znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 217/04-38 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla   v konaní   o   sťažnosti   Márie   Reguly,   trvale   bytom   T.   T.   zastúpenej   advokátkou JUDr. M. B., so sídlom Ž., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98, D not 246/98 takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l   :

1. Základné právo Márie Reguly na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98, D not 246/98   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Martin p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. D 1340/98, D not 246/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Márii Reguly p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie vo výške 90 000 Sk (slovom deväťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Martin povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Márii   Reguly   priznáva   úhradu   trov   konania   9   342   Sk   (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. M. B., Ž., do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e   :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2004 doručená   sťažnosť   Márie   Reguly,   trvale   bytom   T.   T.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., so sídlom Ž., vo veci porušenia jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98, D not 246/98. V namietanom konaní nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je prejednávanie dedičskej veci po manželovi sťažovateľky I. R., zomrelom 6. mája 1991. Po začatí konania bola vec pridelená notárovi ako súdnemu komisárovi s konštatovaním, že poručiteľ zanechal závet a jeho závetnými dedičmi sú jeho synovci D. R. a Ing. J. R., pričom predmetom dedičského konania sú aj nehnuteľnosti v katastrálnom území Ondrašová a Vyšný Kubín, vo vzťahu ku ktorým   je   potrebné   podľa   stanoviska   notára   uskutočniť   znalecké   dokazovanie. K nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa   v katastrálnom   území   Ondrašová,   ktorá   patrila   do bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu znalecký posudok. K nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce Vyšný Kubín do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu nebol vypracovaný znalecký posudok.Sťažovateľka v záujme urýchlenia priebehu namietaného konania podala okresnému súdu 13. októbra 2001 sťažnosť na prešetrenie prieťahov v predmetnom konaní, na ktorú nedostala odpoveď.   Dňa 20. mája 2003   doručila   sťažovateľka   okresnému   súdu   ďalšiu sťažnosť, v ktorej žiadala o odstránenie prieťahov v konaní. Následne 5. novembra 2003 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“) v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky v liste č. 14685/03–51/2145–C zo 16. decembra 2003 informovalo   sťažovateľku,   že   jej   sťažnosť   bola   odstúpená   na   priame   vybavenie predsedníčke okresného súdu, pričom ministerstvo bude vybavenie jej sťažnosti sledovať.   Doterajší   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1340/98, D not 246/98 hodnotí sťažovateľka ako porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:

«Okresný   súd   v Martine   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v Martine   pod spis. zn. D 1380/98 D not 246/98 (pozn., správne D 1340/98, D not 246/8) porušil právo M. R., rod. F., nar. 5. 9. 1930, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Márii Reguly sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 tis. Sk, ktoré je Okresný súd v Martine povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zároveň   ukladá   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   Márie   Reguly   v sume   určenej   v písomnom   vyhotovení   nálezu Ústavného súdu SR na účet právnej zástupkyne JUDr. M. B., založený v SLSP, a. s. pobočka Žilina, č. účtu..., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd v Žiline   je povinný   uhradiť   štátu trovy právneho zastúpenia v sume určenej v písomnom vyhotovení nálezu Ústavného súdu SR na účet Kancelárie Ústavného súdu SR vedený v NBS, pobočka Košice, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“. Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   217/04-19 zo 4. novembra 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu a právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu a právna zástupkyňa sťažovateľky oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal vyjadrenie predsedníčky   okresného   súdu   k sťažnosti.   Vo   vyjadrení   predsedníčky   okresného   súdu doručenom ústavnému súdu 11. októbra 2004 sa okrem iného uvádza:

