znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 215/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti MUDr. V. M., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   MUDr.   V.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť MUDr. V. M. trovy právneho zastúpenia   5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   právneho zástupcu JUDr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 5. augusta 2005 doručené podanie MUDr. V. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., označené ako „Ústavná sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej   republiky“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   zbytočné prieťahy v konaniach Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 o jeho žalobách o určenie neplatnosti jeho preradenia na inú prácu a o určenie, že došlo k diskriminácii zamestnanca, ako aj o určenie neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   proti   Národnému   onkologickému ústavu Bratislava.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Dňa 11. 4. 2003 sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Bratislava proti žalovanému:   Národný   onkologický   ústav,   žalobu   o   určenie   neplatnosti   preradenia zamestnanca na inú prácu,   o určenie,   že   došlo k diskriminácii   zamestnanca a o určenie a o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie zamestnanca podľa § 13 ods.   5 Zákonníka práce; konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 20 Cpr 17/03 (ďalej aj len „konanie o diskriminácii“).

Dňa 24. 9. 2003 sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Bratislava proti žalovanému:   Národný   onkologický   ústav,   žalobu   o určenie   neplatnosti   okamžitého skončenia   pracovného   pomeru   a priznanie   náhrady   mzdy   a návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 20 Cpr 50/03 (ďalej aj len „konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru“). Prvé pojednávanie vo veci konania o diskriminácii sa uskutočnilo dňa 24. 5. 2004. Na tomto pojednávaní žalobca podal návrh na spojenie veci v zmysle § 112 O. s. p. a to spojenie   s konaním   o   určenie   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru. Pojednávanie bolo odročené na dňa 28. 6. 2004. Niekoľko dní pred pojednávaním bolo zo strany súdu právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o odročení pojednávania z dôvodu neprítomnosti sudcu na 22. 9. 2004. Deň pred vytýčeným pojednávaním bolo právnemu zástupcovi doručené oznámenie o odročení pojednávania na neurčito z dôvodu neprítomnosti sudcu.

Konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo začaté na základe žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava III dňa 24. 9. 2003. Vo veci sa do dnešného dňa nekonalo.

Skutočnosť,   že   v konaniach   sú   spôsobované   prieťahy   je   podložená   okrem   vyššie uvedeného   aj   skutočnosťou,   že   sťažovateľ   spolu   s návrhom   na   určenie   neplatnosti okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   podal   aj   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia (teda dňa 24. 9. 2003). Tento návrh Okresný súd Bratislava III svojím uznesením zo dňa 24. 10. 2003, č. k. 20 Cpr 50/03-34 zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej   lehote   odvolanie.   Krajský   súd   Bratislava   uznesením   zo   dňa   17.   3.   2004 č. k. 4 Co 53/04-49 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému   súdu   Bratislava   III   na   ďalšie   konanie.   Toto   uznesenie   bolo   doručené   na Okresný súd Bratislava III dňa 10. 5. 2004. Napriek zákonnej lehote 30 dní, v rámci ktorej je súd povinný o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť, Okresný súd Bratislava III vydal nové rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia až po vyše šiestich mesiacoch, a to dňa 15. 12. 2004. (...)

Sťažovateľ   sa   opakovane   na   súde   dožadoval   odstránenia   prieťahov   v konaní, zdĺhavosť procesného postupu súdu to však pozitívne neovplyvnilo.

Dňa 7. 2. 2005 podal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava III žiadosť o vytýčenie pojednávania. Na túto žiadosť Okresný súd Bratislava III nereagoval.

Dňa 14. 3. 2005 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, dňa 6. 5. 2005 požiadal   sťažovateľ   o informáciu o stave   vybavenia   sťažnosti.   Do dnešného dňa nebola sťažovateľovi doručená žiadna písomná odpoveď.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod č. k. 20 Cpr 17/03 a vo veci vedenej pod č. k. 20 Cpr 50/03 porušil právo MUDr. V. M. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   20   Cpr   17/03 a v konaní   vedenom   pod   č.   k.   20   Cpr   50/03   prikazuje   konať   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. MUDr. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   uznesením č. k. II. ÚS 215/05-10 z 28. septembra 2005 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. októbra 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a   predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom doručeným   ústavnému   súdu   27.   októbra   2005,   že   súhlasí   s tým,   aby   sťažnosť   bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z   31.   októbra   2005 (č. Spr. 3937/05, doručenom ústavnému súdu 7. novembra 2005) uviedol:

Vec sp. zn. 20 Cpr 17/03 (pozn.: spisy predložené okresným súdom boli označené ako „20 Cp“) prejednáva a rozhoduje sudkyňa JUDr. B. P., ktorá je od 1. 7. 2005 do 31. 12. 2005 dočasne pridelená na Krajský súd v Bratislave.

Je   pravdou,   že   posledným   úkonom   sudkyne   v konaní   bolo   zrušenie   termínu pojednávania nariadeného na deň 22. 9. 2004 z dôvodu jej neprítomnosti, a to úpravou zo dňa 13. 9. 2004.

Od   13.   9.   2004,   až   do   začiatku   dočasného   pridelenia   sudkyne   na   Krajský   súd v Bratislave dňa 1. 7. 2005, sa teda vo veci nekonalo.

Vec sp. zn. 20 Cpr 50/03 prejednáva a rozhoduje taktiež sudkyňa JUDr. B. P. Je pravdou, že posledným úkonom sudkyne bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 15. 12. 2004.

Uznesenie, ktorým sudkyňa zamietla návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa stalo právoplatným dňa 19. 1. 2005.

