znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 216/2012-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť H. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., B., vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej republiky   rozhodnutím   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   sp.   zn.   1   T   102/2010 z 28. februára 2011   a   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 T 40/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012 doručená   sťažnosť   H.   M.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím   Okresného súdu   Banská Bystrica   sp. zn. 1 T 102/2010 z 28. februára 2011 a postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 40/2011.

Zo sťažnosti   vyplývalo, že na sťažovateľa bola podaná príslušným prokurátorom obžaloba pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Obžaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažovateľ vzniesol námietku nepríslušnosti   tohto   súdu   konať,   ktorý   28.   februára   2011   uznesením   vec   postúpil Okresnému súdu Zvolen. Okresný súd Zvolen koná, a to napriek tomu, že aj pred týmto súdom vzniesol námietku nepríslušnosti konať vo veci týmto súdom, pretože skutok sa mal stať   v Z.,   a   preto   príslušným   na   konanie   a   rozhodnutie   vo   veci   je Okresný   súd   Nitra. Okresný   súd   Zvolen   však   toto   nerešpektuje   a   koná   vo   veci   napriek   tomu,   že   mu to neprislúcha, čím porušuje čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný vydal vo veci tento nález:

„1.   Základné   práva   H.   M.,   bytom:   B.,   obžalovaného   za   obzvlášť   závažný   zločin podvodu podľa ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, garantované ustanovením čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod č. k.: 1 T 102/2010, ako aj postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod č. k.: 4 T 40/2011, boli porušené.

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.02.2011, vydaným v konaní vedenom   pod   č.   k.:   4   T   40/2011   boli   porušené   základné   práva   H.   M.   garantované ustanovením čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3.   Okresný   súd   Banská   Bystrica,   ako   aj   Okresný   súd   Zvolen   sú   spoločne a nerozdielne povinní uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške celkom 269,58 EUR...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

A.   Sťažovateľ namietal nezákonnosť a neústavnosť rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 102/2010 z 28. februára 2011.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením z 28. februára 2011 tak, že vec postúpil   Okresnému   súdu   Zvolen.   Ten   vo   veci   začal   konať   a   konal   aj   v   čase   podania ústavnej sťažnosti.   Sťažovateľ vzniesol námietku nepríslušnosti   Okresného súdu   Zvolen konať 19. marca 2012, ako to sám uviedol.

Vzhľadom   na   to,   že   rozhodnutie   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   bolo   vydané 28. februára   2011   a   sťažnosť   bola   proti   tomuto   rozhodnutiu   ústavnému   súdu   doručená až 23. apríla 2012,   ide o   oneskorené podanie sťažnosti   proti   uzneseniu   Okresného súdu Banská   Bystrica,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   proti   napadnutému   rozhodnutiu   odmietol z dôvodu oneskorenosti jej podania.

B.   Sťažovateľ napadol aj postup Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 40/2011.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplynulo,   že   Krajská   prokuratúra   v B.   podala   na sťažovateľa 16. septembra 2010 obžalobu na Okresnom súde Banská Bystrica.

Po   námietke   sťažovateľa,   že   o veci   koná   miestne   nepríslušný   súd,   Okresný   súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Zvolen.

Okresný súd Zvolen založil svoju miestnu príslušnosť a vo veci začal konať. Keďže tak   urobil   opatrením   technicko-organizačnej   povahy (§ 10 ods.   19 Trestného   poriadku), nebol povinný o tom vydať písomné rozhodnutie ani ho doručovať účastníkom.

Bolo   vecou   sťažovateľa,   ak   s miestnou   príslušnosťou   Okresného   súdu   Zvolen nesúhlasil,   aby v súlade   s   §   23   ods.   3   Trestného   poriadku   podal   ako   subjekt   trestného konania (§ 10 ods. 11 Trestného poriadku) návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšiemu spoločne nadriadenému súdu, teda Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Skutočnosť, že sťažovateľ svoje zákonné oprávnenie nevyužil, nemôže sama osebe založiť   právomoc   ústavného   súdu   konať   o námietke   sťažovateľa,   že   o jeho   veci   koná miestne nepríslušný súd.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť proti postupu Okresného súdu Zvolen odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sa   k uzneseniu   pripája odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012