„... Obvodný úrad v Martine dňa 16. 5. 1991 doručil na Štátne notárstvo v Dolnom Kubíne úmrtný list poručiteľa I. R., narodeného 8. 7. 1926, naposledy bytom v Ondrášovej č. 19, ktorý zomrel dňa 6. 5. 1991 v Martine. Štátne notárstvo Dolný Kubín úmrtný list postúpilo a dňa 23. 7. 1991doručilo na Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši (príslušnom podľa uvádzaného miesta posledného bydliska poručiteľa). V rámci predbežného šetrenia majetku poručiteľa (úkony 25. 10. 1991, 3. 7. 1992, 8. 2. 1993, 16. 9. 1993, 14. 11. 1993, 6. 3. 1995, 9. 5. 1995), Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši a od 1. 1. 1992 Okresný súd Liptovský Mikuláš (resp. i ním poverený notár - súdny komisár), po vykonaných úkonoch a vyslovení miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš, postúpili a dňa 21. 6. 1995 doručili spis na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin. Súbežne s vyššie opísaným konaním na Štátnom notárstve Dolný Kubín, Štátne notárstvo Liptovský Mikuláš a Okresný súd Liptovský Mikuláš sp. zn. D 1114/91, na základe konania sp. zn. Nc (d) 51/93, na Okresnom súde Martin sa dňa 15. 7. 1993 začalo šetrenie vo veci dedičstva   po   poručiteľovi   a na   základe   úmrtného   listu   zabezpečeného   súdom   dňa 17. 8. 1993, sa začalo konanie dňom 19. 5. 1994 uznesením vydaným podľa § 175a O. s. p. sp. zn. D 646/94. V rovnaký deň súd poveril vo veci notára so sídlom v Martine, JUDr. M. M., aby vo veci konal ako súdny komisár. Zo zápisnice Okresného súdu Martin zo 17. 5. 1994 č. k. D 646/94-31 vyplýva, že poručiteľ zanechal závet, ktorým celý majetok zanechal dvom závetným dedičom a to

a) D. R., nar. 10. 8. 1953, bytom D. K. a

b) Ing. J. R., nar. 7. 4. 1959, bytom V.K..   Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 2. 9. 1994 sp. zn. D 646/94-36, 2 D not 157/94-36 vyplýva, že poručiteľ zomrel ako bezdetný a ženatý so sťažovateľkou,

c) M. R., rod. F., nar. 5. 9. 1930, dôchodkyňa, bytom Ondrášová č. 19, okr. Martin. Účastníkmi predmetného konania o dedičstve sa teda stali:

a) D. R. ako závetný dedič

b) Ing. J. R. ako závetný dedič

c) M.   R. (sťažovateľka) ako pozostalá manželka poručiteľa a to v tej časti konania, ktorá   sa   týka   vysporiadania   jej   bezpodielového   spoluvlastníctva   s poručiteľom (zaniknutého smrťou poručiteľa) (k tomu viď § 175l ods. 1-3 O. s. p.). Sťažovateľka pri predbežnom vyšetrení majetku dňa 2. 9. 1994 uviedla, že znalecký posudok na nehnuteľnosti (rodinné domy vo Vyšnom Kubíne a Ondrášovej) spoluvlastnícky podiel ktorých bol predmetom dedičstva, zabezpečia závetní dedičia. Súdny komisár od 19. 9.   1995-29.   9.   1995   zabezpečoval   podklady   na   prejednanie   nehnuteľností   (Správa katastra Dolný Kubín, Správa katastra Martin), dňa 8. 1. 1996 vyzval závetných dedičov na doloženie znaleckých posudkov na ocenenie do dedičstva patriacich rodinných domov. Dňa 24. 5. 1996 oboch závetných dedičov urgoval, napriek tomu, že urgenciu prevzali dňa 27. 5. 1996, na výzvu nereagovali. Dňa 31. 7. 1996 súdny komisár predložil vec súdu s návrhom na zastavenie konania. Okresný súd Martin návrh akceptoval a dňa 1. 8. 1996 uznesením č. k. D 646/94, 2 D not 157/94-68 rozhodol o zastavení konania. Uznesenie podľa obsahu spisu nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 8. 1996 a súd viedol vec i v súdnych registroch ako vybavenú.