Odvtedy,   až   do   začiatku   dočasného   pridelenia   sudkyne,   sa   teda   taktiež   vo   veci nekonalo.

Uvedenú nečinnosť súdu v oboch veciach pripisujem preťaženosti sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení 400 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného súdu Pezinok.

V tejto   súvislosti   poukazujem   na   analýzu   zaťaženosti   súdov,   resp.   zoznam preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na Slovensku chýba 258 sudcov, z toho v Bratislave 71, z toho na našom súde 15. Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri Bratislavské, náš súd je na štvrtom mieste. Poukazujem na to, ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné.“

Okresný súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prejednania veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (a), správanie účastníka súdneho konania (b) a postup samotného súdu (c). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 ide o určenie neplatnosti preradenia zamestnanca na inú prácu a určenie, že došlo k diskriminácii zamestnanca, a o náhradu nemajetkovej ujmy z nej vyplývajúcej, ako aj určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vec nemožno považovať za právne ani skutkovo zložitú. Spory týkajúce sa trvania pracovného pomeru predstavujú súčasť   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   v rámci   ktorej   existuje rozvinutá judikatúra. Povaha sporov si pritom vyžaduje aj osobitnú rýchlosť konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k   zbytočným prieťahom   v označených   súdnych   konaniach,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka označených konaní. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil prieťahy v konaní.   Sťažovateľ   je   v oboch   konaniach   od   začiatku   zastúpený   právnym   zástupcom, ktorý je v konaní aktívny, pravidelne sleduje vývoj v konaniach a navrhuje súdu opatrenia na ich urýchlenie (spojenie vecí).

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom   v označených   súdnych   konaniach,   bol   postup   samotného   okresného   súdu. Ústavný súd zo spisov okresného súdu sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 zistil, že v prvom konaní, ktoré začalo na základe žaloby podanej okresnému súdu 11. apríla 2003, ide   o preradenie   zamestnanca   na   inú   prácu,   o určenie,   že   došlo   k jeho   diskriminácii, a o náhradu   nemajetkovej   ujmy   z dôvodu   diskriminácie.   Po   odstránení   problémov   so zaplatením   súdneho   poplatku   (nesprávne   uvedenie   variabilného   symbolu,   vrátenie a opakované   zaplatenie   poplatku   žalobcom),   okresný   súd   29.   marca   2004   nariadil pojednávanie na 24. máj 2004. Prvé a dosiaľ jediné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako roku od podania žaloby. Bolo odročené na 28. jún 2004, tento termín bol zrušený a nariadený   nový   termín   -   22.   september   2004,   ktorý   bol   následne   tiež   zrušený a pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito.   Znamená   to,   že   súd   vo   veci   od   prvého pojednávania do predloženia spisu ústavnému súdu nevykonal žiadne úkony.

Vo veci sp. zn. 20 Cp 50/03 bola žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného   pomeru   podaná   na   okresnom   súde   24.   septembra   2003   spolu   so   žiadosťou o spojenie vecí a o vydanie predbežného opatrenia. Napriek skutočnosti, že pre spojenie vecí existovali dôvody ustanovené v § 112 Občianskeho súdneho poriadku, okresný súd žiadosti   žalobcu   nevyhovel.   O návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   rozhodol okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   Cp   50/03-34,   ktorým   návrh   na   zaviazanie   odporcu k vyplácaniu mzdy sťažovateľovi zamietol. Proti uzneseniu podal sťažovateľ 19. novembra 2003   odvolanie,   o ktorom   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozhodol uznesením sp. zn. 4 Co 53/04 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd doručil rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania a zároveň vyžiadal od právneho zástupcu sťažovateľa doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci (o výške a čase poberania   podpory   v nezamestnanosti,   o evidencii   na   úrade   práce).   Na   základe predložených dokladov okresný súd uznesením č. k. 20 Cp 50/03-86 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným 19. januára 2005. Od uvedeného rozhodnutia súd vo veci sp. zn. 20 Cp 50/03 nekoná a od začiatku konania nevykonal   žiadne   úkony,   ktorými   by   zabezpečoval   podklady   pre   rozhodnutie   o ďalších nárokoch sťažovateľa, ktoré tvorili súčasť podanej žaloby.

Argument   predsedu   okresného   súdu,   že   „nečinnosť   v oboch   veciach   pripisujem preťaženosti sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení 400 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného súdu Pezinok“, ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní (III. ÚS 17/02). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní   agendy   nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali   alebo   znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný   súd   nezohľadňuje   v súvislosti   s pozitívnym   záväzkom   štátu   zabezpečiť   právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom   okresného   súdu,   nečinnosťou,   ako   aj   rozhodovaním   o predbežnom   opatrení, v konaniach vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 došlo k zbytočným prieťahom   v týchto   konaniach,   ktoré   sa   navzájom   ovplyvňujú,   čím   bolo   porušené   aj základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   na   prerokovanie   jeho   vecí   bez zbytočných prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konania neboli v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaniach vedených pod sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sa zaoberal aj jeho žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Aj   keď   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaniach sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava. Preto považoval za potrebné   rozhodnúť   aj   o žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ vo svojej žiadosti okrem iného uviedol:«Podľa Čl. 127 ods. 3 Ústavy SR: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   boli   porušené,   primerané   finančné zadosťučinenie.“

Sťažovateľ požaduje finančné zadosťučinenie vo výške uvedenej v petite so zreteľom na okolnosti prípadu, ktorý je predmetom súdneho konania.»

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   nečinnosti   okresného   súdu   v konaniach   vo   veci sp. zn. 20 Cp 17/03 a sp. zn. 20 Cp 50/03, zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 30 000 Sk sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. K., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2005