znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 215/2013-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   októbra   2013 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. S. F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 C 156/08   p o r u š i l základné právo Ing. M. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 156/08   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   M.   B.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 000   €   (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. M. B.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. S. F., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 215/2013-7 zo   4.   apríla 2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že:«V právnej veci navrhovateľa Ing. M. B. (ďalej len „Sťažovateľ“) zast. Mgr. S. F., advokát   AK   P.   c/a   Ing.   J.   R.   a   spol.,   zast.   JUDr.   Z.   H.,   advokátka   AK   Ž.   o   určenie neplatnosti zmluvy, konanie vedené pod sp. zn.: 16C/156/2008 na Okresnom súde v Žiline (ďalej len „Porušovateľ“) sa Sťažovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení. Vo vyššie cit. právnej veci sa naposledy konalo pojednávanie dňa 09. 01. 2011, ktoré Porušovateľ odročil na neurčito s tým, že vylustruje pobyt odporcu v 2.) rade J. P. cez R., resp. cez mesto R.

Od uvedeného dátumu Porušovateľ nevytýčil v cit. veci pojednávanie, hoci mu v tom nebránila žiadna procesná prekážka. Sťažovateľ sa na základe Žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 28. 06. 2011, 19. 07. 2011, 10. 10. 2011 a 22. 02. 2012 domáha, aby Porušovateľ vytýčil v čo možno najkratšom čase pojednávanie, vo veci konal a prípadne aj meritórne rozhodol, avšak Porušovateľ na predmetné žiadosti nereagoval. (...)

Sťažovateľ následne podal predsedovi Okresného súdu Žilina JUDr. J. M. Sťažnosť proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zo   dňa 27. 04. 2012, v ktorej sa domáhal ochrany svojho ústavného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Predseda súdu vo svojom Vyjadrení zo dňa 28. 05. 2012 konštatoval, že sťažnosť   je   dôvodná,   nakoľko   procesná   aktivita   súdu   sa   v   období   od uskutočnenia posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné úkony   k   doplneniu   spisovej   dokumentácie,   teda   ju   nemožno   vyhodnotiť   ako   činnosť smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase. Vo vyjadrení sa ďalej   uvádza,   že   predpoklad   vytýčenia   pojednávania   je   na   mesiac   jún,   najneskôr   však september 2012. (...)

Sťažovateľovi do dnešného dňa nebolo zo strany Porušovateľa doručené predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci, hoci sa vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 28. 05. 2012 výslovne uvádza, že predpokladaný termín vytýčenia pojednávania je najneskôr   v   mesiaci   september   2012.   K   dnešnému   dňu   je   zrejmé,   že   Porušovateľ   už nedodrží lehotu na vytýčenie termínu pojednávania, ktorá bola ním určená na zjednanie nápravy, keďže by inak nedodržal procesný postup v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a nasl. Keďže Sťažovateľ vyčerpal všetky možné účinné prostriedky na zjednanie nápravy, neostáva mu nič iné, len sa obrátiť vo veci ochrany jeho ústavného práva na Ústavný súd SR. (...)

Z vyššie cit. skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd neodôvodnene t. j. bez existencie akejkoľvek zákonnej prekážky v predmetnej veci nevykonal najneskôr odo dňa 19. 01. 2011 žiaden úkon a v predmetnej veci ani nerozhodol, čím porušil základné právo navrhovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...) S poukazom na vyššie zmienené kritéria rozhodovacej praxe Ústavného súdu mám za to, že sú splnené podmienky pre to, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie ústavného práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu Žilina.

Vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 28. 05. 2012 sa uvádza, že: „špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom, ktorý   nemal   právo   na   vykonanie   tohto   právneho   úkonu   bez   toho,   aby   tieto   úkony   boli registrované vo verejných registroch, ale s dopadom na odvodené práva záložného veriteľa k nehnuteľnosti. Pri tomto špecifickom charaktere sporu je mimoriadne citlivé neúspešné doručovanie jednému z účastníkov konania. Lustračné úkony súdu viedli k zisteniu blízkych osôb neznámeho adresáta.“ Z uvedeného nevyplýva, že by predmetný spor bol mimoriadne zložitý po právnej resp. skutkovej stránke, problematickou skutočnosťou je v podstate len neúspešné doručovanie jednému z účastníkov konania. Predseda súdu zároveň konštatoval, že sťažnosť je dôvodná,   „nakoľko procesná aktivita súdu sa v období od uskutočnenia posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné úkony   k   doplneniu   spisovej   dokumentácie,   teda   ju   nemožno   vyhodnotiť   ako   činnosť smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase.“ S týmto tvrdením predsedu súdu sa Sťažovateľ stotožňuje.

Ďalej   mám   za   to,   že   samotný   Sťažovateľ   svojím   správaním   podstatne   neprispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, nakoľko bol v konaní aktívny, zúčastňoval sa pojednávaní, podával procesné návrhy, zaujímal sa o stav konania a viackrát aj žiadal, aby okresný súd vo veci konal.

Konanie vo vyššie cit. právnej veci prebieha už od 31. 07. 2008, teda vyše štyri roky, pričom do dnešného dňa sa konalo v predmetnej veci len jedno meritórne pojednávanie a to dňa 19. 01. 2011.

Predmetom   sporu   je   určenie   neplatnosti   zmluvy   o   postúpení   pohľadávok   medzi odporcom   v 1)   a 2)   rade,   ktorého   výsledok   priaznivo   ovplyvní   právne   postavenie Sťažovateľa   ako   záložného   veriteľa   k   nehnuteľnosti,   kde   hodnota   pohľadávok zabezpečených záložným právom činí 221.623,95 Eur (6.676.643,10 Sk). Nakoľko je v hre nemalá   majetková   hodnota,   je   žiaduce,   aby   Porušovateľ   konal   primerane   rýchlo,   bez zbytočných prieťahov, využívajúc pritom inštitúty a právne nástroje, ktoré mu predmetné konanie   umožňujú   prejednať   aj   napriek   problému   s   neúspešným   doručovaním   zásielok jednému z odporcov. Promptný postup okresného súdu je žiaduci o to viac, že po začatí konania   došlo   na   základe   vkladu   č.   V   1192/12   z   05.   03.   2012   k   zmenám   v   katastri nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľností č. 84662/2012/1) S. a. s., čím sa značne oslabilo právne postavenie Sťažovateľa. (...)

Mám za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave právnej neistoty. Postupom súdu takto dochádza k výraznému oslabeniu výchovnej funkcie súdneho konania v zmysle § 1 O. s. p.

Primerané finančné zadosťučinenie preto navrhujem vo výške 3,500,- Eur(...) Uplatňujem si náhradu trov právneho zastupovania vo výške 323,49 Eur(...)»

1.2 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   Ing.   M.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy(...),   ako   aj   jeho   právo   na prerokovanie   veci   súdom v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru(...)   postupom   Okresného   súdu   Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Žilina je povinný zaplatiť Ing. M. B. trovy právneho zastúpenia na účet   jeho   právneho   zástupcu   Mgr.   S.   F.(...)   v   sume   323,49   Eur   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený JUDr. D. B., listom sp. zn. 1 SprS/211/2013 z 31. mája 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 22. júla 2013.

2.1   JUDr.   D.   B.,   poverený   plnením   úloh   predsedu   okresného   súdu,   predložil vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:„Vo veci ústavnej sťažnosti Ing. M. B.(...) Vám predkladáme vyjadrenie zákonného sudcu. Zároveň   Vám   oznamujeme,   že   Okresný   súd   Žilina   netrvá   na   ústnom   prejednaní sťažnosti. (...)“

«Vec 16C 156/2008 som prevzal po sudkyni odchádzajúcej na súd vyššieho stupňa, prejednal   som   ju   na   pojednávaní   dňa   19.   1.   2011   a   ďalej   vykonával   lustračné   úkony zamerané   na   zistenie   pobytu   účastníka   konania.   Tunajší   spor   nie   je   vecou   pracovnou, o výživné ani ochrany osobnosti.

Špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpené pohľadávky odporcom v r. 2/ ako postupcom - pôvodným veriteľom, najprv spoločnosti F., ktorá pohľadávky postúpila navrhovateľovi   (podľa   vyjadrenia   navrhovateľa   na   pojednávaní   „mne   cez   obchodnú spoločnosť“),   potom   odporcom   v   r.   2/ samotnému   navrhovateľovi,   následne   došlo   k spísaniu   dvojstranného   právneho   úkonu   smerujúceho   k   zrušeniu   konkrétnej   zmluvy o postúpení   pohľadávky   odporcom   v   r.   2/   priamo   navrhovateľovi   a   napokon   došlo k postúpeniu pohľadávky odporcom v r. 2/ odporcovi v r. 1/ právnym úkonom, ktorého neplatnosť   navrhovateľ   napokon   žaluje.   Pri   takto   špecificky   vykonávaných   právnych úkonoch je mimoriadne citlivé neúspešné doručovanie odporcovi v r. 2/ najmä vzhľadom na otázku   vôle   účastníkov   pri   uzatvorení   dvojstranného   právneho   úkonu   smerujúceho k zrušeniu   konkrétnej   zmluvy   o   postúpení   pohľadávky   (keď   samotný   navrhovateľ každopádne   bol   veriteľom   z prevádzaných   pohľadávok),   všetko   s   dopadom   na   právne postavenie   navrhovateľa   alebo   odporcu   v   r.   1/   ako   subjektov,   ktorých   postavenie postupníkov sa vzhľadom na právny predpoklad odporcu v r. 2/ disponovať predmetnými pohľadávkami vzájomne vylučuje. Tunajší súd preto vylustroval pobyt odporcu v r. 2/, ktorý si zásielky nepreberal. Napokon súd vytýčil pojednávanie na 19. 6. 2013.

Je namieste skonštatovať, že vec je objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako by mohla   byť   vybavovaná   pri   možnosti   výhradnej   pozornosti   súdu,   preto   v   ďalších súvislostiach skonštatovať na tento stav tiež poukazujem.

Súdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA JUDr. J. U., s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých vecí, lebo tieto   v minulosti neboli   skončené z rôznych dôvodov,   spravidla spojených   so skutkovou zložitosťou veci. V závere roka 2007 zostatok dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané, pri fyzickej   možnosti   súdneho   oddelenia   vybaviť   pravidelný   ročný   nápad   v priemere   250 civilných (priemerne zložitých) vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla zložitejších) vecí ďalších 1,5 až 2 krát presahuje jeho ročný násobok. Postupne som dosiahol zníženie uvedeného zostatku z počtu 505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som to napriek tomu, že v r. 2009 došlo k odchodu ďalších dvoch sudkýň JUDr. M. a JUDr. Š. na Krajský súd Žilina a ich veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych oddelení včítane môjho, opätovne s príznačným   dopadom   na   zhoršenú   tzv.   skladbu   zostatkov   vecí.   V   septembri   2012   bol opätovne mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti P., a. s., s prerozdelení v počte 83 na jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje údaje o postupnom znižovaní zostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho, aby naopak moje veci boli prerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len obmedzený nápad nových vecí. Nevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011 aj 2012 som definitívne nechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. Tunajšie súdne oddelenie navyše trpelo personálnou nestabilitou, včítane neprítomnej vyššej súdnej úradníčky od marca   do   októbra   2011,   naopak   približne   od   začiatku   roka   2013   moja   vyššia   súdna úradníčka   zastupovala   inú,   čo   malo   tiež   nepriaznivý   dopad   na   možnosť   ukladania niektorých úkonov. V roku 2013 mám nápad nových civilných vecí priemerne nad 35 vecí mesačne, čo aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého množstva vecí bez vzniku prieťahov.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«(...)   Zákonný   sudca   vo   svojom   vyjadrení   nepoprel   samotnú   skutočnosť,   že predmetná vec je vybavovaná objektívne po dlhšiu dobu. Zákonný sudca poukázal na to, že po predchádzajúcej sudkyni prevzal súdne oddelenie vyznačujúce sa zhoršenou skladbou tzv.   nerozhodnutých   vecí   spravidla   spojených   so   skutkovou   zložitosťou,   ako   aj   na mimoriadne   zvýšený   nápad   vecí   v   súvislosti   so   žalobou   spoločnosti   P.,   a.   s.,   a   na personálnu   nestabilitu   súdneho   oddelenia   spôsobenú   dlhodobou   neprítomnosťou   vyššej súdnej úradníčky.