Na podania závetného dediča D. R. z 9. 10. 1996, 28. 7. 1997, i Ing. J. R. z 15. 12. 1997, resp. sťažovateľky z 12. 5. 1997 súd nereagoval. Až na návrh sťažovateľky zo dňa 28. 10. 1998, doručený dňa 29. 10. 1998, súd začal opätovne konať pod sp. zn. D 1340/98. Súčasťou   návrhu   bol   i znalecký   posudok   č.   117/98   znalca   Ing. M.   F.   na   zistenie   ceny rodinného   domu   súp.   č.   19   v katastrálnom   území   Ondrášová   (v   bezpodielovom spoluvlastníctve so sťažovateľkou). Súd dňa 17. 11. 1998 poveril konaním vo veci notára JUDr. M. M. ako súdneho komisára. Ten dňa 8. 1. 1999 vyzval sťažovateľku (na adresu jej právnej zástupkyne), aby doložila i znalecký posudok na rodinný dom s. č. 115 vo Vyšnom Kubíne.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   JUDr.   M.   G.,   komerčná   právnička   so   sídlom v Ružomberku, výzvu súdneho komisára prevzala dňa 12. 1. 1999, no nereagovala na ňu. Súdny komisár dňa 3. 6. 1999 na túto skutočnosť poukázal a dňa 7. 6. 1999 znovu predložil vec na Okresný súd Martin s návrhom na zastavenie konania. Sťažovateľka dňa 12. 8. 1999 doručila súdu žiadosť o prejednanie dedičstva s poukazom na postupné znehodnocovanie nehnuteľného majetku. Dňa 13. 1. 2000 závetní dedičia (a),b )) doručili Krajskému súdu Žilina odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania sp. zn. D 646/94. Krajský súd Žilina podanie postúpil na Okresný súd Martin 13. 1. 2000 a na pokyn sudcu dňa 10. 5. 2000 bolo toto   odvolanie   predložené   súdnemu   komisárovi.   Dňa   21.   7.   2000   súd   uznesením   č.   k. D 1340/98-123   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie   (znalec   Ing.   V.   P.)   na   ocenenie rodinného domu č. 115 vo Vyšnom Kubíne a uložil závetným dedičom, aby zložili trovy na znalecké trovy preddavok 10 000 Sk. Znalec stanovil termín ohliadky na 8. 9. 2000. Dňa 25. 9. 2000 Krajský súd Žilina doručil Okresnému súdu Martin odvolanie závetného dediča (a)) proti uzneseniu o ustanovení znalca. Dňa 26. 9. 2000 znalec oznámil súdu, že jeden zo závetných dedičov mu znemožnil vykonať ohliadku (vulgárne sa vyjadroval i na adresu súdu a pod.). preto znalecký posudok nepodal. Sudca sa 4. 12. 2000 vyjadril k námietkam zaujatosti, ktoré vzniesol závetný dedič (a)) v podaní zo 6. 8. 2000 a predložil vec dňa 12. 12. 2000 Krajskému súdu Žilina. Odvolací súd uznesením z 26. 1. 2001 č. k. 9 Nc 1/01-139 rozhodol   o nevylúčení   sudcu   JUDr.   L.   M.   z prejednávania   a rozhodovania   vo   veci. Uznesením zo dňa 26. 1. 2001 č. k. 9 Co 3155/00-137 uznesenie Okresného súdu Martin z 21. 7. 2000 č. k. D 1340/98-123 o ustanovení znalca pre procesné vady zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia o i. poukázal i na nesprávny postup Obvodného úradu   Martin,   bývalého   Štátneho   notárstva   Dolný   Kubín,   Martin,   tiež   na   oneskorené rozhodnutie   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   o vyslovení   miestnej   nepríslušnosti a postúpení veci na Okresný súd Martin (9. 5. 1995). Ďalej odvolací súd konštatoval, že: „ v dôsledku podaní závetných dedičov a po zaslaní ďalšieho vyhotovenia úmrtného listu, začal vo veci konať Okresný súd Martin (sp. zn. D 646/94). Poverený súdny komisár vec posúdil ako dodatočné prejednanie dedičstva (napriek vydanému uzneseniu z 19. 5. 1994 o začatí základného dedičského konania - § 175a ods. 2 O. s. p.) a súd I. stupňa takýto postup akceptoval. Z obsahu spisového materiálu bolo pritom jednoznačné, že sa jedná o prvotné dedičské konanie, kedy súd (súdny komisár) koná ex offo – z úradnej povinnosti, bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov konania.

