znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 216/2010-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., H., zastúpenej advokátom Mgr. B. J., P., vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava IV pod sp. zn. ČVS: ORP-3402/1-OSV-B4-2005 a Okresnou prokuratúrou Bratislava IV pod sp. zn. 2 Pv 166/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2010 doručená sťažnosť M. B., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 16 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Bratislava   IV   (ďalej   len „vyšetrovateľ“)   pod   sp.   zn.   ČVS: ORP-3402/1-OSV-B4-2005   a Okresnou   prokuratúrou Bratislava IV (ďalej len „prokuratúra“) pod sp. zn. 2 Pv 166/06. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. apríla 2010.

Zo   sťažnosti   a z priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľka   je pozostalou   dcérou   po   svojej   poškodenej   matke   H.   K.   (ďalej   len   „poškodená“),   ktorá 11. augusta 2005 zomrela. Poškodená 30. júna 2005 v D. d. v B. utrpela v dôsledku konania tretej osoby zlomeninu ľavej stehennej kosti, pričom toto ublíženie na zdraví si poškodená podľa   znaleckého   posudku   MUDr.   Ľ.   V.,   znalca   z odboru   zdravotníctva   a farmácie, nemohla   spôsobiť   sama.   Napriek   tomuto   znaleckému   zisteniu   vyšetrovateľ   uznesením sp. zn. ČVS: ORP-3402/1-OSV-B4-2005 z 15. júla 2009 trestné stíhanie vedené vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona zastavil s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. Podľa názoru vyšetrovateľa poškodená si ublížila na zdraví sama, prípadne   zlomenina   nohy   v stehennej   kosti   vznikla   samovoľne.   Proti   uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka 27. júla 2009 sťažnosť. Uznesením okresnej prokuratúry č.   k.   2   Pv   166/06-46   zo   7.   augusta   2009   bola   sťažnosť   ako   nedôvodná   zamietnutá. Podnetom   zo   16.   septembra   2009   sa   sťažovateľka   domáhala   na   Krajskej   prokuratúre v Bratislave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   preskúmania   zákonnosti   postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry. Prípisom   krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 734/09-6 z 5. novembra   2009   bol   podnet   ako   nedôvodný   odmietnutý.   Opakovaným podnetom   zo 14. decembra   2009   požiadala   sťažovateľka   o preskúmanie   veci   Generálnu   prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Prípisom generálnej prokuratúry č.   k.   IV/4   GPt   5/10-5   z 18. februára   2010   bol   aj   opakovaný   podnet   odložený   ako nedôvodný.

Podľa   názoru   sťažovateľky   došlo   k porušeniu   označených   článkov   ústavy a dohovoru. Keďže sťažovateľka vyčerpala všetky zákonné prostriedky nápravy, v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej od vybavenia opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou 18. februára 2010 žiada ústavný súd, aby nálezom vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených vyšetrovateľom pod sp. zn. ČVS: ORP-3402/1-OSV-B4-2005 a okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 2 Pv 166/06 s tým, aby boli uznesenia vyšetrovateľa   z 15.   júla   2009   a okresnej   prokuratúry   zo   7.   augusta   2009   zrušené   a vec vrátená na ďalšie konanie vyšetrovateľovi. Napokon požaduje aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   práv   v konaniach   vedených vyšetrovateľom a okresnou prokuratúrou.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Hoci ústavný súd nemá preverené, kedy presne bolo sťažovateľke (príp. jej právnemu zástupcovi)   doručené   uznesenie   vyšetrovateľa   sp.   zn.   ČVS:   ORP-3402/1-OSV-B4-2005 z 15.   júla   2009,   možno   vychádzať   z toho,   že   sťažovateľka   podala   proti   uzneseniu vyšetrovateľa 27. júla 2009 sťažnosť.   To znamená, že najneskôr tohto dňa muselo byť uznesenie vyšetrovateľa už doručené.

Rovnako   ústavnému   súdu   nie   je   známe,   kedy   presne   bolo   doručené   uznesenie okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   166/06-46   zo   7.   augusta   2009.   Keďže   sťažovateľka požiadala o preskúmanie tohto uznesenia krajskú prokuratúru podnetom zo 16. septembra 2009, je zrejmé, že najneskôr uvedeného dňa muselo byť uznesenie okresnej prokuratúry už doručené.

Vzhľadom na to, že sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná na poštovú prepravu až 12. apríla 2010, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto je sťažnosť oneskorene podaná.

Ústavný   súd   poznamenáva, že   sťažnosť   by bola podaná   v zákonnej   lehote,   keby smerovala proti prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 5/10-5 z 18. februára 2010. Napriek   tomu,   že   sťažovateľka   je   v danom   prípade   kvalifikovane   právne   zastúpená advokátom, podaná sťažnosť postup a opatrenie generálnej prokuratúry nenapáda, pretože smeruje proti postupu a uzneseniam vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2010