znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 216/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. januára 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Marty Ševčíkovej, bytom V. K., zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 18/04, vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania sp. zn. 9 C 141/95, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Marty Ševčíkovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základné   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   a právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 18/04, vylúčenom 15. júla 1996 na samostatné konanie z konania sp. zn. 9 C 141/95, p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 18/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Marte   Ševčíkovej p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Nové   Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Nové   Zámky j e   p o v i n n ý   uhradiť   Marte   Ševčíkovej   trovy právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. O. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. októbra 2004   doručené   podanie   Marty   Ševčíkovej,   bytom   V.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., označené ako „Sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky“.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len „listina“) a práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 18/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 141/95) o vzájomnom návrhu, v ktorom sťažovateľka žiadala 15. júla 1996 o vynesenie rozsudku na zaplatenie 817 000 Sk ako náhrady ušlého zisku zo strany Bytového podniku Nové Zámky.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:„... Bytový podnik Nové Zámky poverený so správou budov Mestom Nové Zámky podal na mňa žalobu na zaplatenie dlhu na nájomnom a za nebytové priestory dňa 9. 12. 1994 o zaplatenie sumy vo výške 285.639,10,- Sk...

Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti som musela podniknúť všetko, aby som mohla uniesť   zvýšené   prevádzkové   náklady,   aby   mohla   splácať   úver   a nájomné   a pritom zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň živobytia.

Po započatí prevádzky denného baru nastali problémy s prevádzkovaním, nakoniec rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky č. 121/92 bola uložená povinnosť vykonať opatrenie do 1. 5. 1995 – vybudovať pre návštevníkov samostatne toalety oddelene pre mužov   a ženy.   Napriek   tomu,   že   tieto   opatrenia   som   vykonala   na   vlastné   náklady, s predbežným   ústnym   súhlasom   vlastníka,   vlastník   nehnuteľnosti   Mesto   Nové   Zámky nesúhlasil so zapojením sociálnych zariadení na existujúcu kanalizačnú sieť z údajných kapacitných dôvodov. V konečnom dôsledku bola činnosť denného baru zastavená, napriek tomu, že som zainvestovala do vybudovania toaletných miestností 900.000,- Sk...

Mesto svojím konaním znemožnilo v plnej miere prevádzkovať činnosť poskytovania reštauračných služieb v dôsledku toho som utrpela škodu vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk bol vypočítaný orientačne vychádzajúc z dennej tržby 1.600,- Sk pri 70%-nej rentabilite. Podala som na súd vzájomný návrh v ktorom som žiadala Okresný súd v Nových Zámkoch   o vynesenie   rozsudku,   podľa   ktorého   Bytový   podnik   Nové   Zámky   je   povinný zaplatiť 817.000,- Sk ako náhradu ušlého zisku...

Súd   však   dňa   15.   7.   1996   vylúčil   vzájomný   návrh   na   samostatné   konanie.   Do dnešného dňa sa v tejto veci nekonalo pojednávanie, napriek tomu, že súdny poplatok som zaplatila včas a v správnej výške...

Okresný   súd   vyniesol   v pôvodnej   žalobe   –   vo   veci   zaplatenia   nájomného (pozn.: konanie o návrhu odporcu začaté 9. decembra 1994) rozsudok dňa 27. 3. 2002 tým, že ma zaväzuje zaplatiť žalobcovi 162.892,- Sk s 3 % úrokom z omeškania od 9. 12. 1994 do zaplatenia   a titulom   náhrady   trov   konania   6.515,-   Sk   do   troch   dní   od   právoplatnosti rozsudku.

Uvedený   rozsudok   bol   potvrdený   Krajským   súdom   v Nitre   dňa   12.   marca   2003 a nadobudol právoplatnosť dňom 6. 8. 2003...

Následkom uvedených rozsudkov bolo vypratanie mnou privatizovaných miestností na príkaz vlastníka, a uloženie mojich vecí, ako aj zariadenia kuchyne a reštaurácie na neznámom mieste. Tým mi vznikla ďalšia značná finančná ujma vo výške 1.400.000,- Sk... Z dôvodu prieťahov resp. osemročnej nečinnosti Okresného súdu v Nových Zámkoch vo   veci   vzájomného   návrhu   o zaplatenie   817.000,-   Sk   podávam   sťažnosť   pre   porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovení čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Konanie o návrhu odporcu bolo začaté dňom 9. 12. 1994 a právoplatne skončené dňom 6. 8. 2003, bez toho, že by bol môj vzájomný návrh prejednaný. Nebolo vytýčené ani súdne pojednávanie...

Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené bez toho, že by tzv. samostatné konanie o mojom vzájomnom návrhu bolo prebiehalo na súde. Súd nemal záujem oboznámiť sa s tvrdeniami   a skutočnosťami,   ktoré   súviseli   s návrhom   odporcu   ale   obsahoval   ich   môj vzájomný návrh...