Dôsledkom neadekvátneho postupu je i uznesenie o zastavení dedičského konania po poručiteľovi č. k. D 646/94-68 z 1. 8. 1996. Dotknuté rozhodnutie bolo doručované len D. R., hoci malo byť vzhľadom na nevyhlásenie závetu k danému okamihu adresované i J. R. a pozostalej manželke M. R.. Iba v danom štádiu konania boli súdnym komisárom J. a D. R. vyzvaní (obaja výzvy prevzali dňa 27. 5. 1996) na predloženie znaleckého posudku okrem iného   i na   hodnotu   rodinného   domu   číslo   súpisné   115   vo   Vyšnom   Kubíne.   Neskôr, v bezprostrednej súvislosti s preskúmavaným uznesením z 21. 7. 2000, už vyzývaní neboli. Z doteraz   vykonaného   dokazovania   (výpisy   z pozemkovej   knihy   č.   l.   26,   43, identifikácia parciel č. l. 52, výpis z listu vlastníctva č. 187-č. l. 60) vyplýva, že do dedičstva patrí spoluvlastnícky podiel 1/3 k rodinnému domu číslo súpisné 115 vo Vyšnom Kubíne. Pre ustálenie výšky aktív majetku poručiteľa je nevyhnutné ocenenie predmetného domu znalcom   z odboru   stavebníctva,   odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností.   Z tohto   dôvodu   je v záujme   urýchlenia   konania,   ktoré   je   hlavným   motívom   podaní   závetných   dedičov, predloženie dotknutého znaleckého posudku v čo najkratšom čase.“.

Z obsahu úradných záznamov na č. l. 140 spisu vyplýva, že vo veci došlo k sporu o zákonného sudcu, zrejme v súvislosti so zmenou rozvrhu práce Okresného súdu Martin (viď príloha) a od roku 2001 vo veci konal ďalší zákonný sudca (Mgr. M. Š.).

Súd dňa 9. 7. 2001 vyzval závetných dedičov na predloženie znaleckého posudku na cenu rodinného domu vo Vyšnom Kubíne. Dňa 28. 12. 2001 súd vyžiadal od Okresného súdu Dolný Kubín dedičský spis po nebohom M. R., zomrelom 14. 10. 1991, no ani z jeho obsahu nebolo možné zistiť relevantnú cenu rodinného domu vo Vyšnom Kubíne č. 115. Dňa 13. 4. 2002 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila súdu, že predmetný znalecký posudok   zabezpečí.   V tejto   súvislosti   17.   5.   2002   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   súdu oznámila   dobu,   v ktorej   tak   vykoná.   Dňa   11.   6.   2002   sťažovateľka   súdu   oznámila,   že posudok predloží súdu do 20. 6. 2002. Vzhľadom nato, že sťažovateľka tak nevykonala, súd jej právnej zástupkyni adresoval výzvu z 23. 8. 2002. Dňa 3. 12. 2002 súd predložil vec na pokračovanie   súdnemu   komisárovi   JUDr.   M.   M.   s pokynom,   aby   dedičstvo   prejednal s použitím ocenenia vykonaného v dedičskom spise Štátneho notárstva Dolný Kubín po M. R..   Sťažovateľka   14. 2.   2003   požiadala   súd,   aby   vo   veci   rozhodol   čiastočne   a to   len ohľadom vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva s poručiteľom s tým, že o tom mieni uzavrieť so závetnými dedičmi dohodu (§ 175l ods. 2 O. s. p.). Dňa 30. 5. 2003 súdny komisár vrátil spis súdu s tým, že pre ustálenie výšky aktív majetku poručiteľa, i s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, je nevyhnutné ocenenie rodinného domu vo Vyšnom Kubíne   znalcom   z príslušného   znaleckého   odboru.   Konštatoval   súčasne,   že „zo   strany účastníkov   konania   nebola   dosiaľ   splnená   dôkazná   povinnosť   -   predloženie   znaleckého posudku v zmysle príkazu krajského súdu -,   čo je hlavným dôvodom prieťahov v konaní. Pretože účastníci sami sú aj naďalej nečinní resp. rôznymi obštrukciami hrubo sťažujú postup konania, navrhujem, aby súd sám ustanovil na ocenenie predmetného domu znalca z odboru   stavebníctva,   odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností   s tým,   aby   tento   predložil znalecký posudok v čo najkratšom čase. Ak mu bude zo strany účastníkov konania bránené v konaní,   nezostáva,   len   proti   nim   dôrazne zasiahnuť   uložením poriadkového   opatrenia v postupe podľa § 53 Obč. súd. por. príp. aj brachiálnou mocou“.