Obrana porušovateľa teda smeruje k tomu, že predmetné prieťahy boli spôsobené v podstate   najmä   nedostatočným   personálnym   obsadením   súdu,   v   dôsledku   čoho   bol zákonný sudca neprimerane zaťažený jednak nápadom nových vecí, ako aj reštančných vecí po predchádzajúcej sudkyni.

V tejto súvislosti by som chcel poukázať na Nález ÚS SR I. ÚS 55/97 z 20. 1. 1998, kde Ústavný súd SR vyjadril právny názor, že: „Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní,   ak   nesprávnou   organizáciou   práce   alebo   inými nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania.“, ako aj na právny názor prezentovaný   v   Náleze   ÚS   SR   III.   ÚS   33/01   z   31.   08.   2001:   „Zlá   organizácia   práce v oddeleniach súdu je v príčinnej súvislosti s porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Mám za to, že v danom prípade bolo možné (aj napriek zvýšenému nápadu vecí zákonnému   sudcovi)   predísť   prieťahom   v   konaní   lepšou   organizáciou   práce   na   danom súdnom oddelení (napr. rovnomernejším prerozdelením pridelených prípadov a pod.), resp. pribratím potrebných pracovných síl na zvládnutie agendy.

Napriek tomu, že sťažovateľ sa viackrát domáhal vytýčenia pojednávania, odo dňa 19. 01. 2011   sa   ďalšie   meritórne   pojednávanie   uskutočnilo   až   dňa   19.   06.   2013,   teda s odstupom   29   mesiacov.   Činnosť   súdu   sa   medzitým   obmedzila   len   na   procesné   úkony smerujúce   k   doplneniu   spisovej   dokumentácie   a   teda   ju   nemožno   (podľa   Vyjadrenia predsedu   Okresného   súdu   Žilina   k   sťažnosti   zo   dňa   28.   05.   2012   – správne   má   byť 28. 05. 2013, pozn.) vyhodnotiť ako činnosť smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase.

V   tejto   súvislosti   chcem   opätovne   zdôrazniť,   že   odďaľovaním   meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci narastá u navrhovateľa stav právnej neistoty, ktorého právne postavenie sa v priebehu sporu navyše zhoršilo tým, že po začatí konania došlo na základe vkladu č. V 1192/12 z 05. 03. 2012 k zmenám v katastri nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe záložného   veriteľa,   ktorým   sa   stala   na   základe   Zmluvy   o   zriadení   záložného   práva k nehnuteľnosti č. 84662/2012/1 S. a. s.(...)

Zároveň Vám týmto oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo verejné pojednávanie(...)

Na   základe   vyššie   uvedeného   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   SR   v   plnom   rozsahu vyhovel sťažnosti sťažovateľa a priznal mu aj náhradu trov právneho zastupovania vo výške 489,05 Eur na účet Mgr. S. F.(...)»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 156/08:

Dňa 31.   júla 2008   sa   sťažovateľ   domáhal   na okresnom   súde   určenia   neplatnosti zmluvy o postúpení a nariadenia predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením č. k. 16 C 156/08-13 z 28. augusta 2008 zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 1. októbra 2008 odvolanie.

Dňa 23. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu č. k. 16 C 156/08-13. Súdny poplatok bol zaplatený 12. novembra 2008.Dňa 23. októbra 2008 okresný súd zaslal odporcovi v 1. rade odvolanie sťažovateľa s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 5 dní, ak to považuje za potrebné. V rovnaký deň okresný súd zaslal odporcovi v 2. rade uznesenie č. k. 16 C 156/08-13 z 28. augusta 2008 spolu s návrhom na začatie konania z 31. júla 2008 aj s poučením.