Bola   podaná   v tejto   veci   žiadosť   o poskytnutie   informácie   dňa   25.   3.   2004 Okresnému súdu v Nových Zámkoch. Dňa 10. 5. 2004 bol právnemu zástupcovi doručený prípis Okresného súdu v Nových Zámkoch č. 9 C 18/04 zo dňa 5. 5. 2004 v ktorom sa žiadalo preukázať, že súdny poplatok som zaplatila ja. Na šťastie originály dokladov mám k dispozícii, bola zaslaná súdu ich overená fotokópia dňa 14. 5. 2004.

Je jednoznačné, že Okresný súd v Nových Zámkoch v zozname o zložení zo dňa 27. 7. 1996 neoznačil správne platiteľa poplatku. Po oboznámení sa s udalosťami ťažko sa dá veriť, že to bola iba číra náhoda. Podala som sťažnosť na nečinnosť súdu predsedovi súdu dňa 13. 9. 2004. Na uvedenú sťažnosť som obdržala odpoveď dňa 20. 9. 2004, v ktorej predseda Okresného súdu Nové Zámky uznal opodstatnenosť podanej sťažnosti a podrobne rozpísal okolnosti, ktoré zapríčinili uvedený stav...

Súd na uvedené prípisy reagoval vytýčením pojednávania pod sp. zn. č. 9 C 18/04 na deň 20. 9. 2004.

Je zarážajúce, že v konaní by mal rozhodnúť sudca, ktorý rozhodoval aj v konaní 9C/141/95, a tak podrobne preštudoval spis, že si nevšimol, že je podaný vzájomný návrh a nevytýčil ani jedno pojednávanie. Za tento stav podľa neho som zodpovedná ja, nakoľko som nezaplatila súdny poplatok. Originálmi dokladov som preukázala, že súdny poplatok som zaplatila včas a v správnej výške.

Podľa judikatúry medzinárodného súdu pre ľudské práva rozhodovanie v inej veci môže byť dôvodom zaujatosti.

Preto som dňa 20. 9. 2004 podala námietku zaujatosti sudcu.“

Sťažovateľka svoj návrh zhrnula takto:„Tvrdím, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   jeho   vec   bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov...

Som za to, že konaním Okresného súdu v Nových Zámkoch bol porušený aj čl. 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze vyslovil, že moje právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní 9C/141/95 vo veci vzájomného návrhu evidovanej pod č. 9 C 18/04 porušené bolo.

Vzhľadom na to, že prieťahmi v súdnom konaní, resp. nečinnosťou Okresného súdu v Nových Zámkoch bolo porušené moje základné právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky o priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vo   výške   15.000.000,-   Sk v zmysle   §   56   ods.   4/   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 216/04-11 z 27. októbra 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. novembra 2004 právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a   predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval   aj   na   vyjadrenie k sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom z 5. decembra 2004 (doručeným ústavnému súdu 8. decembra 2004), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   z   9.   decembra   2004 (Spr 1652/04, doručenom ústavnému súdu 15. decembra 2004) okrem iného uviedol:«... V konaní 9 C 141/95 rozsudkom zo dňa 15. 07. 1996 súd vylúčil vzájomný návrh sťažovateľky o zaplatenie 817 600,- Sk na samostatné konanie. Sudkyňa JUDr. M. M., ktorá rozhodla o predmetnom vylúčení vzájomného návrhu, bola od 01. 05. 1998 prevolená na Krajský súd Nitra, pričom v dôsledku jej predchádzajúcej stáže od februára 1998 vo veci rozhodovala   Mgr.   V.   B.   ako   zákonná   sudkyňa.   V dôsledku   podaného   odvolania   bol rozsudok zo dňa 15. 07. 1996 uznesením Krajského súdu v Bratislave 19 Co 159/98-103 zo dňa 29. 05. 1998 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne rozsudkom 9 C 141/95- 123 z 30. 09. 1998 prvostupňový súd okrem iného opätovne rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie. Odporkyňa podala odvolanie aj voči tejto časti rozsudku. Krajský súd v Nitre uznesením 7 Co 619/98-159 z 19. 01. 2000 odvolanie proti výroku o vylúčení   vzájomného   návrhu   na   samostatné   konanie   odmietol.   Predmetné   uznesenie nadobudlo   právoplatnosť   12.   06.   2000.   Po   uvedenom   čase   mal   byť   vzájomný   návrh zapísaný pod samostatným číslom konania na základe úpravy sudcu. Až v čase robenia posledných konečných úprav v spise 9 C 141/95 v roku 2004 sa zistilo, že takáto úprava v spise nebola urobená a o vzájomnom návrhu sa nekoná. Dňa 03. 02. 2004 bol vzájomný návrh zapísaný do registra C s tým, že vec bola pridelená elektronickou podateľňou na rozhodnutie   sudkyni   Mgr.   V.   B.   a je   vedený   pod   č.   9   C   18/2004.   Sudkyňa   vyzvala sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vzájomný   návrh   a až   vzhľadom   na   jej námietky, ako aj zistenia od odporcu sa dalo skonštatovať, že napriek záznamu o zložení, ktorý   sa   nachádza   vo   veci   9 C 141/95   zo   dňa   15.   07.   1996,   kde   je   uvedené,   že súdny poplatok 32 704,- Sk bol zaplatený od Bytového podniku Nové Zámky, tak tento poplatok v skutočnosti súdu poukázala a zaplatila sťažovateľka. Po vyriešení poplatkovej povinnosti bol návrh dňa 24. 05. 2004 doručovaný odporcovi na vyjadrenie, ktorý svoje vyjadrenie predložil súdu písomne dňa 30. 06. 2004. Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 20.   09.   2004,   vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni až po rozhodnutí o tejto námietke sa bude vo veci konať ďalej.