Súd dňa 27. 6. 2003 uznesením č. k. D 1340/98-172, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 7. 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 9 CoD 135/03, nariadil vo veci znalecké dokazovanie na ocenenie predmetnej nehnuteľnosti vo Vyšnom Kubíne a oboch   závetných   dedičov   výslovne   zaviazal   na   podanie   súčinnosti   (Odvolanie   proti prvostupňovému   uzneseniu   podal   znovu   závetný   dedič   a)).   V závere   svojho   uznesenia odvolací súd   konštatuje,   že: „je nesporné   predĺženie konania   v súdenej   veci   spôsobené činnosťou   viacerých   štátnych   orgánov.   Uvedené   bolo   bližšie   rozoberané   v uznesení Krajského súdu Žilina sp. zn. 9 Co 3155/00 z 26. 1. 2001 a ani v neskoršom období nedošlo k zodpovedajúcemu   postupu   vo   veci.   Odhliadnuc   od   konštatovaného,   je   zrejmé,   že   bez náležitej súčinnosti zo strany samotných účastníkov konania – závetných dedičov nie je možné   očakávať   urýchlené   ukončenie   konania.   V aktuálnom   štádiu   sa   jedná   o zloženie preddavku   na   znalecké   dokazovanie   a predovšetkým   sprístupnenie   nehnuteľností   (bez nutnosti   využitia   donútenia   garantovaného   štátnou   mocou)   znalcovi   za   účelom vypracovania znaleckého posudku“.

Okresný   súd   Martin   po   určitých   problémoch   s doručovaním   súdnych   rozhodnutí, vyznačil   právoplatnosť   uznesenia   o ustanovení   znalca   (spis   sa   z Krajského   súdu   Žilina vrátil 7. 7. 2004) a v rovnaký deň zaslal spis vo veci ustanovenému znalcovi Ing. J. F.. Ten dňa 21. 9. 2004 súdu oznámil, že od 20. 9. 2004 je hospitalizovaný a požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku. Rovnaký dôvod uviedol i v podaní doručenom súdu dňa 30. 9. 2004 (opakovaná hospitalizácia) a oznámil, že posudok podá až v závere roka 2004. Vzhľadom na túto okolnosť vec zatiaľ nie je vybavená.

2. Na základe stavu opísaného v bode 1) tohto vyjadrenia i vzhľadom na celkovú dĺžku konania, môžeme len konštatovať, zhodne so závermi Krajského súdu Žilina v jeho rozhodnutiach o odvolaniach účastníkov, že vo veci došlo k zbytočným prieťahom vo veci. Na vzniku prieťahov sa podieľali (nie v rovnakej miere)

-viaceré štátne orgány (Obvodný úrad Martin, Štátne notárstvo v Martine, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši)

-a od roku 1993, najneskôr však od 21. 6. 1995 Okresný súd Martin (najmä :

1) procesným   pochybením   pri   zastavení   základného   konania   o dedičstve   sp.   zn. D 646/94

2) nezaoberaním sa podaniami účastníkov v dobe od 10. 10. 1996 – 28. 10. 1998 (č. l. 71-81 spisu)

3) nevyužitím poriadkových opatrení voči závetnému dedičovi, ktorý zabránil vykonaniu znaleckého dokazovania už v roku 2000 (č. l. 130, 133 spisu)

4) viacnásobnou zmenou zákonného sudcu (tento dôvod nemôže byť k tiaži účastníkov)   Na vzniku zbytočných prieťahov sa však výraznou mierou podieľajú i účastníci namietaného   konania,   vrátane   sťažovateľky.   Ide   najmä   o 1)   opakované   neposkytnutie súčinnosti pri zisťovaní aktív patriacich do dedičstva a ich hodnoty zo strany závetných dedičov (viď i č. l. 61-65), 2) nesplnený dobrovoľný záväzok sťažovateľky, že zabezpečí znalecký posudok na nehnuteľnosť vo Vyšnom Kubíne (doba od 13. 4. 2002 do 14. 2. 2003, resp. doteraz).