Dňa   3.   decembra   2008   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   len „odvolací súd“ alebo „súd druhého stupňa“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Vec bola na odvolacom súde zaevidovaná pod sp. zn. 9 Co 365/08.

Dňa   3.   decembra   2008   odporca   v 1.   rade   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie k odvolaniu   sťažovateľa,   ktoré   bolo   okresným   súdom   5.   decembra   2008   predložené odvolaciemu súdu na založenie do spisu vedeného pod sp. zn. 16 C 156/08.

Odvolací súd uznesením č. k. 9 Co 365/08 z 22. januára 2009 potvrdil uznesenie okresného   súdu   č.   k.   16   C   156/08-13.   Uznesenie   súdu   druhého   stupňa   nadobudlo právoplatnosť 25. februára 2009 a vykonateľnosť 5. marca 2009.

Dňa 5. februára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   24.   marca   2009   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   Ž.   o zaslanie   spisov č. V 5352/04 a č. Z 1463/07. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa o zaslanie   originálu   alebo   overenej   kópie   listinných   dôkazov   v lehote   15   dní   a zaslal odporcovi v 1. rade poučenie odporcu.

Dňa 4. apríla 2009 Správa katastra Ž. doručila okresnému súdu požadovaný spisový materiál.

Dňa   4.   mája   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   predložila   okresnému   súdu notársky overenú kópiu zmlúv ako listinných dôkazov v konaní.

Dňa 7. mája 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie nariadené na 9. jún 2009 a zároveň ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok v lehote 10 dní. Súdny poplatok bol zaplatený 3. júna 2009.

Dňa 28. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k návrhu na začatie konania.

Dňa   9.   júna   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   okresný   súd o ospravedlnenie   jej   neúčasti   na   nariadenom   pojednávaní   a zároveň   žiadala   o doručenie písomného vyjadrenia žalovaných k podanému návrhu na začatie konania.

Dňa 9. júna 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely preverenia stavu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17 C 120/08 s tým, že okresný súd si vyžiada správu o stave tohto konania. Ďalej bude vyžiadaný   spis   z okresného   súdu   sp.   zn.   24   Er   1079/04.   Okresný   súd   uložil   právnej zástupkyni odporcu v 1. rade, aby obratom doručila spisovú značku exekučného konania vedeného na okresnom súde, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. J. K. pod sp. zn. Ex 1109/2006. Túto povinnosť si právna zástupkyňa odporcu v 1. rade splnila 10. júna 2009.Dňa 11. júna 2009 okresný súd poučil právnu zástupkyňu sťažovateľa, že v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na odročenie pojednávania je žiadosť o odročenie   termínu   pojednávania   z vážnych   dôvodov,   pričom   vážny   dôvod   uvedený v tomto   zákonnom   ustanovení   treba   preukázať.   Z tohto   dôvodu   nebude   okresný   súd   na neadekvátne návrhy na odročovanie pojednávaní v budúcnosti prihliadať. V rovnaký deň okresný súd požiadal Okresný súd Poprad, aby v lehote 10 dní predložil návrh na začatie konania vo veci sp. zn. 17 C 120/08 spolu s prezentačnou pečiatkou tohto návrhu, a zároveň požiadal tento súd o podanie správy o aktuálnom stave označeného konania.

Dňa 6.   júla 2009   Okresný   súd   Poprad   doručil   okresnému   súdu   žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu spolu s uznesením č. k. 17 C 120/08-17 z 26. novembra 2008, ktorým tento zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 20. augusta 2009 bolo na pokyn sudkyne požiadané o pripojenie spisu sp. zn. 20 Er 1534/06 k spisu sp. zn. 16 C 156/08. Dňa 25. augusta 2009 bola táto žiadosť opätovne zaslaná príslušnej pracovníčke okresného súdu.

