znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 215/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I. spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. O. M., B., vo veci namietaného porušenia základných práv na „rýchly a spravodlivý súdny proces“   zaručených   v   čl.   46   ods.   1   a   4   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky odôvodnením   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   č.   k.   45   C   22/05-147   zo 16. novembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. spol. s r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   I.   spol.   s   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala porušenie základných práv na „rýchly a spravodlivý súdny proces“ zaručených v čl.   46   ods.   1   a   4   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) odôvodnením   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 22/05 sa žalobca (Ing. F. V.) žalobou domáhal proti sťažovateľke rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady ušlej mzdy. O nároku žalobcu   na   vyslovenie   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   rozhodol okresný súd čiastočným rozsudkom č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006, ktorým tejto časti žalobného nároku žalobcu vyhovel.

Proti   čiastočnému   rozsudku   okresného   súdu   podala   sťažovateľka   odvolanie, z dôvodu ňou tvrdenej nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, pretože okresný súd dospel podľa sťažovateľky k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho právneho   posúdenia   veci.   Sťažovateľka   v   odvolaní   tiež   namietala   formálne   nedostatky odôvodnenia čiastočného rozsudku, ako aj jeho označenie a tiež skutočnosť, že okresný súd sa   nezaoberal   jej   návrhom,   aby   v   prípade,   že   bude   vyhovené   nároku   žalobcu,   nebola sťažovateľka zaviazaná povinnosťou naďalej žalobcu zamestnávať.

O odvolaní sťažovateľky   proti čiastočnému rozsudku   okresného súdu   č.   k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),   ktorý   svojím   uznesením   sp.   zn.   8   Co   121/07   z   13.   februára   2009   odvolaním napadnutý čiastočný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom podľa sťažovateľky sa v celom rozsahu stotožnil s jej odvolacími námietkami.

Porušenie sťažovateľkou označených práv čiastočným rozsudkom okresného súdu č. k.   45   C   22/05-147   zo   16.   novembra   2006   vidí   sťažovateľka   v   jeho   nedostatočnom odôvodnení, pričom na podporu svojho stanoviska sa sťažovateľka argumentačne odvoláva na závery krajského súdu, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 8 Co 121/07 z 13. februára 2009 vyslovil «(...)   právne   stanovisko,   podľa   ktorého,   ak   súd   poruší   svoju   povinnosť   riadne odôvodniť   svoje   rozhodnutie,   poruší   tak   práva   účastníka   konania   na   dostatočné   a presvedčivé   odôvodnenie   rozhodnutia   a   dochádza   tak   k   porušeniu   ústavného   práva   na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor: „Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.“».

Sťažovateľka   okrem   iného   uviedla: „Zo   samotného   Rozsudku   ako   aj   z   názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v uznesení zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: 8 Co/121/2007, je nepochybné, že Porušovateľ odôvodnením svojho rozsudku zo 16. 11. 2006 spis. zn.: 45 C 22/2005-147   odňal   Sťažovateľovi   právo   reagovať   na   vecné   dôvody   výroku   svojho rozhodnutia   a   práve   odôvodnením   svojho   rozhodnutia   porušil   právo   Sťažovateľa   na spravodlivé súdne konanie. (...)

V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že od podania odvolania proti Rozsudku Sťažovateľom dňa 14. 02. 2007 až do vynesenia rozhodnutia odvolacieho súdu (rozsudok zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: 8 Co/121/2007) uplynuli 2 kalendárne roky. Porušovateľ   chybným   odôvodnením   Rozsudku   spôsobil,   že   odvolací   súd   nebol schopný   konať   v odvolacom   konaní o vecnej nesprávnosti resp.   správnosti Rozsudku   v merite veci, ale bol nútený zaoberať sa jeho formálnymi nedostatkami.

Mám   za   to,   že   Porušovateľ   svojím   chybným   odôvodnením   Rozsudku   spôsobil zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   o   merite   veci   (o   určení   neplatnosti   okamžitého skončenia pracovného pomeru),   čím   bolo   porušené právo   Sťažovateľa   na rýchly   súdny proces zaručený Ústavou SR, konkrétne článkom 48 ods. 2.

Na podporu svojho tvrdenia poukazujem na odpoveď Krajského súdu v Bratislave na sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.:   8   Co   121/2007,   v   ktorej   sa predsedníčka   Krajského   súdu   v Bratislave   ospravedlňuje   Sťažovateľovi   za   neprimeranú dĺžku súdneho konania vedeného pod spis. zn.: 8 Co/121/2007. (...)