Pokiaľ by bolo potrebné vyjadriť mieru, v akej sa súd a účastníci podieľajú na vzniku prieťahov, potom podľa nášho názoru 70% dôvodov ide na vrub účastníkov konania (z toho prevažne na strane závetných dedičov). Z tohto dôvodu nemôžeme súhlasiť so žiadosťou sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300.000-Sk. Za daného stavu veci za primeranú považujeme sumu nepresahujúcu 45.000-Sk... ».

Svoje vyjadrenie predsedníčka okresného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie doplnila podaním doručeným ústavnému súdu 14. januára 2005, v ktorom informovala, že „vo   veci   bol   dňa   28.   10.   2004   podaný   znalecký   posudok   na   ocenenie   nehnuteľností patriacich   do   dedičstva   a 16.   11.   2004   súd   uznesením   č.   k.   D   1340/98-212   rozhodol o znalečnom.   Vzhľadom   na   prebiehajúce   konanie   o ústavnej   sťažnosti   nebol   súdnym komisárom stanovený termín pojednávania“.

Nahliadnutím do spisu sp. zn. D 1340/98, D not 246/98 ústavný súd konštatoval, že vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu sú uvedené všetky podstatné náležitosti týkajúce sa   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania,   ktoré   sú   relevantné   pre   rozhodnutie ústavného súdu vo veci. II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98, D not 246/98 v tej časti konania, ktorá sa týka vyporiadania jej bezpodielového vlastníctva, ktoré smrťou poručiteľa zaniklo.  

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo   svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98). K stavu právnej istoty dochádza v zásade „až právoplatným rozhodnutím   súdu  ...“   (I.   ÚS   10/98),   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom nastoľujúcim stav právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd konštatoval, že z právneho hľadiska nejde o zložitú   vec.   Predmetom   namietaného   konania   sp.   zn.   D   1340/98,   D   not   246/98   je vyporiadanie   dedičstva   po   zomrelom   poručiteľovi   I.   R.,   ktoré   tvorí   štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   prvostupňových   súdov,   pričom   judikatúra   súdov   je   v tejto   oblasti dostatočne stabilizovaná; v danom prípade ide o tú časť konania, ktorá sa týka vyporiadania bezpodielového   spoluvlastníctva   sťažovateľky   a poručiteľa,   ktoré   smrťou   poručiteľa zaniklo. Pokiaľ ide o faktickú stránku konania, ústavný súd vzal do úvahy, že v priebehu konania   bolo   potrebné   vykonať   pomerne   rozsiahle   dokazovanie   a vysporiadať   sa s nedostatočnou   súčinnosťou   závetných   dedičov   ako   účastníkov   konania,   ale   na   druhej strane konštatoval, že táto skutočnosť nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku konania (a to aj s ohľadom na to, že okresný súd, resp. notár ako súdny komisár neprispieval svojimi úkonmi priebežne, plynulo a v miere primeranej okolnostiam konania k odstraňovaniu príčin zložitosti veci, napr. počas doby od nariadenia znaleckého dokazovania po podanie znaleckého posudku).

