preukázal   svoju práceneschopnosť, do 6. mája 2008, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom v   uvedenom   medziobdobí   síce   okresný   súd   16.   augusta   2007   žiadal   zapožičať   na nahliadnutie   spis   sp.   zn.   14   C   178/92,   avšak   z   hľadiska   prerokovania   merita   veci   to nemožno   považovať   za   účelný   procesný   úkon,   pretože   po   nahliadnutí   do   tohto   spisu okresný súd napokon zistil, že ide vlastne o spis v danej veci a že pod uvedenou spisovou značkou konal v tejto veci do času dovolacieho konania.

Ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky doterajšieho konania trvajúceho viac ako 17 rokov bol okresný súd nečinný viac ako osem rokov a sedem mesiacov.

Nie   zanedbateľnou   skutočnosťou   je   aj   zistenie,   podľa   ktorého   okresný   súd v skúmanom konaní opakovane odročil pojednávanie bez uvedenia dôvodu (20. jún 2008 a 26.   september   2008),   t.   j.   bez   toho,   aby   v   medziobdobiach   medzi   pojednávaniami vykonával   akékoľvek   úkony   smerujúce   k   zisteniu   skutkového   stavu   veci   (napr. nevyžiadaval žiadne listinné dôkazy, nenariadil informatívne výsluchy a pod.).

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa opakovane (päťkrát) spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, ako aj dobu, počas ktorej sa spis nachádzal na (dovolacom) najvyššom súde, okresný súd jej dĺžku, resp. trvanie nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu. Ústavný   súd   však   súčasne   poznamenáva,   že   krajský   súd   v   troch   prípadoch   zrušil rozhodnutie okresného súdu z dôvodu predčasnosti a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14   C   178/92)   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 111/96 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 178/92) už meritórne rozhodol rozsudkom z 1. apríla 2009, nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 162 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   dlhodobú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 5 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume 8 011 Sk vrátane 19 % DPH (t. j. 265,92 €).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľke   nárok   na   úhradu   trov konania za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2008   (prevzatie   a   príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk (t. j. 223,53 €) vrátane režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie k stanovisku   okresného   súdu   zo   14.   augusta   2009)   v   sume   122,85   €   vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 346,38 € bez   19   %   DPH,   pretože   právny   zástupca   sťažovateľky   nepredložil   osvedčenie   platiteľa DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil úhradu trov len v sume 8   011   Sk   (t.   j.   265,92   €),   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   len   vo   výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009