znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 218/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho o sťažnosti I. V., a o sťažnosti H. V., obaja bytom D., zastúpených advokátkou JUDr. G. Z., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 71/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   I.   V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   50   000   Sk (slovom   päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. I. V. p r i z n á v a   úhradu trov konania 8 603 Sk (slovom   osemtisícšesťstotri slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet advokátky   JUDr.   G.   Z.,   so   sídlom   B.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

5. Konanie o sťažnosti H. V. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2005 doručená sťažnosť I. V. (ďalej len „sťažovateľ“) a H. V. (ďalej aj „sťažovateľka“), obaja bytom   D.   (spolu   ďalej len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou JUDr.   G.   Z., so sídlom B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/00.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že 7. júna 2000 doručili okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a riadne zaplatili súdny poplatok. Podľa   sťažnosti   okresný   súd   v predmetnej   veci   nenariadil   dosiaľ   žiadne   pojednávanie a vo vzťahu k sťažovateľom neurobil ani žiadne procesné úkony. Podaniami doručenými okresnému   súdu   20. júna 2002   a 27. marca 2003   sa   sťažovatelia   domáhali   nariadenia pojednávania vo veci. Na tieto podania nedostali sťažovatelia žiadnu odpoveď. Následne adresovali sťažovatelia predsedovi okresného súdu list, v ktorom poukazujú na nečinnosť súdu vo veci ich žaloby. List bol doručený okresnému súdu 14. júna 2004. Ani na tento list nedostali sťažovatelia odpoveď.

Vychádzajúc z uvedeného vyslovili sťažovatelia názor, že nečinnosťou   okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a navrhli, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 71/00 porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000, - Sk pre   pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty   a za   útrapy   spôsobené   doterajšími   prieťahmi v konaní   a tiež   pre   zabránenie   sťažovateľom   uskutočniť   zámery,   ktoré   so   svojím vlastníctvom majú a chceli uskutočniť.

Porušovateľ   základného   práva   je   povinný   sťažovateľom   zaplatiť   náhradu   trov konania vo výške 8 603,- Sk, čo podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. je odmena za dva úkony – prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti – 2 x 2.501,- Sk x 2 osoby = 10.004,- Sk, mínus 20 % (2001,- Sk) + 2 x 2 paušál 150,- Sk“.

Ústavný   súd   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní   6.   októbra   2005   prijal uznesením č. k. II. ÚS 218/05-10 na ďalšie konanie. V nadväznosti na to vyzval sťažovateľa a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti. Okresný súd sa k podanej sťažnosti nevyjadril a až po opakovanej výzve zaslal ústavnému súdu spis sp. zn. 6 C 71/00, ktorý bol doručený 29.   marca   2006.   Sťažovateľ   aj   okresný   súd   oznámili,   že   netrvajú   na   konaní   ústneho pojednávania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 71/00 ústavný súd zistil, že sťažovatelia 7. júna 2000 podali na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti trom   žalovaným,   z ktorých   žalovaný   1   má   bydlisko   v zahraničí   a pobyt   žalovanej   2 a žalovanej   3   nie   je   sťažovateľom   známy.   Okresný   súd   17.   januára   2001   vyzval sťažovateľov   na   doplnenie   návrhu   a 26.   januára   2001   si   vyžiadal   od   Okresného   úradu Senec,   odboru   katastrálneho,   list   vlastníctva   k   parcele,   určenie   vlastníctva   ktorej   je predmetom konania (splnenie žiadosti urgoval 19. februára 2001). Dňa 6. februára 2006 konajúca   sudkyňa   predvolala   sťažovateľov   na   informatívny   výsluch   na   8.   marec   2006. Informatívnym   výsluchom   okresný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   H.   V.   24. januára   2006 zomrela. Následne 20. marca 2006 okresný súd konanie prerušil do skončenia dedičského konania po H. V. a 22. marca 2006 ustanovil žalovanej 2 a žalovanej 3 opatrovníka za účelom   doručenia   uznesenia   o prerušení konania. Zároveň   okresný   súd 22.   marca   2006 požiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“) o oznámenie pobytu žalovanej 2 a žalovanej 3.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím“   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný a vo veci neuskutočnil   žiadne   úkony   (II.   ÚS   4/03).   Z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 6 C 71/00 vyplynulo, že v tomto prípade okresný súd po podaní žaloby 7. júna 2000 vyzval sťažovateľov na doplnenie žaloby 17. januára 2001 a 26. januára 2001 (urgoval 19. februára 2001) si vyžiadal list vlastníctva k predmetnej parcele. Ďalej však okresný súd do podania sťažnosti   ústavnému   súdu   neurobil   žiadne   úkony,   ktoré   by   smerovali   k prejednaniu a rozhodnutiu   veci.   Vôbec   nedoručil   žalobu   žalovanému   1   a prvýkrát   vykonal   úkon   na zistenie pobytu žalovanej 2 a žalovanej 3 až 22. marca 2006, keď požiadal o oznámenie ich pobytu register   obyvateľov.   V postupe   okresnému   súdu   pritom   do   24. januára   2006 nebránila žiadna zákonná prekážka.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že konanie vedené na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   6   C   71/00   je   konaním,   v ktorom   došlo   k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   z predloženého   spisu,   v ktorom   sa   nachádza   úmrtný   list   vystavený Matričným úradom mestskej časti B., zistil, že sťažovateľka H. V. zomrela 24. januára 2006. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konanie o sťažnosti, ktorou namietala porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   H.   V.,   zastavil,   pretože   je   oprávnený rozhodovať o porušení základných práv a slobôd len žijúcich fyzických osôb. Zastavenie konania z dôvodu úmrtia sťažovateľky však nevylučuje uplatnenie ochrany základných práv a slobôd jej prípadných právnych nástupcov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 71/00 v ďalšom období (po odpadnutí prekážky postupu konania) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie 200 000 Sk z dôvodu pretrvávajúceho stavu právnej neistoty a útrap spôsobených doterajšími prieťahmi v konaní, ako aj zabránenia sťažovateľom uskutočniť zámery, ktoré so svojím vlastníctvom chceli uskutočniť.

Vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   doterajšiu   dĺžku   konania,   v ktorom   došlo k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a s prihliadnutím   na   zastavenie   konania   o   sťažnosti, ktorou namietala porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy H. V., ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 50 000 Sk zodpovedá závažnosti ujmy, ktorú sťažovateľ utrpel.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli za právne zastupovanie advokátkou JUDr. G. Z. v konaní pred ústavným súdom, podľa vyčíslenia v sťažnosti v sume 8 603 Sk (slovom   osemtisícšesťstotri   slovenských   korún)   spolu   za dva   úkony   právnej   pomoci urobené v roku 2005 pre dve osoby po 2 501 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre dve fyzické osoby, a po 150 Sk režijný paušál. Ústavný súd uznal za úkony právnej pomoci advokátky JUDr. G. Z. aj úkony, ktoré do dňa smrti urobila v mene H. V. s odôvodnením, že povinnému právnemu zastúpeniu zodpovedá aj poskytnutie úhrady trov konania sťažovateľky, ktoré jej v tejto súvislosti   vznikli.   Smrť   sťažovateľky   a následné   zastavenie   konania   z tohto   dôvodu   by nemali byť dôvodom   nepriznania ich   úhrady berúc do   úvahy smrť ako právnu udalosť nepredvídateľného charakteru.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006