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky   konania.   Z obsahu   spisu   sp.   zn.   D   1340/98,   D   not   246/98   vyplynulo,   že sťažovateľka   bola   v doterajšom   priebehu   namietaného   konania   aktívna,   čo   potvrdzuje viacero   podaní   adresovaných   okresnému   súdu   smerujúcich   k urýchleniu   doterajšieho priebehu   konania (vrátane sťažností   na prieťahy v konaní)   a poskytovala súdu   potrebnú súčinnosť. Skutočnosť, že sa sťažovateľke nepodarilo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku   na   nehnuteľnosť   vo   Vyšnom   Kubíne,   hoci   sa   k tomu   dobrovoľne   zaviazala telefonátom jej právnej zástupkyne z 13. apríla 2002, jej nemožno pripísať na ťarchu aj vzhľadom na to, že závetný dedič odmietol ňou zvolenému znalcovi vstup do predmetnej nehnuteľnosti,   čo   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   okresnému   súdu   listom doručeným   14.   apríla   2003.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   totiž   nemožno   dobrovoľne prevzatý   záväzok   účastníčky   konania   smerujúci   k urýchleniu   konania,   ktorý   nie   jej zavinením nebol naplnený, kvalifikovať ako jej podiel na zbytočných prieťahoch v konaní.

3. V rámci tretieho kritéria ústavný súd hodnotil doterajší postup okresného súdu v namietanom   konaní sp.   zn.   D   1340/98,   D   not   246/98.   Ústavný   súd   hodnotil   činnosť okresného   súdu   v období   od   19.   júna   1995,   keď   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1114/91-11 z 9. mája 1995, ktorým vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti bude vec postúpená miestne príslušnému okresnému súdu.

V zhode s názorom Krajského súdu   v Žiline vyjadrenom v odôvodnení uznesenia sp. zn. 9 Co 3155/00 z 26. januára 2001 ústavný súd konštatoval, že okresný súd sa dopustil procesného   pochybenia   pri   doručovaní   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   D   646/94 2 Dnot 157/94 z 1. augusta 1996,   a následne nereagoval na podania účastníkov konania v období   od   10. októbra   1996   do   28.   októbra   1998.   Ďalší   úkon   vo   veci   vykonal   až 17. novembra 1998, keď poveril notára JUDr. M. M. ako súdneho komisára vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva. Toto obdobie hodnotil ústavný súd ako obdobie, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným   prieťahom v konaní, a teda porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   ďalej   konštatoval,   že   najmä   v období   po   nariadení   znaleckého dokazovania (21. júl 2001) nekonal okresný súd vo veci efektívne, najmä tým, že nevyužil všetky možnosti dané zákonom na zabezpečenie potrebnej súčinnosti závetných dedičov ako   účastníkov konania (poriadkové pokuty), pričom v rámci úkonov súdu hodnotil aj úkony súdneho komisára - notára, ktoré sa podľa príslušných právnych predpisov považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Stav konania je aj teraz taký, že dosiaľ okresný súd nevytvoril dostatočný skutkový základ   na   rozhodnutie,   ktorým   vyporiada   zamietnuté   bezpodielové   spoluvlastníctvo sťažovateľky a poručiteľov.

Na tomto základe ústavný súd uzavrel, že celé konanie vrátane tohto obdobia je poznamenané   tak   nečinnosťou,   ako   aj   neefektívnou   činnosťou,   čím   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 1340/98, D not 246/98 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti   na   to,   že   ústavný   súd   rozhodol   o   porušení   základného   práva sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jej   žiadosťou o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. D 1340/98, D not 246/98   konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné k tomu, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 300 000 Sk s odôvodnením, že túto sumu považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela v dôsledku „takmer absolútnej nečinnosti okresného súdu od roku 1991 až do dnešného dňa“, a to aj s ohľadom na to, že je poberateľkou starobného dôchodku. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania,   predovšetkým   obdobie, v ktorom   došlo   podľa   názoru   ústavného   súdu   k zbytočným   prieťahom   v dôsledku nečinnosti,   procesných pochybení, resp. nedostatočnej aktivity   okresného súdu, faktickú zložitosť   veci,   aktívne   a súčinnostné   pôsobenie   sťažovateľky   v doterajšom   priebehu konania, ako aj značný podiel závetných dedičov na doterajšej dĺžke konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 90 000   Sk   (slovom   deväťdesiattisíc   slovenských   korún)   sťažovateľke   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.  

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   163/2002   Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou zo základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk, t. j. 4 534 Sk za jeden úkon a 136 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 2. marca 2005