Opätovne   poukazujem   na   to,   že   ústavné   právo   Sťažovateľa   bolo   porušené odôvodnením Rozsudku, resp. odôvodnením výroku rozhodnutia súdu, teda nie samotným rozhodnutím,   preto   v   zmysle   ustanovenia   §   49   a   §   50   zákona   o   organizácii   ÚS   SR Sťažovateľ tvrdí, že jeho ústavné právo na spravodlivý a rýchly súdny proces bolo porušené opatrením resp, iným zásahom. (...)

V   uvedenom   prípade   sa   Sťažovateľ   dozvedel   o   objektívnej   nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. 11. 2006 spis. zn.: 45 C 22/2005, dňa 27. 04. 2009, kedy mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 02. 2009 spis. zn.: 8 Co 121/2007, z ktorého sa Sťažovateľ dozvedel o tom, že odôvodnenie Rozsudku je objektívne nepreskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené Sťažovateľ podáva v zmysle § 49 v spojení s § 43 ods. 3 zákona o organizácii Ú S SR v zákonnej 2 mesačnej lehote.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava III odôvodnením rozsudku zo dňa 16. 11. 2006 spis. zn.: 45C 22/2005-147 v právnej vec o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru porušil právo spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) na rýchly a spravodlivý súdny proces zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti I. spol. s. r. o., so sídlom(...) B.,(...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Eur (60.252,- Sk), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu spoločnosti I. spol. s r. o., JUDr. O. M.,(...) v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Spoločnosti   I.   spol.   s.   r.   o.,   so   sídlom(...)   B.,(...)   sa   priznáva   náhradu   trov právneho   zastúpenia   vo   výške   289,74   Eur   (8.728,77,-   Sk),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu spoločnosti I. spol. s r. o., JUDr. O. M.,(...) v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006

Podstata   námietok   sťažovateľky   týkajúcich   sa   namietaného porušenia   základného práva   na   spravodlivé   súdne   konanie spočíva   v   jej   tvrdení   o   nedostatkoch   odôvodnenia čiastočného rozsudku okresného súdu č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006, ktoré zistil a konštatoval aj (odvolací) krajský súd v uznesení sp. zn. 8 Co 121/07 z 13. februára 2009.

Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak(...) nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode porušenie, ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou   označeného základného práva alebo   slobody   oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho práva, porušenie ktorého sťažovateľka namieta, t. j. základného práva na spravodlivé súdne konanie,   k   porušeniu   ktorého   malo   dôjsť   dôsledkom   nedostatočného   odôvodnenia napadnutého   rozsudku   okresného   súdu,   neposkytujú   všeobecné   súdy   na   základe sťažovateľke   dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práva.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého čiastočného rozsudku okresného súdu č. k. 45   C 22/05-147   zo   16.   novembra   2006   využitím   riadneho   opravného   prostriedku,   a   to odvolania, ktoré sťažovateľka napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využila, pričom pri jeho uplatnení bola úspešná. Sťažovateľka sa tak domohla účinnej ochrany ňou označeného základného práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého porušenie namietala, už v konaní pred krajským súdom, ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude mať sťažovateľka možnosť opätovne uplatňovať svoje procesné práva.

Na   základe   sťažovateľkou   podaného   odvolania   tak   už   došlo   k   naplneniu   účelu sledovaného sťažovateľkou v konaní o sťažnosti, pričom krajský súd sa v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006

Sťažovateľka v sťažnosti namieta aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, k porušeniu ktorého malo dôjsť v príčinnej súvislosti s odôvodnením rozsudku okresného súdu č. k. 45 C 22/05-147 zo 16. novembra 2006, pochybenia ktorého mali za následok zdĺhavé konanie krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 121/07, za prieťahy v ktorom sa sťažovateľke ospravedlnila aj predsedníčka krajského súdu.

V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom   na   samotnú   (procesnú)   podstatu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, môže dôjsť k jeho porušeniu iba postupom orgánu verejnej moci, nie však jeho rozhodnutím a jeho odôvodnením.

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy sa posudzuje v príčinnej súvislosti s konkrétnym postupom v sťažnosti označeného orgánu verejnej moci (v danom prípade s postupom okresného súdu), takže dobu, počas ktorej konal vo veci krajský súd, nemožno   pripočítať   na   ťarchu   postupu   okresného   súdu   predchádzajúceho   vydaniu napadnutého   rozsudku.   Okrem   toho   sťažovateľka   postup   krajského   súdu   v   sťažnosti podanej ústavnému súdu ani nenamietala.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 44/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody   sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   bolo   bez   právneho   významu rozhodovať o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009