Dňa   21.   septembra   2009   dala   sudkyňa   pokyn   na   vyžiadanie   rozsudku   sp.   zn. 5 C 30/06   a   sp.   zn.   17   C   326/04   s rozhodnutiami   odvolacieho   súdu   a vyznačenou právoplatnosťou týchto rozsudkov. Podľa úradného záznamu z 23. septembra 2009 spis sp. zn. 17 C 326/04 nebolo možné pripojiť z dôvodu,   že je pripojený   pri   spise   sp.   zn. 19 Cb 15/08, ktorý sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu odvolania.

Dňa 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Ružomberok o zaslanie rozsudku   sp.   zn.   5   C   30/06   spolu   s rozhodnutím   odvolacieho   súdu   a vyznačenou právoplatnosťou. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 30 dní zaslala okresnému súdu výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba F. I. zapísaná.

Dňa 6. októbra 2009 Okresný súd Ružomberok zaslal okresnému súdu požadované doklady.

Dňa   7.   októbra   2009   bol   spis   sp.   zn.   16   C   156/08   pridelený   oddeleniu občianskoprávne veci na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. D. C.

Dňa 19. januára 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely vylustrovania pobytu odporcu v 2. rade.

Dňa 20. januára 2011 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade predložila okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy a navrhla vypočutie svedka Ing. V. C.

Dňa 24. januára 2011 okresný súd žiadal podanie správy o trvalom a prechodnom pobyte   odporcu   v 2.   rade   v Registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   a na   M.   ú.   v R. V rovnaký deň okresný súd žiadal aj Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR o oznámenie, či sa odporca v 2. rade nachádza vo výkone väzby alebo trestu.

Dňa 4.   februára   2011   M.   ú.   v R.   oznámil   okresnému   súdu   informácie   o trvalom pobyte odporcu v 2. rade a jeho manželky.

Dňa   1.   júla   2011   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   okresný   súd   o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 22. júla 2011 právny zástupca sťažovateľa žiadal okresný súd, aby pod hrozbou uloženia   poriadkovej   pokuty   vyzval   právnu   zástupkyňu   odporcu   v 1.   rade   na zaslanie dokladov,   na ktorých   predloženie   ju   okresný   súd   zaviazal   na   pojednávaní   konanom 19. januára 2011.

Dňa 10. októbra 2011 a 22. februára 2012 právny zástupca sťažovateľa opätovne žiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 27. apríla 2012 okresný súd vyzval manželku a dcéru odporcu v 2. rade, aby v lehote 10 dní oznámili, na akej adrese sa zdržiava odporca v 2. rade, a či súhlasia s tým, aby niektorá z nich bola ustanovená za opatrovníka odporcovi v 2. rade v súdnom konaní. V zmysle odpovedí týchto osôb z 15. mája 2012 sa Mgr. J. P. zdržiava na adrese trvalého pobytu a poštu si preberá riadne a včas. V rovnaký deň okresný súd oznámil právnemu zástupcovi   sťažovateľa,   že „pre   povahu   sporu   sa   pobyt   odporcu   J.   P.   lustruje v pokračovaní po zistení manželky a dcéry na jeho poslednej známej adrese“.

Dňa   28.   mája   2013   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu,   aby   v lehote   7   dní oznámila ďalšie údaje svedka, ktorého vypočutie navrhla listom z 20. januára 2011.Dňa 19. júna 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, výslovne netvrdil ani zástupca okresného súdu, resp. zákonný sudca, ktorý sa vyjadril k danej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov nečinný od 7. októbra 2009 do 19. januára 2011 (minimálne 1 rok, ak odpočítame lehotu nariadenia pojednávania) a od 4. februára 2011 do 27. apríla 2012 (1 rok a dva mesiace). Okresný   súd   teda   viac   ako   dva   roky   vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutého súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Na „personálnu nestabilitu súdneho oddelenia“ a na skutočnosť, že „v závere roka 2007 zostatok dosiahol 505 vecí“, na ktoré v danej veci poukázal zákonný sudca, nebolo možné prihliadať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr. I. ÚS 23/03   a   v   ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €, pretože má „za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z 20.   septembra   2012,   spísanie sťažnosti z 26. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. júla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena v   sume   130,16   €   spolu   s   režijným   paušálom   7,81   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 81,51 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavujú celkovú sumu 489,06 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013