Máme   za   to,   že   napriek   vyššie   uvedenému   pochybeniu   zo   strany   sudkyne,   ktorá nedopatrením opomenula dať kancelárii úpravu na zapísanie vylúčeného návrhu, nie je podaný návrh na priznanie finančného zadosťučinenia dôvodný v požadovanej výške. Za vzniknuté pochybenie sme sa sťažovateľke písomne ospravedlnili a konajúca sudkyňa bola ústne ako   aj   písomne napomenutá   aby sa v budúcnosti   vyvarovala   takýchto pochybení. Nedá sa   povedať,   že by   sťažovateľka   bola   práva   neznalou osobou,   naviac   vo všetkých konaniach, ktoré prebiehali na tunajšom súde, kde vystupovala, buď ako navrhovateľka alebo odporca, bola právne zastúpená, a preto máme zato, že vo veci uplatneného nároku na   zaplatenie   817   600,-   Sk   mohla   byť   aj   ona   v tejto   veci   činná.   Teda   po   zaplatení vyrubeného súdneho poplatku sa mohla písomne dotazovať na predmetnú vec. Zrejme aj ona na tento svoj vzájomný návrh „zabudla“. Zo všetkých týchto dôvodov žiadame, aby jej návrh   na   priznanie   finančného   zadosťučinenia   bol   zamietnutý,   prípadne   priznaný   len v minimálnej výške.»

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, porušenia základného práva upraveného v čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom...“,   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod sp. zn. 9 C 18/04.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej súd rozhoduje, správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Ústavný   súd   po   zistení,   že   od   vylúčenia   vzájomného   návrhu   z konania   vo   veci sp. zn. 9   C   141/95   na   samostatné   konanie   15.   júla   1996,   ktorý   mal   byť   zapísaný   pod samostatnou   spisovou   značkou,   okresný   súd   až   3.   februára   2004   pridelil   uvedenú   vec zákonnej   sudkyni   pod   novou   sp.   zn.   9   C   18/04,   nepovažoval   za   potrebné   analyzovať citované kritériá. Vo veci sa po prípravných úkonoch začalo konať po 21. máji 2004, pričom prvé   pojednávanie   bolo   nariadené   na   20.   september   2004.   Uvedené   pojednávanie   bolo odročené po vznesení námietky zaujatosti sudkyne okresného súdu. Po vyjadrení konajúcej sudkyne bola vec predložená 24. septembra 2004 Krajskému súdu v Nitre, ktorý rozhodol 30. septembra 2004, že namietaná sudkyňa nie je zaujatá, a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie (25. októbra 2004). Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 19. január 2005.

Ústavný súd už na základe týchto zistení a stanoviska okresného súdu mohol dospieť k záveru, že vo veci sp. zn. 9 C 18/04 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   tomto   mieste   ústavný   súd   pripomína,   že   sťažovateľka   sa   žiadnym   spôsobom nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 9 C 18/04 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   15 000 000   Sk,   pričom   k tomuto   rozsahu   v príslušnej   časti sťažnosti uviedla:

„Som vedomá toho, že žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy je vysoká. Vysoká je aj nečinnosťou súdu spôsobená finančná škoda ale ujma na mojom zdraví je ešte väčšia. Mám 43 rokov, a som liečená neurológom, psychiatrom, psychológom a moje manželstvo práve z dôvodu mojich chorôb a nedostatku financií je v kríze.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn. 9 C 18/04 vylúčenej na samostatné konanie 15. júla 1996 z konania sp. zn. 9 C 141/95, zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľky sprevádzanú pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke vznikli   v   súvislosti   s jej   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. O. S., ktoré vyčíslil sumou 9 342 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v spojení   s   §   20   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. januára 2005